Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-96-2013.pdf
PDF · 115.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ SR Rozmarín, a. s., so sídlom Žilina, Bánovská cesta 7, IČO: 36 004 111, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom so sídlom O., ul. M. č. X, 2/ Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š. p. „v likvidácii", so sídlom Žilina, ul. Orolská č. 3, IČO: 00 015 474, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP č. 13, IČO: 36 866 687, proti odporcovi: CD-profil, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája č. 2070, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 615 830, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou so sídlom U. O., ul. X. O. č. XXX, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/1/2011-557 zo dňa 20. septembra 2011, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa 1/ zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým konanie o návrhu navrhovateľa 2/ zastavil, zostáva n e d o t k n u t ý .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa 2/ zastavil. Návrh navrhovateľa 1/ zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/46/1993-790 zo 04. 05. 2010 určil, že: I. Klub slovenských turistov Liptova je vlastníkom nehnuteľnosti: stavba súp.č. XX postavená na pozemku parc. č. 155/9, pozemok parc. č. 155/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a pozemok parc. č. 155/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, zapísaná na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Žiline Správy katastra Liptovský Mikuláš pre okres, obec a kat. úz. U. O., vo výroku II. Klub slovenských turistov Liptova je vlastníkom pozemku parc. č. 155/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, 032 12 Dúbrava 311, IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003, pozemku parc. č. 155/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, Dúbrava 311,
IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003, pozemku parc. č. 155/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, Dúbrava 311, IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003, pozemku parc. č. 155/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, Dúbrava 311, IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003, pozemku parc. č. 155/11, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, Dúbrava 311, IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003, vo výroku III. súd žalobu voči CD-profil, s. r. o., Liptovský Mikuláš zamietol, vo výroku IV. žalobu Klubu slovenských turistov Liptova o určenie, že stavba súp. č. XXXX, označená ako „Priemyselná budova a sklad, nádrž a silo" postavená na pozemku parc. č. 155/3 je v podielovom spoluvlastníctve Klubu slovenských turistov Liptova s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 zastavil, vo výroku V. konanie o návrhu Klubu slovenských turistov Liptova na určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 155/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 90m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom č. 34287078-24/2003, ktorý vyhotovil Ľudovít Olšovský, Dúbrava 311, IČO: 34 287 078 zo dňa 21. 07. 2003 a ktorý bol úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 08. 2003 zastavil, vo výroku VI. konanie o návrhu navrhovateľa 2/ v spojenom konaní o určenie, že je spoluvlastníkom budovy súp.č. XX, postavenej na parc. č. 155/1, v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX, ako budova postavená na pozemku parc. č. 155/9 zastavaná plocha o výmere 513 m2 v podiele 1/3 zastavil, vo výroku VII. súd žalobu Stredoslovenských kameňolomov, a. s. Žilina proti odporcovi CD- profil, s. r. o. Liptovský Mikuláš v spojenom konaní o určenie, že je spoluvlastníkom budovy súp.č. XX, postavenej na parc. č. 155/1, v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX ako budova postavená na pozemku parc. č. 155/9 zastavaná plocha o výmere 513 m2 v podiele 1/3 zamietol, vo výroku VIII. konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil a zároveň určil, že žiaden z účastníkov konania a spojeného konania nemá právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/211/2010-850 zo dňa 15. 03. 2011 v celom rozsahu zrušil, okrem časti výroku o zastavení konania o nariadení predbežného opatrenia a v zrušujúcej časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd späťvzatie návrhu na začatie konania Klubu slovenských turistov Liptova nepripustil. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia prvostupňový súd mal konať s dvomi rôznymi účastníkmi konania z jedného konania na strane navrhovateľa a z druhého konania na strane odporcu s tým istým právnym zástupcom. Zároveň odvolací súd uložil prvostupňovému súdu túto procesnú anomáliu odstrániť.
Uznesením č. k. 7C/46/1993-855 okresný súd vylúčil na samostatné konanie návrh Stredoslovenské kameňolomy, a. s., Bánovská cesta 7, Žilina, IČO: 36 004 111 a návrh Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š. p. „v likvidácii", Orolská 3, Žilina, IČO: 00 015 474, proti CD-profil s. r. o., so sídlom Ul. 1. mája 2070, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 615 830, o určenie spoluvlastníckeho podielu k budove súp. č. XX postavenej na parc. č. 155/1, v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX ako budova postavená na pozemku parc. č. 155/1 - zastavaná plocha o výmere 513 m2 v podiele 1/3. Veci bola pridelená nová sp. zn. 4C/1/2011.
V priebehu konania došlo k zmene obchodného mena navrhovateľa 1/.
Uznesením č. k. 4C/1/2011-541 zo dňa 22. 06. 2011 Okresný súd Liptovský Mikuláš nepripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ďalší účastník Mesto Liptovský Mikuláš, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 08. 2011.
Z PKN vložky č. 2081 kat. úz. U. O. mal súd za preukázané, že pod B14 podľa rozhodnutia Štátneho arbitra pre Slovensko v Bratislave zo dňa 30. 08. 1954 sa vkladá vlastnícke právo Československému štátu - Slovenským bazaltovým kameňolomom, n. p. Lučenec na 1/3-inu.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/46/1993 mal súd za preukázané, že uznesením č. k. 7C/46/1993-871 zo dňa 28. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. 06. 2011, konanie o návrhu Klub slovenských turistov Liptova, Liptovský Mikuláš pre späťvzatie zastavil.
Vo veci sp. zn. 7C/46/1993, ktorým súd rozhodoval o návrhu Klubu slovenských turistov Liptova Liptovský Mikuláš na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o návrhu A. Z. na uloženie povinnosti
uzatvoriť zmluvu podľa zák. č. 87/1991 Zb. o vydaní nehnuteľnosti Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 5Co/2683/1999-338 zo dňa 17. 03. 2000 rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/46/1993-268 zo dňa 10. 09. 1998 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/46/1993-298 zo dňa 14. 09. 1998 v časti o zamietnutí návrhu Klubu slovenských turistov Liptova o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd vyslovil právny názor, že zákon č. 187/1949 Zb. riešil problémy organizačného usporiadania socialistických telovýchovných organizácií po víťazstve komunistického režimu vo februári 1948, pričom § 9 ods.1, 2 zákona č. 187/1949 Zb. riešil prechod nehnuteľností a knihovných práv na Československú obec Sokolskú tak, že túto právnu skutočnosť zapíšu vtedajšie knihovné súdy na návrh Československej obce Sokolskej podľa rozhodnutí krajských národných výborov. Táto zákonná povinnosť sa právne nedala obísť, lebo následne vtedajší zákonodarca v ust. § 10 citovaného zákona stanovil spôsob, akým bolo možno nahradiť chýbajúce zákonom predpísané rozhodnutia vtedajších krajských národných výborov podľa ust. § 9 zákona, a to podaním návrhu na vyvlastnenie nehnuteľnosti. Ak potom aj došlo v ďalšom období k vyznačeniu vlastníckych práv na iný subjekt k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve Klubu slovenských turistov a lyžiarom s ústredím v Liptovskom Mikuláši, išlo by v čase už platného a účinného Stredného občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb.) o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 36, resp. v prípade omylu ust. § 35 ods. 1, a teda vlastne k prechodu, či zániku vlastníckeho práva pôvodne uvedeného subjektu nedošlo, resp. takýto právny úkon bol neplatný. Odvolací súd ďalej konštatoval, že zrejme z tohto dôvodu si Klub slovenských turistov Liptova neuplatňuje vydanie týchto nehnuteľností v zmysle reštitučného zákona, ale cítiac sa právnym nástupcom po bývalom Klube slovenských turistov a lyžiarov v Liptovskom Mikuláši podal určovaciu žalobu s tým, že jeho vlastnícke právo mu je popierané. Odvolací súd vyslovil právny názor, že právny predchodca Klubu slovenských turistov Liptova právne nezanikol, len nemohol vykonávať aktívnu činnosť z toho dôvodu, že bývalý komunistický režim uprednostnil právne iné subjekty podľa vlastných predstáv a pod vlastným politickým dozorom a teda z právneho hľadiska ďalšia činnosť Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Liptovskom Mikuláši spočívala. Po demokratických zmenách v r. 1989, akonáhle to bolo právne možné, využili členovia a ďalší občania Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Liptovskom Mikuláši a aktívne začali vyvíjať ďalšiu činnosť svojho klubu pod novým názvom, vďaka zákona č. 83/1990 Zb. Odvolací súd teda vyslovil právny názor, že Klub slovenských turistov Liptova je právnym nástupcom bývalého Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Liptovskom Mikuláši, preto povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude len to, že vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, ak sa nepreukážu žiadne iné rozhodujúce nové skutočnosti v súčinnosti s účastníkmi konania, bude zisťovať, či predmetné veci, ku ktorým sa Klub slovenských turistov Liptova domáha vlastníckeho práva, existujú, ak áno, kto ich zo žalovaných subjektov užíva.
Podanou žalobou sa navrhovateľ 1/ domáhal určenia spoluvlastníckeho práva k budove súp. č. XX postavenej na pozemku parc. č. 155/9, pozemok parc. č . 155/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2,, pozemok parc. č. 155/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, zapísané na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš pre okres, obec a kat. úz. U. O. v podiele 1/, bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť ale aj preukázať existenciu právneho titulu, t. j. právne relevantného dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, odvodzujúc svoje vlastnícke právo od vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe. Od 01. 01. 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádzalo samou zmluvou, ak nebolo dohovorené inak alebo ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov (§ 111 citovaného Občianskeho zákonníka). Podľa prechodného ustanovenia § 562 sa ustanoveniami uvedeného zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 1951, pokiaľ nebolo ustanovené inak. V zmysle zákona č. 187/1949 Sb., ktorý bol účinný od 23. 07. 1949 do 17. 12. 1952, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 71/1952 Sb. o organizácii telesnej výchovy a športu, podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva ku konkrétnemu majetku bolo rozhodnutie krajského národného výboru, v obvode ktorého taký majetok leží, t. j. ktorý majetok prechádza na nadobúdateľa zo zákona. Odvolací súd v konaní sp.zn. 5 Co 2683/1999 v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že takáto zákonná povinnosť sa nedala právne obísť, lebo následne vtedajší zákonodarca v ust. § 10 ustanovil spôsob, akým bolo možno nahradiť chýbajúce zákonom predpísané rozhodnutia vtedajších krajských národných výborov. Odvolací súd konštatuje, že ak potom aj došlo v ďalšom období k vyznačeniu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na iný subjekt, išlo by v čase účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon. Odvolávajúc sa na tento právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, súd návrh navrhovateľa 1/ na určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako nedôvodný, zamietol. V zmysle vyššie citovaného vládneho nariadenia o štátnej arbitráži č. 47/1953
Sb. štátna arbitráž nerozhoduje spory, v ktorých je vecné právo k nehnuteľnej veci alebo, v ktorom sa žiada o rozdelenie nehnuteľnej veci, prípadne tie, ktoré vyplývajú z nájomných pomerov k nehnuteľným veciam. Vôľu zákonodarcu v takom prípade nie je možné preklenúť súdnym rozhodnutím, lebo by došlo k neprípustnému rozšíreniu pôsobnosti zákonnej úpravy.
Súd konanie o návrhu navrhovateľa 2/ podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), t. j. pre späťvzatie, za súhlasu odporcu, zastavil.
O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ 1/. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 220 O. s. p. zmenil a určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností stavba súp. č. XX, postavená na parc. č. 155/9, pozemok parc. č. 155/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a pozemok parc. č. 155/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, zapísaná na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správy katastra Liptovský Mikuláš, pre okres, obec a kat. úz. U. O. v podiele 1/3-iny.
Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Okresný súd sa v odôvodnení odvoláva na právny názor odvolacieho súdu, Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co/2683/99-338 zo dňa 17. 03. 2000 v danej veci, ktorý potvrdil právne nástupníctvo Klubu slovenských turistov Liptova, čím teda súčasne potvrdil i existenciu právnej subjektivity jeho právneho predchodcu TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch, a teda i jeho legitimitu vstupovať do právnych vzťahov.
Tvrdil, že v konaní pred prvostupňovým súdom preukázal právny titul na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, a to dohodu uzavretú medzi TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch a právnym predchodcom navrhovateľa Slovenské bazaltové kameňolomy, n. p. Lučenec, ktorá bola potvrdená rozhodnutím Štátnej arbitráže č. A 889/1954-II zo dňa 30. 08. 1954.
Dohoda bola uzatvorená preto, lebo právny predchodca navrhovateľa Slovenské bazaltové závody, n. p., Lučenec, vtedy ako nájomca predmetnej nehnuteľnosti, administratívnej budovy - stavby súp. č. XX, ešte v roku 1948 po dohode s majiteľom nehnuteľnosti TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch postavil na svoje vlastné náklady kompletné II. poschodie. Takto investovaná čiastka, v starej mene 1.174.120,10 Kčs, mala byť na základe vzájomnej dohody započítaná behom 20 rokov nájmu a v prípade jeho predčasného zrušenia mala byť táto čiastka vrátená. V roku 1950 sa Slovenské bazaltové závody, n. p., Lučenec, presťahovali do iných priestorov a žiadali vrátenie investovaných peňazí.
Keďže TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch nemala v tom čase dostatok finančných prostriedkov na preplatenie čiastky spojenej s výstavbou II. poschodia, staviteľ, ktorým boli Slovenské bazaltové závody, n. p., Lučenec, sa domáhal svojich nárokov v arbitrážnom konaní na Štátnej arbitráži v Bratislave. Spor skončil zmierom, dohodou, kde TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch navrhla Slovenským bazaltovým závodom, n. p., Lučenec, postúpenie vlastníckeho práva v 1/3-ine nehnuteľnosti predmetnej administratívnej budovy - stavby súp. č. XX, ktorá reprezentovala recipročnú hodnotu čiastky, ktorú Slovenské bazaltové závody, n. p., Lučenec investovali do jej výstavby. Táto dohoda bola potvrdená i Štátnou arbitrážou v Bratislave dňa 30. 08. 1954 rozhodnutím č. A 889/1954-II.
Štátna arbitráž svojím rozhodnutím len potvrdila právny stav a právnu vôľu oboch zúčastnených strán. Jednala v danej veci plne v rámci svojich kompetencií, v súlade s vtedy platným zákonom o štátnej arbitráži č. 99/1950 Zb. a k nemu nadväzujúcemu vládnemu nariadeniu č. 47 o štátnej arbitráži zo dňa 12. 05. 1953. Poukázal na § 7 tohto nariadenia, kde je taxatívne uvedené, kedy štátna arbitráž nerozhoduje - nie je tu, a ani v následných ustanoveniach vládneho nariadenia č. 47/1953 Sb. uvedené obmedzenie na rozhodovanie sporov, v ktorých je vlastnícke právo k nehnuteľnej veci alebo v ktorých sa žiada rozdelenie hnuteľnej veci, ako uvádza prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí.
Mal za to, že podľa § 25 ods. 3 zákona č. 99/1950 Zb. o štátnej arbitráži bolo rozhodnutie štátnej arbitráže právoplatné vyhlásením a nebol proti nemu opravný prostriedok.
Z toho dôvodu považoval názor prvostupňového súdu v ktorom spochybňuje právoplatnosť rozhodnutia štátnej arbitráže za nesprávny.
Mal za to, že rozhodnutie štátnej arbitráže č. A 889/1954-II zo dňa 30. 08. 1954 bolo právoplatné, vykonateľné a strany boli povinné splniť rozhodnutie Štátnej arbitráže v stanovenej lehote. Štátna arbitráž svojím rozhodnutím potvrdila dohodu, ktorá zakladala spoluvlastnícky podiel Slovenských bazaltových závodov, n. p., Lučenec, a to v podiele 1/3-iny k nehnuteľnosti - budova súp. č. XX. Túto skutočnosť potvrdzujú listinné dôkazy, a to príslušné dokumenty, ako aj s tým súvisiace korešpondencia, ktorá je obsahom spisu. Pokiaľ prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vyslovil absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k vyznačeniu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na iný subjekt s odvolaním sa na ust. § 111 vtedy účinného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., tak podľa tohto ustanovenia sa vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádzalo samou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov, pričom sa prvostupňový súd odvolával na zákon č. 187/1949 Sb. účinný do 17. 12. 1952 a následne na zákon č. 71/1952 Zb. o organizácii telesnej výchovy a športu.
Podľa ustanovení osobitného predpisu v tom čase účinného zákona č. 71/1952 Zb. o organizácii telesnej výchovy a športu sa nehovorí o podmienke súhlasu krajského národného výboru pri nadobudnutí vlastníckeho práva telovýchovných a športových jednôt ku konkrétnemu majetku, ako uvádza okresný súd v odôvodnení rozsudku. Naopak, v § 10 tohto zákona sa hovorí o niečom úplne inom.
Prvostupňový súd vyslovil nesprávny názor keď hovoril o povinnosti v § 10 zákona č. 187/1949 Sb., ktorý však bol zákonom č. 71/1952 Zb. v plnom rozsahu zrušený, a teda v čase už neplatný a neúčinný. Nie je možné odvolávať sa preto na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nenaplnených podmienok § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vo vzťahu k osobitným predpisom, tak ako to tvrdí okresný súd v odôvodnení rozsudku.
Tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenské bazaltové kameňolomy, n. p., Lučenec, vystaval II. poschodie v administratívnej budove - stavba súp. č. XX na svoje náklady, zhodnotil tak majetok TJ Iskra pri Kožiarskych závodoch na danej nehnuteľnosti a uvedenou dohodou sa vysporiadal právny, ekonomický a faktický stav v nadväznosti na predchádzajúce dohody, ktoré obe strany pred výstavbou II. poschodia urobili. Na základe týchto skutočností boli v súlade s uznesením Ľudového súdu v Liptovskom Mikuláši č. d. 505/54 zo dňa 26. 10. 1954 vykonaný zápis spoluvlastníckeho podielu v 1/3-ine na predmetnú nehnuteľnosť v Pozemkovej knihe vo vložke č. 2081 v prospech Slovenských bazaltových kameňolomov, n. p., Lučenec.
V nadväznosti na navrhovateľ uvádzal, že preukázal svoju aktívnu legitimáciu a svoje právne nástupníctvo odvodené od svojho právneho predchodcu, k tomu predložil aj všetky listinné dokumenty.
Podľa jeho názoru mal prvostupňový súd pri posudzovaní uplatneného nároku postupovať v súlade s ust. § 135 ods. 2 O. s. p. v platnom znení a pri svojom rozhodnutí vychádzať z právoplatného rozhodnutia Štátneho arbitra pre Slovensko v Bratislave č. A 889/1954 zo dňa 30. 08. 1954, ako i uznesenia Ľudového súdu v Liptovskom Mikuláši č. d. 505/54 zo dňa 26. 10. 1954.
Mal za to, že súd sa dostatočne nevysporiadal s predloženými dokladmi a skutočnosťami a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa 1/ žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Nestotožnil sa však s dôvodmi, ktorými okresný súd rozsudok týkajúci sa navrhovateľa 1/ odôvodnil, avšak odvolaniu proti nemu nemohol podať (§ 202 ods. 4 O. s. p.). lebo voči navrhovateľovi 1/ návrh bol zamietnutý.
Uvádzal, že Klub slovenských turistov Liptova odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne predmetom sp. zn. 7C/46/1993 z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a Z. a Z. ako predávajúcimi zo dňa 30. 08. 1947, hoci v čase prevodu predmetných nehnuteľností boli tieto už vlastníctvom Československého štátu v dôsledku ich znárodnenia podľa § 1 ods. 1 bod 2 Dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. 10. 1945 č. 101/1945 Sb. o znárodnení niektorých podnikov, priemyslu potravinárskeho a ďalších nasledujúcich právnych predpisov. Klub slovenských turistov a lyžiarov Liptova nemohol 30. 08. 1947 predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť. Naviac Klub slovenských turistov nie je právnym nástupcom pôvodného Klubu slovenských turistov a lyžiarov Liptova, čo napokon vyplýva už aj zo samotných názvov týchto subjektov, ktoré sú iné. Terajší Klub slovenských turistov
vznikol ako nový právny subjekt až na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, a to 17. 08. 1990, čo vyplýva z výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvo vnútra SR.
Pokiaľ navrhovateľ 1/ odvodzuje svoj spoluvlastnícky nárok v podiele 1/3-iny, ktorá je predmetom sporu od dohody uzatvorenej medzi Telovýchovnou jednotou Iskra a Slovenskými bazaltovými kameňolomami, n. p., Lučenec, o postúpení spoluvlastníckeho práva na 1/3-inu nehnuteľnosti zapísanej v pozemno- knižnej vložke č. 2081 parc. č. 155/1 kat. úz. U. O., v súčasnosti budova súp. č. XX postavená na parc. č. 155/9 vedená a LV č. XXXX, ktorú svojím rozhodnutím potvrdil Štátny arbiter pre Slovensko v Bratislave zo dňa 30. 08. 1954, v súlade s ktorým rozhodnutím bol uznesením Ľudového súdu v Liptovskom Mikuláši č. d. 505/54 zo dňa 26. 10. 1954 povolený i zápis v pozemno-knižnej vložke č. 2081 uvádzal, že následne sa vlastníkom predmetných nehnuteľností podľa LV č. XXXX pre kat. úz. U. O. stalo Mesto Liptovský Mikuláš. Poukazoval na to, že podľa v tom čase platného ústavného zákona č. 150/1948 Sb. patril všetok národný majetok štátu a štát ho spravoval buď priamo alebo prostredníctvom národných podnikov. Národné podniky boli časťou národného majetku a boli podriadené vrchnému vedeniu i dozoru štátu. Aj Slovenské bazaltové kameňolomy, n. p., Lučenec, boli vo vlastníctve štátu a k zverenému majetku mali len právo hospodárenia. Bolo vecou štátu ako s týmto majetkom naloží.
Následne poukázal na ust. § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a na § 13 písm. d/ tohto zákona.
Uvádzal, že spoločnosť Slovenské kameňolomy, a. s., Žilina vznikla 01. 06. 1996. Tejto spoločnosti a ani jej právnemu predchodcovi Slovenské kameňolomy a štrkopiesky, š. p., Žilina, predmetná nehnuteľnosť nikdy do majetku vložená nebola. Poukázal na to, že samotný navrhovateľ 1/ v konaní sp. zn. 7C/46/1993 podal protinávrh, že je spoluvlastníkom budovy, domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX ako budova postavená na parc. č. 155/9 - zastavaná plocha č. 513 m2 v podiele 1/13-iny, až dňa 13. 05. 2008, lebo táto nehnuteľnosť nebola nikdy vložená do jeho majetku a ani mu nikdy neslúžila na jeho podnikanie. Neexistuje teda žiaden právny titul, na základe ktorého si navrhovateľ 1/ uplatňuje spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v 1/3-ine.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že prvostupňový súd sa správne zaoberal v tomto konaní návrhom navrhovateľa 1/, ktorým žiadal určiť, že je spoluvlastníkom v podiele 1/3-iny k nehnuteľnostiam, a to stavbe č. XX, postavenej na parc. č.155/9, pozemok parc. č. 155/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a pozemok parc. č.155/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, zapísaných na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, kat. úz. U. O.. Zaoberal sa tvrdeniami navrhovateľa 1/, a tým či preukázal nadobúdací titul k podielu 1/3-iny sporných nehnuteľností. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ svoje tvrdenia o spoluvlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal a jeho návrh zamietol.
Odvolací súd vychádzajúc s dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom považoval odvolanie navrhovateľa 1/ za nedôvodné. Spoločnosť navrhovateľa 1/ vznikla podľa výpisu z Obchodného registra dňa 01. 06. 1996. Jej právnym predchodcom boli Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š. p., Žilina, ktorému štátnemu podniku ako to vyplýva z jednotlivých písomností, nepatril podiel v predmetných nehnuteľnostiach v kat. úz. U. O.. Zakladacia listina štátneho podniku- právneho predchodcu navrhovateľa 1/ neobsahovala také vymedzenie majetku, z ktorého by vyplýval spoluvlastnícky podiel 1/3-iny k nehnuteľnostiam uvedených na LV č.XXXX pre kat. úz. U. O.. Z dokazovania nevyplynulo, že by právny predchodca navrhovateľa - štátny podnik hospodáril s nehnuteľnosťami - resp. ich podielom, ktorý je predmetom tohto návrhu. Zo zakladateľskej listiny o vzniku navrhovateľa 1/ ako akciovej spoločnosti, ktoré doklady súdu predkladal odporca nevyplynulo, že by sporné nehnuteľnosti , alebo podiel 1/3- iny k týmto bol majetkom, ktorý bol zakladateľom do akciovej spoločnosti vložený. Z „Dodatku k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku časti š.p. Stredoslovenské
kameňolomy a štrkopiesky Žilina", ktorá bola spísaná dňa 27. 05. 1996, v súpise neuzavretých súdnych sporov k 31. 08. 1996 je predmetný súdny spor ako vec nerozhodnutá s tým, že vedenie tejto veci do jej skončenia prechádza na navrhovateľa 1/.
Odvolací súd konštatuje, že uvedená Zápisnica a jej dodatok z 31. 08. 1996 nie je nadobúdacím titulom podielu 1/3-iny k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. U. O. a nesvedčí o tom, že právny predchodca navrhovateľa bol spoluvlastníkom 1/3-iny k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd považoval návrh navrhovateľa o určenie spoluvlastníckeho podielu za nedôvodný, s tým že pokiaľ ho navrhovateľ 1/ formuloval ako určovací návrh v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na danom určení v zmysle ust.§ 80 písm. c/ O. s. p.
Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ 1/ nesplnil ako účastník konania dôkaznú povinnosť a tým neuniesol bremeno tvrdenia, že mu podiel v predmetných žalovaných nehnuteľnostiach patrí. Ide o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva a potom neunesenie dôkazného bremena vedie k zamietnutiu návrhu, tak ako to bolo aj v danej veci. Odvolací súd preto považoval výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 20. 09. 2011, ktorým návrh navrhovateľa 1/ zamietol, za správny.
Výrok, ktorý nebol odvolaním napadnutý zostal nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.§ 224 ods. 4 O. s. p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .