Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-936-2012.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/936/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, proti povinnému: U. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. K. X, XXX XX L., Š. G.Č. podnikajúci pod obchodným menom Peter Majerík, s miestom podnikania Ortútska cesta 8, 974 05 Malachov, IČO: 43495478, na vymoženie pohľadávky vo výške 5056,91 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 190/12, na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.10.2012, doručeného súdnemu dňa 19.10.2012 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 093440 zo dňa 29.10.2012 z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 5056,91 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64 Rob/38/2012-64 zo dňa 05.03.2012.
Poverením č. 5601 093440 zo dňa 29.10.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 190/12.
Poverený exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 14.06.2013 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, podnet na zastavenie exekúcie a exekútorsky spis EX 190/12.
Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11.06.2013 uviedol, že s ohľadom na podanú správu o stave konania súdnym exekútorom sa mu javí exekúcia vedená voči povinnému ako nevymožiteľná a preto ju navrhuje zastaviť podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd konštatuje, že oprávnený môže podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku, nie však podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
V exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Avšak, ak oprávnený výslovne žiada exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného, šetrenie majetkových pomerov povinného realizuje súdny exekútor, a až v prípade, že výsledkom šetrenia majetkových pomerov povinného dôjde k záveru, že tento je nemajetný, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal predovšetkým z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2013 a zo Správy o stave konania zo dňa 06.06.2013, nachádzajúcej sa v exekútorskom spise sp. zn. EX 190/12.
V Správe o stave exekúcie poverený exekútor uviedol, že vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného, výsledkom ktorého bolo zistenie, že povinný je nemajetný. Z oznámenia Sociálnej poisťovne exekútor zistil, že povinný v registri poisťovne nie je vedený ako zamestnanec, ani SZČO, nie je poberateľom dôchodku a ani iných dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Ďalej uviedol, že podľa oznámenia daňového úradu povinný má vedené účty v P. P., J..P.., avšak banka napriek vydaným exekučným príkazom žiadne finančné prostriedky z účtu neodpísala, pretože na účtoch sa dlhodobo nenachádzajú žiadne finančné prostriedky. Podľa zistenia v Katastrálnom portáli Geografického a kartografického ústavu v Bratislave povinný na území SR nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Z oznámenia OO PZ ODI Banská Bystrica súdny exekútor zistil, že od 12.02.2007 povinný vlastní motorové vozidlo Š. Q.-XXXCY, pričom toto je predmetom iných skôr začatých exekúcií. S ohľadom na vek a hodnotu vozidla, nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného z jeho predaja. Exekútor tiež uviedol, že majetkové pomery povinného zisťoval opakovane, no zakaždým s rovnakým výsledkom. Na základe uvedeného dospel k názoru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto súdu dáva do pozornosti ustanovenie § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodovať nežiada.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu spisového materiálu exekučného spisu a predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX190/12 má súd preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Ex. poriadku. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekútorskom spise má súd preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, ani vlastníkom exekvovateľného hnuteľného majetku. Na účtoch v banke nedisponuje povinný finančnými prostriedkami, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V sociálnej poisťovni povinný nemá registrované poistenie, nepoberá dôchodok a ani iné dávky. V dôsledku uvedených skutočností v súčasnej dobe nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd, vychádzajúc zo zisteného stavu, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku, podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd o nich rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený v konaní úspech nemal, súd oprávnenému trovy exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.