Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-211-2012.pdf
PDF · 72.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/211/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: W., so sídlom v O., IČO: XX XXX XXX, pobočka V. O., S. XXX/XX, V. O. proti povinnému: Q., IČO: XX XXX XXX, W. XXXX/XX, V. O., o vymoženie 1.756,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. júla 2012, č.k. 4Er/345/2009-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi X.. V. B. náhradu trov exekúcie vo výške 60,29 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor X.. V. B. poverený vykonaním exekúcie proti povinnému. Dňa 01.06.2012 bol na súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Z obsahu exekučného spisu č. EX 113/09 a z vyžiadaných správ súdom bolo zistené, že povinný je nemajetný. Zo správy OOPZ V. O. bolo zistené, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Z elektronického výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Exekúciu sa nepodarilo vykonať ani prikázaním pohľadávky z účtov v bankách. Z daňového priznania povinného bola zistená účtovná strata. Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je t.č. prihlásený do registra zamestnávateľov. Pretože bolo preukázané, že povinný je nemajetný, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil aj bez návrhu oprávneného. Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v celkovej výške 64,31 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 20,40 Eur a DPH vo výške 10,72 Eur. Súd po preskúmaní nároku súdneho exekútora tomuto priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky 5 krát paušál (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie príkazu o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu) á 3,32 Eur, a to v minimálnej výške 33,19 Eur. Keďže je súdny exekútor registrovaným platiteľom DPH, súd priznanú odmenu zvýšil o 20 % DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 citovanej vyhlášky za poštovné sumu 17,40 Eur a za kancelárske náklady a telekomunikačné výdavky spolu sumu 3 Eur, celkovo vo výške 20,40 Eur. Súdny exekútor si uplatnil DPH z náhrady hotových výdavkov aj za poštovné zo sumy 17,40 Eur, a to vo výške 3,48 Eur, ktoré je podľa § 40 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty od dane oslobodené ako sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, čo je samotné poštovné. Vzhľadom na uvedené súd priznal exekútorovi DPH iba zo sumy 3 Eur, a to vo výške 0,60 Eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 60,29 Eur. Súd v
zmysle § 203 ods. 2 vety prvej v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov exekúcie, podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v časti trov exekúcie tak, že DPH bude priznaná iba z odmeny exekútora a do výšky trov nebude započítaná DPH z náhrady hotových výdavkov. Namietal, že v zmysle § 196 Exekučného poriadku DPH prináleží exekútorovi iba z odmeny. Zároveň žiadal preskúmať účelnosť a hospodárnosť vynaloženého poštovného.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Predmetná exekúcia bola napadnutým uznesením zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto časti predmetné uznesenie odvolaním napadnuté nebolo, a preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť. Zároveň uvedeným uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 60,29 Eur s poukazom na § 203 ods. 2 veta prvá v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.
Spôsob určenia a výšku odmeny, ako aj náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase podania návrhu.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V danej veci súdny exekútor dňa 01.06.2012 predložil okresnému súdu vyčíslenie trov exekučného konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 64,31 Eur. Tieto pozostávali z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 20,40 Eur a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v správnej výške. V súvislosti s DPH krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že súdny exekútor má nárok na DPH z odmeny a aj z hotových výdavkov. Ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu explicitne neupravovalo možnosť zahrnúť do náhrady trov zastaveného exekučného konania aj daň z pridanej hodnoty. V súlade so súdnou praxou (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04) bolo však potrebné zohľadniť zmysel a účel náhrady trov exekučného konania, kedy náhrada trov konania musí byť účastníkovi konania priznaná v celom zákonom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Rešpektujúc názor v predmetnom náleze Ústavného súdu a skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, postupoval súd prvého stupňa správne, keď priznal súdnemu exekútorovi DPH z odmeny aj náhrady hotových výdavkov. Pokiaľ ide o hotové výdavky
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, krajský súd má za to, že výška náhrady za poštovné priznaná súdom prvého stupňa je v súlade s účelnosťou a hospodárnosťou konania a bola vyčíslená správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .