Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-68-2013.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/68/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi Spoločenstvo Wolkrova 8, Wolkrova 437/8, 984 01 Lučenec, IČO: 42 001 391 o zaplatenie 4.067,26 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu v Lučenci č. k. 14Cb/85/2012-173, IČS: 6612206925 zo dňa 29. januára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci č. k. 14Cb/85/2012-173, IČS: 6612206925 zo dňa 29. januára 2013 v napadnutej časti tretej výrokovej vety zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.762,46 Eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.762,46 Eur od 01.02.2010 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania za súdny poplatok vo výške 244,- Eur a na trovách právneho zastúpenia a cestovných náhradách 1.571,18 Eur. Vo zvyšku, čo do úroku z omeškania, návrh zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že potom, ako zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu odberateľovi plynu v domácnosti podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z. v dôsledku jednostranného odstúpenia navrhovateľa zanikla, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi pohľadávku za nezaplatený odber plynu v sume 5.070,46 Eur, z ktorej zaplatil odporca ku dňu podania návrhu 1.308,- Eur a zvyšok vo výške 4.067,26 Eur pozostávajúci z nesplatenej časti istiny 3.762,46 Eur a dovtedy vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 304,80 Eur navrhovateľovi nezaplatil. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej dňa 03. 01. 2006 boli aj obchodné podmienky dodávky plynu. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo dňa 04. 11. 2008, pričom plyn bol odporcom fakticky odoberaný až do 01.04.2009, kedy došlo zo strany navrhovateľa k demontáži meradla, o čom svedčí montážny list, z ktorého vyplýva konečný stav odberu plynu 55 690 m3. Vzhľadom k tomu, že odber zemného plynu po odstúpení od zmluvy do demontáže meradla považoval okresný súd rovnako, ako navrhovateľ v súlade s čl. 8.1 obchodných podmienok a § 59 ods. 1 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike za neoprávnený odber bez riadne uzavretej zmluvy, návrhu navrhovateľa na zaplatenie vyššie uvedenej sumy vyhovel. Okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi odber za obdobie od 01. 11. 2008 do 19. 11. 2008, avšak stav merača bol odčítaný až ku dňu 02. 04. 2009, preto nameraná spotreba zodpovedala fakticky odberu od 19. 02. 2008 do 02.04.2009. Po odpočítaní úhrad, ktoré odporca navrhovateľovi zaplatil na pôvodne vyfakturovanú sumu vo výške 5.070, 46 Eur zostal dlh odporcu v sume 3.762,46 Eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil právo na úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v sume 304,80 Eur, ako aj 9%-ný úrok z omeškania ročne z čiastky 4.074,46 Eur od 01. 02. 2010 do 11. 03. 2011 a 9% ročne zo sumy 3.762,46 Eur od 12. 03. 2011 do zaplatenia, a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
Okresný súd bolo toho právneho názoru, že navrhovateľ v konaní preukázal opodstatnenosť účtovania a uplatnenia ceny neoprávneného odberu plynu v súlade s platným cenníkom a na tvrdenia odporcu neprihliadol, pretože ním poverený pracovník montážny list, na ktorom je uvedený konečný stav meradla plynu potvrdil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že navrhovateľ nesprávne uviedol vo faktúre zúčtovacie obdobie, pretože výška odberu, ako aj cena bola uvedená správne a porovnaním odberu z minulých období ani súd nezistil, že by došlo k neprimeranému nárastu odberu plynu, z čoho by bolo možné usúdiť, že stav meradla nebol objektívne zistený. Návrhu navrhovateľa preto v časti zaplatenia ceny plynu vyhovel, a to vrátane úroku z omeškania uplatneného navrhovateľom podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9% z dlžnej sumy od splatnosti jednotlivých faktúr špecifikovaných v návrhu od 01. 02. 2010 do zaplatenia, avšak vo zvyšku, čo do navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania vyčísleného na sumu 304,80 Eur návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ vo vyúčtovaniach uviedol, že úrok účtuje v súlade so zmluvou o dodávke plynu, pričom neuviedol, na základe ktorých zmluvných dojednaní úrok účtuje a ani v akej výške.
S rozhodnutím okresného súdu v napadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou súd návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 304,80 Eur zamietol podal navrhovateľ odvolanie. V odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, pretože nárok na úrok z omeškania vyplýva nielen z čl. 3.14 obchodných podmienok, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o odbere plynu, ale na úrok z omeškania vzniklo navrhovateľovi právo aj priamo na základe Obchodného zákonníka. Z faktúr, ktorými boli vyúčtované úroky z omeškania vyplýva, že ide o zákonný úrok z omeškania, uplatňovaný zo sumy nezaplatenej faktúry, je z nich zrejmé obdobie, za ktorý si navrhovateľ úrok z omeškania uplatnil a túto skutočnosť uviedol aj do návrhu, preto argument okresného súdu v odôvodnení rozhodnutia o tom, že len preto, že navrhovateľ neuviedol, podľa ktorých zmluvných dojednaní si úrok z omeškania účtuje nemôže byť dôvodom na zamietnutie ním uplatneného nároku. V konaní bolo preukázané, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou faktúr, preto vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania ex lege. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti tretej výrokovej vety zmeniť tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,04 Eur s DPH.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá dňa 03.01.2006 zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu odberateľovi plynu v domácnosti podľa Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. a podľa Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Nedeliteľnou súčasťou Zmluvy boli obchodné podmienky dodávky plynu, podľa ktorých sa na vzťahy neupravené zmluvou obchodnými podmienkami primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 06. 2011 postúpil Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na navrhovateľa. Navrhovateľ vystavil odporcovi za odber plynu vo fakturačnom období od 19.02. do 19.11.2008 faktúru č. 740110343 na sumu 5.070,46 Eur so splatnosťou 06.05.2009, ktorú sumu odporca v lehote splatnosti nezaplatil, preto si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania faktúrami špecifikovanými na strane 2 návrhu z dlžnej sumy, u ktorých stanovil aj splatnosť. Z dlžnej sumy zaplatil odporca ku dňu podania návrhu 1.308,- Eur a zvyšok vo výške 4.067,26 Eur pozostávajúci z nesplatenej časti istiny 3.762,46 Eur a dovtedy vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 304,80 Eur navrhovateľovi nezaplatil.
Okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.067,26 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.02.2010 do 11.03.2011 a na 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.762,46 Eur od 12.03.2011 do zaplatenia, avšak vo zvyšku, ktorý sa týka úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom v návrhu v sume 304,80 Eur návrh zamietol. Urobil tak z toho dôvodu, že navrhovateľ v
návrhu a ani počas konania presne nešpecifikoval základ sumy pre výpočet úroku z omeškania, jeho výšku a ani dobu splatnosti, na základe ktorých k sume 304,80 Eur ako úrokom z omeškania došiel.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu 04.01.2006, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd o úrokoch z omeškania, ktoré vyčíslil navrhovateľ v sume 304,80 Eur za oneskorenú úhradu faktúry č. 7401103143 vystavenú na sumu 5.070,46 Eur so splatnosťou 06.05.2009, vyúčtovaných faktúrami špecifikovanými na č. l. 2 návrhu nerozhodol správne.
Z vyúčtovaní úrokov z omeškania, ktoré sú súčasťou spisového materiálu/ č.l. 31 - 37/ jednoznačne vyplýva, že úrok z omeškania účtoval navrhovateľ za oneskorenú úhradu vyššie uvedenej faktúry, je z nich zrejmý výpočet úroku z omeškania za konkrétnu dobu omeškania, ako aj z akej sumy je úrok z omeškania vypočítaný a akú výšku tvorí s odvolaním sa na zmluvu o dodávke plynu, ako aj s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ už v samotnom návrhu uviedol, že úrok z omeškania zmluvné strany dohodli v zmluve o dodávke plynu, resp. v obchodných podmienkach tak, ako to vyplýva z bodu 3 bod 14 zmluvy, a to odkazom na všeobecný predpis, ktorým je v prejednávanej veci Obchodný zákonník, ktorý právo na úrok z omeškania upravuje v § 369 a § 502 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho právne posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na úrok z omeškania súdom nie je správne. Je tiež treba uviesť, že predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je vyúčtovanie tohto úroku, pretože nárok na úrok z omeškania vzniká zo zákona v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku, vyplývajúceho z uzavretej zmluvy. Z návrhu vo veci samej je zrejmé tvrdenie navrhovateľa, na základe ktorého je možné dospieť k záveru, že sa jedná o úrok z omeškania účtovaný podľa zákona a požadovaný spolu s istinou a je zrejmý aj spôsob určenia výšky tohto úroku s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto predpoklady na zamietnutie návrhu v tejto časti splnené neboli.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP v napadnutej časti tretej výrokovej vety o zamietnutí návrhu navrhovateľa a nepriznaní mu úroku z omeškania vypočítaného v sume 304,80 Eur zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vrátil vec na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z tvrdení navrhovateľa, že si úrok z omeškania uplatnil a vyčíslil v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, na použitie ktorého zmluvné dojednanie účastníkov konania odkazuje, pričom posúdi základ a jeho výšku, prípadne ohľadom tohto zistenia vykoná ďalšie dokazovanie. Po preskúmaní opodstatnenosti základu a výšky navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania za ním stanovené obdobie vo veci opätovne rozhodne.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.