Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-535-2012.pdf
PDF · 91.96 KB
No categories available
10C/535/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne V.. C. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXXX/XX, T., P. W. F.: S. XXX/X, K., zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35537116, proti žalovaným: 1.) V.. D. A.K., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XX, T., 2.) Stavebnému bytovému družstvu Rožňava so sídlom Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31686966, zastúpenému JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom Akademika Hronca 9, Rožňava, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 244,37 € trov právneho zastúpenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, platbou u právnej zástupkyne žalovaného v 2.rade JUDr. Eriky Simanovej.
Trovy konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o prevode družstevného bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T. a Zmluva o výkone správy zo dňa 12.03.2003 (ďalej v texte len ako „Zmluva o prevode družstevného bytu“) je neplatná. Ďalším nárokom sa domáhala určenia, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T..
Súd konanie o nároku žalobkyne na určenie, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T. uznesením sp. zn. 10C/535/2012 - 19 zo dňa 16.01.2013 zastavil.
Žalobkyňa svoju žalobu o neplatnosť Zmluvy o prevode družstevného bytu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva so žalovaným v 1. rade im bol ako manželom pridelený do užívania 3- izbový družstevný byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí, bytového domu súpisné č. XXXX, na D. č. XX v T. (ďalej v texte len ako „byt“) a v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve a spoločný nájom bytu manželmi. Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/862/2001-73 zo dňa 13.06.2002, právoplatným dňa 30.07.2003. Po rozvode manželstva žalobkyňa uhrádzala zo svojich výlučných peňažných prostriedkov nájomné a úhrady spojené s užívaním predmetného bytu. Žalobkyňa následne v roku 2004 zistila po oznámení pracovníčky žalovaného v 2. rade, že na základe Zmluvy o prevode družstevného bytu došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. XX na 2. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súpisné č. XXXX, na D. č. XX v T. vedenom Správou katastra Rožňava, okres Rožňava, obec T., katastrálne územie T., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v
prospech žalobkyne a žalovaného v 1. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti v podiele 1/1. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že Zmluvu o prevode družstevného bytu nepodpísala a namietala, že jej podpis na nej bol sfalšovaný žalovaným v 1. rade. Okolnosti uzatvorenia napadnutej zmluvy boli aj predmetom preverovania políciou a príslušnými orgánmi prokuratúry. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobkyňa touto žalobou domáha určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu do jej vlastníctva a do vlastníctva žalovaného v 1. rade, nakoľko s takýmto právnym úkonom podľa jej tvrdení nikdy neprejavila vôľu ani súhlas. Poukázala na ustanovenia §§ 39, 40 a 46 Občianskeho zákonníka a zdôraznila, že podpis je náležitosťou písomného prejavu a pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Súd musí na neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Tým, že žalovaný v 1. rade podpísal spornú zmluvu sám, nenastali účinky prevodu vlastníckeho práva ani voči nemu, nakoľko manželstvo účastníkov ešte trvalo. Počas manželstva nemohol nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva a nemohol ho nadobudnúť ani do podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nikdy spornú zmluvu nepodpísala a ani neprejavila vôľu uzavrieť takúto zmluvu, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a navrhli konať vo veci v ich neprítomnosti. Zároveň navrhli vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva na potvrdenie skutočnosti, že žalobkyňa spornú zmluvu nepodpísala.
Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť, pretože namietol premlčanie práva domáhať sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu žalobkyňou. Podľa jeho vyjadrení bol byt prevedený do vlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade ešte počas trvania ich manželstva v roku 2003 a podanou žalobou sa žalobkyňa snaží len účelovo natiahnuť a oddialiť ukončenie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené na Okresnom súdu Rožňava pod sp. zn. 10C/133/2006. Právny stav je taký, že sú spoločne so žalobkyňa vlastníkmi predmetného bytu, a že žalobkyňa nemá dôkaz preukazujúci opak. V čase podpisu zmluvy boli v rozvodovom konaní a už vtedy spolu nekomunikovali. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi poprel, že by zmluvu podpísal za žalobkyňu a od začiatku bol zato, aby bol byt pridelený žalobkyni v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 1. rade si trovy konania neuplatnil.
Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania z titulu, že v tomto konaní vznáša námietku premlčania práva domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu. Žalovaný v 2. rade má zato, že žalobkyňa sa nedovolala relatívnej neplatnosti v relevantnom období, t. j. od prevodu družstevného bytu v júli 2003 až do júla 2006, a preto sa jej právo premlčalo. Žalovaný v 2. rade zdôraznil skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá počas trvania manželstva účastníkov s tým, že žalobkyňa mala možnosť namietať relatívnu neplatnosť v prípade, že by aj zmluvu nepodpísala. Inak sama skutočnosť, že žalobkyňa nepodpísala túto zmluvu zostáva polohe, že sú to len jej tvrdenia a nepredložila žiadny relevantný dôkaz preukazujúci opak, keďže podpisy na Zmluve o prevode družstevného bytu nie sú overené. Žalovaný v 2. rade tiež poukázal na to, že už prebehlo 9 súdnych konaní ohľadom úhrady nákladov za užívanie bytu, ktoré konania sa všetky končia exekúciami, pričom žalovaný v 1. rade nepodal ani jeden odpor a nevzniesol žiadne námietky, naopak žalobkyňa buď dáva odpor, alebo nepreberá zásielku, resp. nesúhlasí so zaplatením, ale nie z titulu neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu. Opakovane sa snaží vyhnúť nútenému výkonu súdnych rozhodnutí, čo vyplýva z exekučných konaní. Jej konanie žalovaný v 2. rade preto považuje za ničím nepodložené a účelové tvrdenie ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu týkajúce sa bytu.
Súd sa v konaní oboznámil aj s pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania v Rožňave sp. zn. ČVS: ORP-1141/OSV-RV-2005, v ktorom sa nachádza podnet na začatie trestného konania zo dňa 10.8.2005, rozsudok o rozvode účastníkov, zápisnice o výsluchu účastníkov, Zmluva o prevode družstevného bytu,
ktorá je predmetom tohto konania, doklady o úhrade kúpnej ceny a úhrade nedoplatkov na nájme a list vlastníctva ohľadom družstevného bytu a návrh na vyporiadanie BSM zo dňa 26.11.2003.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel s poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaného v 1 a 2. rade k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade a žalobkyňou z dôvodu, že žalobkyňa túto zmluvu nepodpísala a podpis na zmluve bol sfalšovaný.
Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade popierali tú skutočnosť, že by sfalšovali podpis žalobkyne a obaja sa dovolali premlčania nároku žalobkyne na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu - spornej zmluvy z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej lehoty.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa však premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobých uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom
u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho práva.
Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú vlastníkmi bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o prevode družstevného bytu č. V 917/03- pol 728/03. Jednou z formálnych náležitostí písomného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý podmieňuje jeho platnosť, je podpis konajúcej osoby.
Súd nevykonal dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalobkyne na zmluve o prevode družstevného bytu z dôvodu, že ak by sa aj preukázalo, že podpis nepatrí žalobkyni, nemalo by to vplyv na vlastnícke právo k spornému bytu. Je pravdou, že ak je právny úkon absolútne neplatný, táto neplatnosť postihuje úkon od začiatku a voči všetkým. Tým, že žalobkyňa by nepodpísala zmluvu o prevode bytu, neprejavila by vôľu previesť na seba túto nehnuteľnosť. Súd však konštatuje skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o prevode bytu boli účastníci manželia. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zhodne potvrdili, že medzi sebou uzavreli zmluvu o prevode uvedeného bytu (tiež tvrdili, že ju uzavrela aj žalobkyňa) a preto žalovaný v 1. rade nadobudol sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva (keďže ho kupoval počas manželstva) spolu so žalobkyňou. V prípade, že žalobkyňa zmluvu nepodpísala a nedala súhlas žalovanému v 1. rade na uzavretie zmluvy o prevode bytu, čo v konaní tvrdí, došlo by v súlade s ustanovením 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka k relatívne neplatnému právnemu úkonu a to k zmluve o prevode bytu. Navonok tento úkon sa považuje za platný dovtedy, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Žalobkyňa teda mala možnosť namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu žalovaného v 1. rade a to uzavretia zmluvy o prevode bytu, čím by sa skončila relatívna neplatnosť tohto právneho úkonu a nastala by neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Žalobkyňa sa však relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode bytu nedovolala jednostranným právnym písomným úkonom. Naviac žalovaní v 1.a 2. rade vzniesli námietku premlčania možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a teda žalobkyňa sa už nemohla účinne tejto relatívnej neplatnosti dovolať.
Súd má zato, že aj keby bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že zmluvu o prevode bytu nepodpísala, aj tak nadobudla vlastnícke právo vo forme bezpodielového spoluvlastníctva manželov k spornému bytu na základe zmluvy o prevode bytu, ktorú jednoznačne uzavrel žalovaný v 1. rade v čase, keď ich manželstvo trvalo v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyňa nevyužila možnosť namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý uzavrel žalovaný v 1. rade, stala sa vlastníčkou sporného bytu podľa § 143 Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobkyňa nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode bytu z toho dôvodu, že takúto zmluvu nepodpísala.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešný žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a úspešnému žalovanému v 2. rade súd priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle ust. § 14, § 16 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., a to konkrétne za tri úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 15.02.2013 a dňa 29.06.2013, pričom hodnota jedného úkonu predstavuje 60,07 € + 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu 244,37 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.