Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-147-2012.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. G., bytom Z., U. XXXX/XX, 2/ Ing. U. V., bytom E., V. XXX/X, 3/ I. Z., bytom P. XXX, 4/ R. M., bytom P., E. XX, 5/ X. Z., bytom Z., Y. XX, 6/ Z. F., bytom Z., U. X, 7/ U. F., bytom Z., M. XX, žalobcovia v 1. - 7. rade právne zast. AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 13, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Sládkovičova č. 8, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného a žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C 74/2010-127 zo dňa 26.4.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom prvostupňový súd rozhodol, že spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely CKN 3059/2 o výmere 899 m2 - ostatná plocha v k. ú. Z. podľa znaleckého posudku č. 24/2011 znalca Ing. L. V., ktorého súčasťou je geometrický plán č. 24/11 zo dňa 8. 8. 2011, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku sú žalobcovia v 1., 2. a 3. rade v podiele 1/9-iny a žalobcovia v 6., 7. rade v podiele 1/3-iny a vo výroku o trovách konania.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom vyslovil, že spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely C KN 3059/2 o výmere 899 m2, ostatná plocha v kat. úz. Z. podľa znaleckého posudku č. 24/2011 znalca Ing. L. V., ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. 24/2011 zo dňa 08.08.2011, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, sú žalobcovia v 1., 2., 3. rade v podiele 1/9- iny a žalobcovia v 6., 7. rade v podiele 1/3-iny, spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely 3057/5 - 116 m2 ostatná plocha v kat. úz. Z. podľa znaleckého posudku č. 24/2011 znalca Ing. L. V., ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. 24/2011 zo dňa 08.08.2011, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, sú žalobcovia v 1., 2., 3. rade v podiele 1/9-iny a žalobcovia v 4., 5. rade v podiele 1/3-iny a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodol o trovách štátu tak, že uložil povinnosť žalobcom v 1., 2. a 3. rade každému samostatne nahradiť 47,64 Eur na účet Okresného súdu Prešov. Ďalej uložil povinnosť žalobcom v 4., 5. a 6. rade každému samostatne nahradiť 71,47 Eur na účet Okresného súdu Prešov. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 153,92 Eur.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že „v predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že žalobcovia v 1. až 3. rade a žalobcovia v 4. a 5. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, pôvodnej vedenej pod E KN 885/15. Táto skutočnosť nebola namietaná ani žalovaným. Vo vzťahu k vlastníctvu parcely pôvodne označenej 885/14, žalovaný vzniesol určité námietky, súd mal však za to, že žalobcovia v 1. až 3. rade, 6. a 7. rade sú podieloví spoluvlastníci aj tejto pôvodnej mpč. parcely. Vlastnícke právo nadobudli vydržaním a následne toto vydržanie vlastníckeho práva bolo spísané osvedčením o
vydržaní vo forme notárskej zápisnice. Súd mal za jednoznačne preukázanú dohodu žalobcov v 6. a 7. rade a právnych predchodcov žalobcov v 1. až 3. rade, že doopatrujú rodičov U. V. a následne z tohto dôvodu budú obhospodarovať ich pozemky a po ich smrti naďalej tieto budú obhospodarovať už ako vlastníci. Tieto skutočnosti boli uvedené aj v osvedčení. Súd nezistil podstatné rozpory, ktoré by spochybňovali dobromyseľný vstup žalobcov v 6 a 7. rade a právnych predchodcov žalobcov 1. - 3. rade do držby predmetného pozemku. Samotná dohoda o doopatrovaní rodičov U. V. a aj jej samotnej a tiež o prevzatí pozemkov a ich užívaní ako vlastných bola ústna, avšak v rámci rodiny žalobcov, nikto danú skutočnosť nespochybňoval. Podľa súdu teda mala celá rodina vedomosť o danej dohode. Tvrdenia žalovaného, že tu chýba súhlas opatrovníckeho súdu sú neodôvodnené, pretože v takom prípade by tu bol aj samotný titul na nadobudnutie vlastníckeho práva, čím by inštitút vydržania nebolo dôvodné použiť. Práve absencia formálnych náležitostí darovacej zmluvy, teda jej písomná forma a súhlas opatrovníckeho súdu s týmto právnym úkonom a následne zápis do pozemkovej knihy bol dôvod, prečo boli žalobcovia nútení spísať osvedčenie, aby ich vlastnícke právo bolo na ich aj oficiálne zapísané.
Čo sa týka samotnej žaloby, žalobcovia žiadali určiť, že sú podielový spoluvlastníci k celým pôvodným parcelám E KN 885/15 a 885/14 v kat. úz. Z.. Súd však poukazuje na skutočnosť, že pri určovacej žalobe je potrebné predovšetkým skúmať naliehavosť právneho záujmu na takomto určení vlastníckeho práva. Ako je zrejmé z vykonaného znaleckého dokazovania, spornými nie sú celé parcely, ale len ich časti a to konkrétne časti C KN 3059/2 a 3057/5, tak ako sú znázornené na geometrickom pláne Ing. V. č. 24/2011. Novovytvorené parcely C KN 3060/1 a 3060/2 nie sú sporné a ako spoluvlastníci sú vedení žalobcovia. Súd mal teda za to, že na určení vlastníckeho práva k týmto novovytvoreným parcelám nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, keďže rozsudkom sa ich postavenie ako vlastníkov vo vzťahu k týmto parcelám nijako nezmení. Na základe tohto, potom v tejto časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným parcelám, teda novovytvoreným C KN 3059/2 a 3057/5 je zrejmé, že ako vlastník je vedené Mesto Prešov z titulu, že bola zle vytvorená pôvodná parcela 3059, tak ako to konštatuje znalec. K tejto chybe došlo pri vyhotovovaní geometrického plánu, kedy bolo nesprávne geometrické a polohové určenie dotknutých pôvodných pozemno-knižných parciel, pričom zhotoviteľ geometrického plánu z toku 1991 nesprávne lokalizoval polohu pozemno-knižných parciel v stave právnom. Táto nedôslednosť spôsobila anomálie v evidencii pozemkového vlastníctva. Mesto Prešov však kúpnou zmluvou, ani iným nadobúdacím titulom nikdy časť parcely E KN 885/14 ani 885/15 nenadobudlo. Kúpnou zmluvou č. 3224/90 bola vykúpená parcela pôvodne označená E KN 885/12 a 885/13. Taktiež nebolo zistené zo strany žalobcov, že by títo uskutočnili právny úkon, ktorý by ich zbavil vlastníctva vo vzťahu k sporným častiam parciel. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd mal za to, že je na mieste určiť za podielových spoluvlastníkov novovzniknutých parciel žalobcov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že žalobcovia v si v otázke dobromyseľného vstupu do držby nesplnili svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, pretože existuje rozpor medzi nimi. Rovnako tak poukázal na nesprávne právne posúdenie v tom smere, že ak prvostupňový súd vyšiel zo skutkových zistení o tom, že k dohode malo prísť v roku 1947 a vtedy mala začať držba a užívanie nehnuteľností, potom mal na ním zistený skutkový stav aplikovať zásady uhorského obyčajového práva a následne právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 141/1950 Sb.
Proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia v 1. až 7. rade navrhujúc ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že prvostupňový súd mal pri náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa mal vzhliadnuť najmä v tom, že na rozhodnutie vo veci bolo potrebné vypracovanie znaleckého posudku a geometrického plánu na zistenie, akým parcelám CKN zodpovedajú pôvodné parcely, kde sa nachádzajú parcely, ktoré boli zapísané na žalovaného, aká je výmera duplicitná, kde sa táto výmera nachádza.
K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v 1. až 7. rade, ktorí navrhli rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov v 1. až 7. rade vyjadril tak, že ho považoval za nedôvodné.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je potrebný v tejto časti ako vecne správny potvrdiť.
Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 7. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že sú spoluvlastníkmi parciel E KN 885/15 zapísaných na LV XXXX v kat. úz. Z., a to v podiele 1/9-tiny žalobcovia v 1. až 3. rade a v podiele 1/3-tiny žalobcovia v 4. a 5. rade a ďalej, že spoluvlastníkmi parciel E KN 885/14 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Z. v podiele 1/9 sú žalobcovia v 1. až 3. rade a v podiele 1/3 sú žalobcovia v 6. a 7. rade. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely 885/14 E KN na LV XXXX v podieloch 1/9 a žalobcovia v 6. a 7. rade po 1/3 a svoje podiely nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade titulom dedičstva po svojom otcovi I. Z. a tento svoj podiel nadobudol na základe vydržania po nebohej U. V. osvedčením o vydržaní N 485/99 spolu so svojimi súrodencami, žalobcami v 6. a 7. rade. Vo vzťahu k parcele E KN 885/15 sú žalobcovia v 1. až 3. rade vlastníkom titulom dedenia po svojom otcovi I. Z. po 1/9-tine a žalobcovia v 4. a 5. rade vlastníci v 1/3-tine. Na LV XXXX a XXXX v kat. úz. Z. je poznámka o duplicitnom vlastníctve parcely E KN 885/14 s parcelou 3057/2 C KN a parcely 3059 C KN zapísané na LV XXXX, pričom správne má byť uvedená poznámka o duplicitnom vlastníctve s parcelou 3059 C KN a parcelou 3060. Na parcelu 3060 C KN nie je založený LV a preto platí právny stav pozemkovej knihy. V konaní o návrhu na opravu chyby v katastri nehnuteľností bolo rozhodnutím Správy katastra Prešov č. X21/2003 z 26.03.2003 návrh na opravu zamietnutý a účastníci konania boli odkázaní na súdne konanie. Ako duplicitný vlastník časti parciel E KN 885/14 a 885/15 je vedený žalovaný.
K podanej žalobe doložili notársku zápisnicu N 485/99, Nz 421/99 spísanú na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu - osvedčenie o vydržaní týkajúcu sa sporných nehnuteľností (čl. 4).
Žalobcovia v 1. až 3. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parc. 885/14 EKN na LV č. XXXX k.ú. Z. v podiele 1/9 a žalobcovia v 6. a 7. rade po 1/3. Svoje podiely nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade titulom dedičstva po svojom otcovi I. Q. na základe uznesenia sp. zn. 26D 1226/2007. I. Q. a žalobcovia v 6. a 7. rade vlastnícke právo nadobudli na základe osvedčenia o vydržaní N485/99, Nz 421/99.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný tým, že na liste vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam je vyznačená poznámka v zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. - hodnovernosť údajov katastra spochybnená - duplicitné vlastníctvo parcely KN-E 885/15 s parcelou KN- C 3057/2 na LV XXXX.
Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti, a pod. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 163/2005).
Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie troch zákonom stanovených podmienok, a to 1/ spôsobilosť predmetu vydržania, 2/ existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný,
že mu vec patrí, 3/ uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe ( desaťročná pri nehnuteľnostiach).
V súvislosti s podmienkami vydržania nemožno opomenúť tú právne významnú skutočnosť, podľa ktorej vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa teda musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného sa žiada uviesť, že v predmetnej veci je rozhodná subjektívna dobrá viera.
Definičnými znakmi subjektívnej dobrej viery je subjektívne chybné presvedčenie konajúcej osoby o existencii alebo neexistencii práva, právneho stavu alebo skutkového stavu a zároveň objektívna ospravedlniteľnosť takéhoto chybného presvedčenia. Chybné presvedčenie konajúcej osoby je subjektívnym kritériom, ktoré sa vyskytuje iba v psychickej sfére tejto osoby, a preto ho nie je možné skúmať, poznať alebo dokazovať priamo, ale len prostredníctvom vonkajších objektívnych skutočností nasvedčujúcich existencii alebo neexistencii tohto subjektívneho presvedčenia. Objektívnym kritériom, ktoré slúži na preukázanie existencie subjektívneho presvedčenia, je ospravedlniteľnosť takéhoto presvedčenia. Objektívne kritérium síce nie vždy umožní preukázať skutočné subjektívne presvedčenie osoby, ale umožní ho objektivizovať a určiť, či táto osoba objektívne mohla byť v dobrej viere. Posudzuje sa teda, či by priemerná osoba v rovnakom postavení vzhľadom na objektívne okolnosti mohla mať toto subjektívne presvedčenie.
Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Subjektívne (osobné) presvedčenie osoby teda ešte nezakladá dobrú vieru, ktorá sa posudzuje objektívne (ako objektívna vedomosť alebo nevedomosť).
Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mohli mať subjektívne presvedčenie, že nadobudli vlastnícke právo k žalovaným, nehnuteľnostiam, a to vzhľadom na skutočnosti, na dohodu o doopatrovaní rodičov U. V. a jej samotnej a prevzatí pozemkov do užívania ako vlastných. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovou argumentáciou prvostupňového súdu. Na veci nič nemení ani skutočnosť, na ktorú v podanom odvolaní žalovaný poukazuje, a to že v čase uzavretia ústnej dohody neboli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia plnoletí a na nadobudnutie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva sa vyžadoval súhlas súdu.
Odvolací súd považuje rovnako ako prvostupňový súd za preukázané tvrdenie žalobcov o tom, že im vec patrí a že s ňou nakladali ako s vlastnou a je podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že ich presvedčenie bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, boli okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia, a ktoré sú obsahom spisu (notárska zápisnica, svedkovia dohody o prevzatí pozemkov). Naviac sa javí nutne poukázať na to, že oprávnená držba teda nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu taký právny titul prináleží.
Na dôvažok v tomto smere odvolací súd poznamenáva, že vydržacia doba k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom uplynula najneskôr dňa 20.10.2009, t.j. uplynutím 10 ročnej vydržacej doby od spísania notárskej zápisnice. Od uvedeného okamihu spísania notárskej zápisnice najneskôr žalobcovia nakladali s nehnuteľnosťou ako spôsobilým predmetom vydržania ako s vlastnou.
Správnym je i právne posúdenie prvostupňového súdu vo vzťahu k náhrade trov konania. Prvostupňový súd správne posúdil pomer úspechu účastníkov konania, správne dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 7. rade boli úspešní iba čiastočne. Nepochybne boli neúspešní v časti o určenie vlastníckeho práva k pôvodným parcelám E KN 885/15 a 885/14. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je možná iba v prípade, ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania. V danom prípade však pre pomerný úspech žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny je preto z uvedených dôvodov i výrok o trovách štátu.
So zreteľom na uvedené, keďže namietané nesprávne posúdenie veci dôvodné nebolo, odvolací súd rozsudok vo výroku, v ktorom prvostupňový súd rozhodol, že spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely CKN 3059/2 o výmere 899 m2 - ostatná plocha v k. ú. Z. podľa znaleckého posudku č. 24/2011 znalca Ing. L. V., ktorého súčasťou je geometrický plán č. 24/11 zo dňa 8. 8. 2011, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku sú žalobcovia v 1., 2. a 3. rade v podiele 1/9-iny a žalobcovia v 6., 7. rade v podiele 1/3-iny a vo výroku o trovách konania s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Účastníci konania v odvolacom konaní úspešní neboli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.