Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-881-2008.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/881/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, korešpondenčná adresa: Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, IČO: 00 735 841, proti povinnému: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, C., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, so sídlom Trojičné nám. 191, Tvrdošín, o vymoženie sumy 66,39 eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 21,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 07.05.2013 bol na tunajší súd podaný osobne podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že pôvodný povinný zomrel dňa 15.07.2008 a podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. V danom prípade súd zistil, že na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve došlo k prechodu majetku pôvodného povinného, ktorý zomrel dňa 15.07.2008 a stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania na dediča v I. dedičskej skupine uvedenom v predmetnom osvedčení a to na manželku v tomto konaní ako nástupca po povinnom (povinný) Danielu Harbutovú, nar. 10.11.1969, bytom Grúňanská 933, Rabča. Smrťou pôvodného povinného vzniká prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod časti práv a povinností, o ktorých sa koná.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Súd preto na základe takto zistených skutočností a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie ( exekučný titul) sa stalo neúčinným, exekúciu zastavil ex offo, nakoľko trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 14.11.2007.
Súdny exekútor si spolu s predloženým podnetom vyúčtoval aj trovy exekúcie vo výške 275,96 eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 166,00 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora alebo pri vyčíslení trov exekúcie súdny exekútor iba zosumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu odmenu v súlade s príslušnými ust. vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a nemožno ho preto považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie. Taktiež mnohé so súdnym exekútorom vyúčtovaných úkonov boli duplicitne vyúčtované aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za ktoré mu súd priznal odmenu podľa tohto ustanovenia alebo nesúviseli priamo s výkonom exekúcie alebo sa jednalo o úkony, ktoré po uplynutí prekluzívnej lehoty boli neúčelné. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), c), g), h), i) vyhlášky) vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 19,92 eur za úkony: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 1x každé zisťovanie bydliska povinného, 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného. Súd taktiež nepriznal z priznanej paušálnej odmeny 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor nepredložil doklad o tom, že je jej platiteľom a taktiež neuviedol údaje potrebné na to, aby súd zistil túto skutočnosť na webovom portáli www.drsr.sk <http://www.drsr.sk>.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a nasl. vyhlášky vo výške 26,56 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože sa jednalo o úkony, ktoré po uplynutí prekluzívnej lehoty boli neúčelné. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 1,50 eur za doručovanie: 1x upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,50 eur. Súd taktiež nepriznal z priznanej náhrady hotových výdavkov 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor nepredložil doklad o tom, že je jej platiteľom a taktiež neuviedol údaje potrebné na to, aby súd zistil túto skutočnosť na webovom portáli www.drsr.sk <http://www.drsr.sk>.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, telekomunikačné výdavky a iné v sume 15,99 eur, nakoľko súd nemal tieto náhrady zo spisu súdneho exekútora vôbec špecifikované ani účelne preukázané alebo sa jednalo o náhrady, ktoré boli neúčelné po uplynutí prekluzívnej lehoty. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 21,42 eur.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť povinnému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol ani predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko povinný nezaplatil svoj dlh riadne. Oprávnený venoval náležitú opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie zisťoval, či povinný dobrovoľne nesplnil, napr. či vymáhaná pohľadávka už nedošla na účet oprávneného, nakoľko nesplnil, tak podal návrh na vykonanie exekúcie, a preto bola exekúcia oprávnená. Exekúcia nebola zastavená zavinením oprávneného, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedený v II. výroku tohto rozhodnutia o trovách exekúcie.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).