Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/183/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Q., K. X, právne zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 2, proti žalovanému N. U., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Q., O. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Rožňave, Ružová 5, o odstránenie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 18. marca 2011 č.k. -125 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 18. marca 2011 č.k. -125 určil, že hraničná čiara medzi nehnuteľnosťou žalobcu, parcelou E. XXX, T. H. F. Č.. XXXX, E..Ú.. Q. B. H. Ž.D., S. E. XXX, T. H. F. Č.. XXX, E..Ú.. Q., S. N. C. X B. X S. M. XX,XX Z. X. D. Č. F. N. N. H. T. S. Č.. XX/XXXX znalca Ing. Ladislava Tichého zo dňa 06.09.2010.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného vydať žalobcovi časť parcely E. XXX, T. H. F. Č.. XXXX, E..Ú.. Q. V. N. N. H. T. S. Č.. XX/XXXX T. P.. F. R.D. T. XX.XX.XXXX, N. C. X, X, X, X, X, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na ploche vyznačenej červenou líniou vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č. 10/2010 znalca P.. F. R. zo 06.09.2010 pod bodmi 4, 7, 3, 2, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zároveň súd prvého stupňa zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 675,92 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. Zároveň zaviazal žalovaného uhradiť na účet tamojšieho súdu trovy štátu vo výške 117,81 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na zdôvodnenie svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na F. Č.. XXXX, S. E. XXX - T.D. K. N. XXX Z., pričom táto susedí s parcelou E. XXX - T. K. N. XXX Z., T.K. H. F. Č.. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný pri oplotení svojho pozemku prešiel na jeho pozemok a natiahol pletivo. Svojím konaním svojvoľne zabral časť výmery z pozemku E. XXX. Žalovaný tvrdil, že spornú nehnuteľnosť užíval od jej nadobudnutia v roku 1992 nerušene a trvalo až do júna 2007. Preto splnil podmienky na vydržanie a nie je povinný uvedenú časť vydať. Žalovaný uviedol, že hangár na svojom pozemku postavil v roku 1995 s tým, že pletivo bolo staré a čiastočne rozobraté, aby tam mohli chodiť motorové vozidlá. V roku 1996 natiahol

nové pletivo do takého stavu, ako je to v dnešnej dobe a v roku 2002 sa vybetónovala plocha pozemku. Žalovaný zdôraznil, že žalobca, ani jeho právny predchodca mu nevytýkali zlú hranicu pozemkov za celý čas.

Ďalej súd prvého stupňa zistil, že predchádzajúcim majiteľom pozemku bol G. E., otec žalobcu, ktorý pozemok kúpil v roku 1991, ktorý ako svedok uviedol, že niekedy v roku 1996 - 1997 ho žalovaný poprosil, či môže zbúrať časť plota z dôvodu, že rekonštruoval časť pozemku a nevedel sa tam dostať nákladným autom. Asi v roku 2004 si všimol, že plot je opäť postavený, a vtedy sa pýtal žalovaného, prečo plot tak postavil. Plot nestál na tom mieste kde je teraz, ale bol z druhej strany kamenného múra a v súčasnej dobe je posunutý o nejakých 60 -70 cm do parcely žalobcu. Svedok R. S., žalobcu pozná z videnia (žalovanému je kamarát) uviedol, že spolu so svedkom C. menili pletivo tak, že staré pletivo dali dole zo stĺpov a na pôvodné stĺpy dali nové pletivo. Práce vykonali možno pred 10 až 15 rokmi. K. C.Ó. (kamarát žalovaného) uviedol, že žalovanému pomáhal pri oprave oplotenia. Pletivo dali dole a miesto neho dali dva kotúče nového pletiva a zafarbili stĺpiky, ktoré tam boli. Práce vykonali niekedy pred 4 alebo 5 rokmi. Obdobie nevedel presne určiť. K. K. K. (bez pomeru k účastníkom konania) uviedla, že v čase keď žalovaný nehnuteľnosť odkupoval, na parcele ešte boli stromy a medzi parcelami bol plot s tým, že teraz je už opravený, a je to tak, ako to bolo predtým. K. T. O.?.?H. (pozná oboch účastníkov a pracuje u otca žalobcu) pracoval v rokoch 1998 až 2002 v nehnuteľnosti žalobcu ako čašník, pričom v čase, kedy tam pracoval, oplotenie medzi parcelami nebolo. V súčasnosti je plot vysunutý do parcely žalobcu, nakoľko predtým bol z druhej strany kamenného múra. V čase, keď tam pracoval, bolo na parcele oplotenie zo starých prehrdzavených železných stĺpov a pletivo bolo popadané na zem. K. R. C., ktorý pre oboch účastníkov kosil záhrady v rokoch 2003 - 2004, ale možno to bolo aj pred 10 rokmi, na čo si presne nepamätá, uviedol, že v tom čase, keď kosil, bolo medzi parcelami staré oplotenie a bolo tam hrdzavé pletivo, ktoré bolo na zemi a ťažko sa mu kosilo. Ďalej uviedol, že to muselo byť okolo roku 2000, keď žalovaný staval hangár. Svedok O. K. (podľa jeho vyjadrenia je priateľ oboch účastníkov) uviedol, že do záhrady chodil dovtedy, kým tam jeho kamarátka prevádzkovala pohostinstvo, ale skončila tam v roku 2002, a preto mohol tvrdiť, že v roku 2002 nebol urobený nový plot a parcela žalovaného nebola vybetónovaná. Potom tam dlhšie nebol s tým, že asi pred rokom a pol tade prechádzal do nemocnice a videl, že je to tam prerobené.

Ďalej súd prvého stupňa z Hospodárskej zmluvy o prevedení stavebných prác medzi U. N. a žalovaným zistil, že predmetom plnenia bola dodávka skladovacej haly s ukončením prác október 2005 s rozpočtovou cenou 103.470,- Sk a zmluva bola uzatvorená 17.05.1995. Z faktúry č. XXXX/XXXX vystavenej spoločnosťou Kredit Rožňava pre žalovaného súd zistil, že dňa 25.10.2002 mu bolo dodané plnenie, a to zmes C.-X X. X. XX Z. a dňa 07.11.2002 mu bolo dodané plnenie, a to zmes C.-X N. X. XX,XX Z.. Z pokladničného bloku zo 06.11.1996 vydaného predajňou Garant Rožňava súd zistil, že bol zakúpený drôt 5 x po 31,- Sk a 3,5 x 46,- Sk a pletivo 25 x po 62,- Sk.

Zo záverov znaleckého posudku znalca P.. F. R. Č.. XX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX N., Ž. N. R. N. K.N. D. Z. S. E. XXX B. E. XXX, pričom vo vytyčovacom náčrte správna hranica medzi pozemkami je označená hrubšou čiernou líniou medzi bodmi X B. X a v teréne farbou. Existujúca hranica (priebeh plota) je vo vytyčovacom náčrte označená červenou líniou v bodoch X, X, X, X, X, X. Správna hranica medzi parcelami č. XXX B. Č.. XXX je vo vytyčovacom náčrte označená čiernou hrubšou líniou bodmi č. 8 a 9 s dĺžkou 40,20 m.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. , a a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Súd čiastočne zamietol žalobu pri nároku na vydanie časti parcely E. Č.. XXX oproti požadovanému nároku, nakoľko časť, ktorú užíva žalovaný a ktorú má oplotenú, je ohraničená bodmi X, X, X, X B. X vytyčovacieho náčrtu, a nie aj bodom 10, ako si to žiadal žalobca. Podobne aj v časti, kde žiadal odstrániť oplotenie, bolo možné uložiť túto povinnosť žalovanému len v bodoch X, X , X, X, B. H. B. N. C. X B. X, ako to požadoval žalobca.

Pokiaľ ide o určenie hranice, súd prvého stupňa videl naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení hraničnej čiary v tom, že sa odstráni stav neistoty medzi účastníkmi, kadiaľ prechádza hraničná čiara

medzi ich pozemkami a zároveň toto určenie bolo základom pre rozhodovanie o ďalších nárokoch žalobcu na ochranu vlastníckeho práva, a to vydanie zabratej časti parcely E. Č.. XXX a odstránenie oplotenia, ktoré je postavené na nesprávnom mieste. Súd prvého stupňa poukázal aj na relevantnú judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

V konaní bolo preukázané, že terajší plot, ktorý je medzi parcelou E. Č.. XXX B. E. Č.. XXX, ktorý postavil žalovaný, neprechádza správnou právnou hranicou, ale nachádza sa na S. E. Č.. XXX. S. Ž. H. V. Č. S. E. Č.. XXX X. C. X, X, X, X, X vytyčovacieho náčrtu. Žalobcovi preto vzniklo právo domáhať sa vydania veci, a to časti parcely KNC č. XXX. Zároveň bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť oplotenie, ktoré prebieha cez parcelu KNC č. XXX, N. N. N. H. E. T. S. Č.. XX/XXXX S. C. X, X, X, X, nakoľko bolo preukázané, že tento plot nevedie na správnej hraničnej čiare.

Súd dospel k záveru, že obrana žalovaného neobstojí, pretože nepreukázal titul nadobudnutia uvedenej časti pozemku. Od svojho právneho predchodcu neodkupoval aj časť parcely E. Č.. XXX, nakoľko túto mal vo vlastníctve právny predchodca žalovaného (zrejme žalobcu, poznámka odvolacieho súdu). To, že uvedenú časť pozemku užíval, ešte nespôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Svedkovia poukazovali na skutočnosť, že plot nestál ešte v roku 2000, resp. 2002. Jedine svedkyňa K. K. uviedla, že súčasný plot, ktorý je opravený, išiel tak isto, ako starý plot, od konca kamenného múra, kde sa nachádzal aj orech, ktorý bol v parcele žalovaného. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný predkladal ako dôkaz pokladničný blok o zakúpení pletiva o dĺžke 25 m, pričom hranica medzi spornými pozemkami je o dĺžke 40,20 m. Uvedené pletivo by mu nebolo postačovalo na oplotenie celej parcely. Samotní svedkovia, ktorí pletivo naťahovali, neuviedli, že by to bolo pred rokom 2000. Podľa žalovaného sa tak malo stať v roku 1996 a až následne v roku 2002 malo dôjsť k zabetónovaniu plochy s tým, že betónová plocha siahala až pod oplotenie, so zdôvodnením, aby tam nerástla tráva. Z pripojenej fotodokumentácie však nie je zrejmé, že by boli stĺpy alebo pletivo zašpinené od betónu, ale skôr sa javí pravdepodobnejšie tvrdenie žalobcu, že najprv bola plocha vybetónovaná a následne bolo natiahnuté pletivo. Keďže žalovaný tvrdil, že plochu betónoval v roku 2002, o čom predložil aj doklad o nákupe betónu, čo je v súlade s výpoveďami svedkov, že do roku 2002 plocha nebola vybetónovaná, resp. že bola kosená ešte v roku 2000, bez bližšieho upresnenia, ako to uviedol svedok C., by bolo možné konštatovať, že oprava oplotenia nehnuteľností bola realizovaná až po betonáži, teda v roku 2002 alebo neskôr. Žalovanému teda nemohla ani uplynúť vydržacia doba medzi rokmi 2000 - 2002 a rokom 2007, keď bol vyzvaný žalobcom na vydanie zabranej časti parcely.

Záverom súd konštatuje, že pôvodné oplotenie medzi S. E. Č.. XXX B. E. Č.. XXX bol kamenný murovaný plot, z ktorého sa zachovala časť, ktorá sa nachádza na začiatku sporného oplotenia označeného vo vytyčovacom náčrte pod bodmi 7, 8. Podľa znaleckého posudku, ak by existoval kamenný múr, tak jeho ľavý okraj k parcele E. Č.. XXX by prechádzal hrubou čiernou líniou v bodoch 8 až 9, kadiaľ prechádza aj vlastnícka správna hranica a kadiaľ by mal byť osadený aj plot z pletiva. Žalovaný teda postavil plot a vybetónoval parcelu v mieste, ktoré je jednoznačne situované v parcele E. Č.. XXX, urobil tak až po roku 2000 a v konaní nepreukázal titul, na základe ktorého by bol dobromyseľne užíval časť S. E. Č.. XXX. Preto súd žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa zásady úspechu uvedenej v tak, že žalobcovi priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Výrok o trovách štátu súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , .

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v priebehu celého konania na súde prvého stupňa poukazoval na skutočnosť, že nehnuteľnosť na parcele č. XXX, T. K. N. XXX Z., zapísaná na LV č. XXX, E.. Ú.. Q.B., nadobudol v zmysle kúpnej zmluvy z 20.05.1992. Právny predchodca žalobcu pán G. E., starší nadobudol susedné nehnuteľnosti ešte skôr ako žalovaný. Od tej doby až do začatia súdneho konania v tejto právnej veci nehnuteľnosť pokojne, trvale a nerušene užíval. Nie je pravdou, aby ho žalobca na sporné okolnosti, týkajúce sa týchto nehnuteľností, pred konaním upozornil. Skutočnosti o údajnom preložení hranice plota sú nepodložené a v podstate žiaden zo svedkov označený žalobcom, okrem svedka G. E. K. B. K. O.?.?H., túto skutočnosť ani nepotvrdil. Stĺpiky plota sú pôvodne osadené a nikdy neboli žalovaným dotknuté a posúvané akýmkoľvek smerom. V súvislosti s výpoveďou svedka O.?.?H. poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 18.03.2011 žalovaný spochybnil túto svedeckú výpoveď z hľadiska pracovných vzťahov svedka a otca žalobcu. Svedok O.?.? H. pracuje u otca žalobcu na základe dohody o vykonaní práce, čo zakladá domnienku žalovaného, že výpoveď tohto svedka môže byť účelová.

Ďalej v odvolaní žalovaný poukazuje na obsah zápisnice z ohliadky na mieste samom dňa15.11.2008 na parcele č. XXX B. Č.. XXX T. H. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. Q., kde je na druhej strane uvedené vyjadrenie žalovaného, že na spornom plote, ktorý tvoria oceľové trubky v S. XX Z., menil iba pletivo pred 13 rokmi, v roku 1995. Na to súd skonštatoval, že pletivo je skutočne z novšej doby, ide o klasické pletivo s PVC poťahom zelenej farby, ktorá podľa skúsenosti ohliadajúceho sudcu je vyrábané zhruba 20 až 25 rokov. Oceľové trubky majú obnovený náter, pohľad na ne zodpovedá tvrdeniu žalovaného, že ich mohol natrieť asi pred 13 rokmi. Ide o zelenú farmu, ktorá miestami sa už olupuje z dôvodu, že oceľová konštrukcia týchto trubiek predtým nebola chránená protikoróznou ochranou (náter bol aplikovaný na zhrdzavené rúry). Konajúci prvostupňový súd vo svojom rozsudku poprel tieto na mieste samom zistené skutočnosti a vlastné poznatky a práve opačne, osvojil si ničím nepodložené domnienky svedkov E. K. B. O.?.?H.. Skutočnosť, že oceľové rúrky na plote žalovaný neprekladal a nové pletivo osadil na pôvodné rúrky, potvrdil aj svedok S., C. B. K. K.. K. H. Ž. C. B. K. N. X. H. S., B. H. X. T. F. B. H. K.. K. K. dokonca jasne hovorí, že predtým tam boli koly a staré roztrhané pletivo, ale nepovedal, že tieto koly boli pôvodne na inom mieste. Preto z pohľadu dokazovania si dovoľuje uviesť, že v tejto veci nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorý vzhľadom na v realite zistený stav ničím nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k akémukoľvek protiprávnemu zásahu do jeho vlastníckych práv. Naďalej preto tvrdí, že zo svojej strany splnil podmienky pre vydržanie časti parcely č. XXX v súlade s realitou, vytýčenou stávajúcim plotom, lebo v tomto stave už nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 20.05.1992. Toto vydržanie má svoju podstatu ešte v dobe, kedy jednak nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a nehnuteľnosti vo N. G. E. K. B. G. E. mladšieho boli vo vlastníctve ich právnych predchodcov.

Ďalej žalovaný v odvolaní namieta, že tvrdenia súdu v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa zakúpenia pletiva, možno považovať za hypotetické. Ak súd vytýka žalovanému, že nezdôvodnil, odkiaľ mal zvyšné pletivo, presahujúce 25 m dĺžky, domnieva sa, že táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod pre odmietnutie jeho obrany, lebo nemožno spochybniť v samej podstate ním tvrdenú a svedkami podopretú skutočnosť, že obnova pletiva na spornom plote (pôvodných rúrkach) bola vykonaná ešte v roku 1996. Túto skutočnosť potvrdil aj konajúci súd pri ohliadke na mieste samom 15.11.2008, pričom nebolo by pre žalovaného problémom vysvetliť súdu odkiaľ vzal zvyšné pletivo, ak by sa ho bol súd na tieto skutočnosti opýtal. Ak súd dospel k záveru o týchto nezrovnalostiach v metráži pletiva a na uvedené skutočnosti sa žalovaného nespýtal, nedal mu možnosť tieto vysvetliť a jednoducho vyvodil záver smerujúci v jeho neprospech. V predajni Garant, podľa predloženého pokladničného dokladu zo 06.11.1996, zakúpil len toľko pletiva, ktoré mu chýbalo na dokončenie oplotenia medzi jeho pozemkom a žalobcovým pozemkom.

Žalovaný považuje za nepresvedčivé aj závery súdu, že najprv došlo k betonáži dvora a potom boli osadené stĺpiky plota. Tento záver je nesprávny, lebo najprv boli osadené stĺpiky (pôvodné už v roku 1992) a potom v roku 1996 došlo k natiahnutiu nového pletiva, a nakoniec v roku 2002 došlo k zabetónovaniu plochy dvora. Ak by to bolo naopak, pri železných rúrkach plota by boli viditeľné znaky po deštrukcii betónovej plochy.

Žalovaný v odvolaní namieta aj nesprávnosť údajov v rozsudku na strane 5, kde je uvedené, že z hospodárskej zmluvy o prevedení stavebných prác vyplýva, že predmetom plnenia bola dodávka skladovacej haly s ukončením prác v roku 2005 s rozpočtovou cenou 103.470,- Sk a zmluva bola uzavretá 17.05.1995. Údaj o ukončení prác uvedený v rozsudku (október 2005) nie je správny, pretože podľa citovanej zmluvy zo 17.05.1995 bol dohodnutý termín ukončenia prác október 1995. Tieto skutočnosti mohli v konečnom dôsledku mať nepriaznivý vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.

K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Žalobca vo vyjadrení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým znaleckého dokazovania, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že nastal posun hranice do parcely žalobcu a žalovaný oplotil parcelu v bodoch X, X, X, X, E. K. H. H. S. Ž., S. K. D. Z. S. C. X, X S. M. XX,XX Z.. Poukázal na výpovede svedkov, že oplotenie hranice pozemkov bolo až po roku 2002, teda potom, čo už bola plocha vybetónovaná, o tom svedčí aj skutočnosť, že osadené stĺpy a natiahnuté pletivo nebolo nijakým spôsobom zašpinené od betónu, čo reálne nie je možné pri takom spôsobe betónovania, aké tam bolo realizované. Ďalej vo vyjadrení poukazuje na to, že medzi účastníkmi súdneho sporu po roku 2002 prebiehali mimosúdne jednania ohľadom sporného oplotenia nehnuteľností, avšak bezvýsledne, a tak v roku 2007 žalobca písomne vyzval žalovaného na vydanie zabratej časti parcely, kedy žalovaný vyhlásil, že bude akceptovať znalecký posudok znalca z odboru Geodézie a kartografie, ktorý vytýči správnu hranicu medzi parcelami. Pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode ohľadom výberu osoby znalca, žalobca bol nútený podať v roku 2008 žalobu na súd, v ktorom konaní žiadal o odstránenie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva. Žalovaný po obdržaní znaleckého posudku, ktorý jednoznačne uviedol, že nastal posun hranice do parcely žalobcu, zmenil svoju obranu a po dva a polročnom súdnom konaní začal tvrdiť, že predmetnú časť parcely nadobudol na základe vydržania, a to vo svojom písomnom podaní z 26.11.2010. Toto tvrdenie žalovaného považuje za účelové a zavádzajúce.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote ( ), preskúmal rozsudok podľa až 3 , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a .

Odvolací dôvod podľa , spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na nesprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec síce aplikoval relevantné ustanovenia , ale nezaoberal sa

všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje ( ).

Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktorý poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku).

Judikatúra v danej oblasti sa vyvíjala, pretože podľa skorších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR za spory o hranicu treba v podstate považovať spory o žalobách, v ktorých sa síce určenie hranice nevyžaduje, v ktorých sa však žalobca domáha odstránenia plota, ktorý si žalovaný postavil, alebo obnovenia plota, ktorý mu žalovaný zbúral, prípadne zaviazanie žalovaného, aby trpel postavenie plota na určitej čiare. Ak ide o plot ako viditeľné vyznačenie hranice medzi pozemkami účastníkov a ak odpor jedného z účastníkov voči už postavenému plotu je výrazom jeho nesúhlasu s hranicou, ktorú má plot manifestovať, bude súd rozhodovať vlastne o hranici, aj keď výrok rozhodnutia musí formulovať podľa návrhu, resp. podľa správnych skutkových a právnych záverov. Ak totiž žalobca tvrdí, že žalovaný si postavil plot tak, že po celej dĺžke hranice zasiahol do pozemku žalobcu, žalobca môže mať právny záujem iba na plnení, t.j. na odstránení plota a vyprataní zabraného pruhu zeme, nie však na určení hranice (pozri Výber rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/1972 strana 342).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd danú problematiku uzatvára tak, že vo svetle novšej judikatúry v tejto oblasti práva je potrebné sa prikloniť k názoru, že v prípade, ak žalobca tvrdí porušenie vlastníckeho práva v dvoch skutkových dôvodoch - posun hranice pozemku a postavenie plota na nesprávnej hraničnej čiare, je možné sa v konaní zaoberať aj návrhom na určenie hranice a návrhom na vydanie časti zabraného pozemku, resp. návrhom na odstránenie plota. Pri preukázaní dôvodnosti tvrdeného zásahu do vlastníckych práv však zaťažuje dôkazná povinnosť predovšetkým žalobcu.

Pred riešenie otázky určenia hranice medzi pozemkami je teda súd postavený aj v prípade, ak niektorý z vlastníkov susediacich pozemkov tvrdí, že došlo k neoprávnenému posunu znakov v prírode vyznačujúcich hranicu (napr. posunutím plota a podobne). Neslobodno pritom pustiť zo zreteľa, že hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky pokojne a dobromyseľne užívali, stala sa obvykle následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou a či nie, a to aj v tom prípade, ak mapová hranica pred vydržaním bola správna. Pozemnoknižné dáta o výmere jednotlivých parciel neboli nikdy záväzné, a podobne, údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak [pozri o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], takže iba z tej okolnosti, že výmera uvedená vo výpise katastra nehnuteľností nezodpovedá skutočnej výmere v prírode, nemožno ešte vyvodzovať, že hranica v prírode je nesprávna.

Podľa ustanovenia , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.

K zákonným predpokladom vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný posunul hranicu a žiada o jej reštituovanie, bude na mieste zisťovať, či k tvrdenému posunu hranice - oproti stavu, v akom žalovaný nehnuteľnosť kúpil do svojho vlastníctva 20. mája 1992 - došlo, a ak áno, kedy sa tak stalo.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že skutkové závery uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedajú celkom vykonaným dôkazom, preto aj jeho závery právne nemajú pevný základ, lebo sa odvíjajú od skutkových zistení, ktoré nezodpovedajú vykonaným dôkazom, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, a tiež opomenul skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania.

Predovšetkým je potrebné dať za pravdu žalovanému v jeho odvolacej námietke, že skutočnosti o údajnom preložení hranice plota nie sú dostatočne podložené, pričom žalovaný v odvolaní uviedol, že v podstate žiaden zo svedkov označených žalobcom, okrem svedka G. E. staršieho a svedka O.?.?H., túto skutočnosť ani nepotvrdil.

Súd prvého stupňa na str. 8 v predposlednom odseku odôvodnenia rozsudku uzavrel, že jedine svedkyňa K. K. uviedla, že súčasný plot, ktorý je opravený, išiel tak isto, ako starý plot, od konca kamenného múra, kde sa nachádzal aj orech, ktorý bol na parcele žalovaného, ktoré skutkové zistenie však nezodpovedá vykonaným dôkazom. Nielen z obsahu spisu, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 3 a str. 4 vyplýva, že v podobnom duchu vypovedali aj ďalší svedkovia R. S. B. N. C.. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pritom nevyplýva, že by svedecké výpovede týchto svedkov súd považoval za nehodnoverné a svedecké výpovede iných svedkov za hodnoverné, a ak áno, tak z akého dôvodu. Navyše, aj v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku na str. 8 súd uviedol, že „svedok N. C., ktorý osadzoval nové pletivo, uviedol, že na staré stĺpy, ktoré zafarbili, natiahli nové pletivo a práce robili v rokoch 2005 alebo 2006.“ Aj keby boli práce na oplotení vykonané v rokoch 2005 a 2006 (čo však z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva), táto svedecká výpoveď nesvedčí o tom, že by malo dôjsť k posunu hranice, ak bolo pletivo natiahnuté na staré stĺpy bez toho, aby sa menilo ich osadenie na inú hranicu, ako boli v čase, keď žalovaný nehnuteľnosť kúpil do svojho vlastníctva. Aj z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

Na druhej strane, akceptujúc ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa opomenul skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania - a to zistenia so súdnej ohliadky na mieste samom vykonanej 14. novembra 2008 (č.l. 23

a nasledujúce spisu). Na strane 2 zápisnice z ohliady (čl. 27 spisu) je uvedené vyjadrenie žalovaného, že na spornom plote, ktorý tvoria oceľové trubky v priemere 60 mm, menil iba pletivo pred 13 rokmi, v roku 1995. Na to súd skonštatoval, že „pletivo je skutočne z novšej doby, ide o klasické pletivo s PVC poťahom zelenej farby, ktoré podľa skúseností ohliadajúceho sudcu sú vyrábané zhruba 20 až 25 rokov. Oceľové trubky majú obnovený náter. Pohľad na ne zodpovedá tvrdeniu žalovaného, že ich mohol natrieť asi pred 13 rokmi. Ide o zelenú farmu, ktorá miestami sa už olupuje z dôvodu, že oceľová konštrukcia týchto trubiek predtým nebola ochránená protikoróznou ochranou (náter bol aplikovaný na zhrdzavené rúry).“ Tieto zistenia súdu z ohliadky (aj keď boli sudcom konštatované bez odborných znalostí) sú v rozpore so skutkovými závermi súdu v odôvodnení rozsudku (takisto bez odborných znalostí sudcu), a to bez akéhokoľvek vysvetlenia dôvodu tohto odlišného názoru súdu.

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi.

Je potrebné zdôrazniť, že aj keď výnimočne, súd vykonáva aj iné než navrhnuté dôkazy. Ak by v prejednávanej veci mohlo dôjsť k odstráneniu nejasností v otázke určenia veku oplotenia, resp. jeho premiestnenia, znaleckým dokazovaním (napríklad z odboru stavebníctva apod.), mohol by súd znalecké dokazovanie nariadiť aj bez návrhu účastníkov, zvlášť za situácie, ak v priebehu konania - od času vykonania súdnej ohliadky do rozhodnutia vo veci samej - dôjde zo strany súdu ku zmene hodnotenia určitej situácie, ktorá si zrejme vyžaduje aj znalosti odborné, nielen laické. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je dostatočné jasné, či k posunu hranice malo dôjsť tým, že žalovaný na zmenenej hranici osadil nové kovové rúrky a pletivo, alebo premiestnil staré kovové rúrky na novú hranicu a na tieto osadil nové pletivo (v takom prípade by bolo skôr relevantné zisťovanie veku betónu, v ktorom sú rúrky osadené, ako zisťovanie veku kovových rúr, nesúcich pletivo). V každom prípade, vykonávanie takýchto dôkazov by prichádzalo do úvahy, ak by v konaní bolo preukázané, že k posunu plota, a tým aj hranice medzi pozemkami účastníkov, došlo. Z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania však túto otázku ešte nie je možné uzavrieť ako vyriešenú.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom (podľa jeho názoru) preukázané a ktoré neboli preukázané, prípadne tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov (podľa jeho názoru) záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa až hodnotil, a to najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné, prípadne, prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov

na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Ak sa vyššie uvedenými zásadami súd prvého stupňa neriadil, jeho odôvodnenie rozsudku potom nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa (uverejnenej pod č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním ( prvá veta ), t.j. odvolanie odôvodniť z hľadiska , , lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, resp. postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. a a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude napraviť vytknuté pochybenia, opakovane vyhodnotiť vykonané dôkazy, prípadne vykonať aj ďalšie, a tieto potom vyhodnotiť spôsobom uvedeným v a nasledujúcich , zistený skutkový stav podriadiť relevantným ustanoveniam hmotného práva a rozhodnutie odôvodniť spôsobom uvedeným v .

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.