Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_6CoE-32-2013.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/32/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Stavivá Bratislava, a. s., so sídlom Staviteľská 7, Bratislava, IČO: 31 321 887, proti povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na odvolanie súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, Exekútorský úrad so sídlom Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 7Er/300/97 - 19 zo dňa 23. augusta 2012, EX 115/97 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený bol dňom 06.02.2007 vymazaný z Obchodného registra, čím došlo v zmysle § 7 ods. 2 OZ a § 107 ods. 4 OSP k zániku spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda stratil i spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 OSP, preto súd konanie v zmysle § 104 OSP zastavil, nakoľko sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. O náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko na ich úhradu nemožno zaviazať ani povinného ani oprávneného. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že povinnému nemožno uložiť zaplatiť trovy exekúcie z dôvodu, že zanikol a takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Oprávneného možno zaviazať na úhradu trov exekúcie len v dvoch prípadoch uvedených v ust. § 203 Exekučného poriadku, avšak v danom prípade nešlo ani o jeden z týchto prípadov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tiež poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2MCdo 12/2004, podľa ktorého § 203 ods. 1 Exekučného poriadku možno použiť len vtedy, ak sú splnené predpoklady, že exekučné konanie bolo zastavené a existuje zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu, konkrétne v časti výroku týkajúceho sa trov exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor a žiadal o zmenu uznesenia v napadnutej časti tak, že povinnému uloží povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 203 eur. Súdny exekútor poukazuje, že v uvedenom konaní prišlo nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a taktiež súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v predmetnom exekučnom konaní nedošlo k zániku povinného, ale k zániku oprávneného. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinný je fyzickou osobou a jeho zánik - smrť nebola preukázaná zákonným spôsobom. Taktiež súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného dňa 10.04.1997 a oprávnený bol ex offo vymazaný z Obchodného registra až dňa 06.02.2007. S poukázaním na dobu od podania návrhu oprávneného až po jeho ex offo výmaz, oprávnený nemohol predvídať zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený stratil právnu subjektivitu, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musí byť exekučné konanie v ktoromkoľvek štádiu zastavené.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Právny záver súdu prvého stupňa, ktorý je založený na právnej úvahe, že výmazom povinného z Obchodného registra ex offo došlo v zmysle § 7 ods. 2 OZ a § 107 ods. 4 OSP k zániku jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda povinný stratil i spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 OSP (na základe čoho súd konanie v zmysle § 104 OSP zastavil, nakoľko sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania), je nesprávny. Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach komplexne upravuje dôvody zastavenia exekúcie, a preto v zmysle § 251 ods. 4 OSP na zastavenie exekúcie nie je dôvod používať ustanovenia OSP o zastavení konania.
Uznesenie súdu prvého stupňa je však v časti zastavenia exekúcie právoplatné, nakoľko v tejto časti odvolanie podané nebolo, súdny exekútor napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním len v časti týkajúcej sa trov exekúcie. Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je však nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3MCdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2012, sp. zn. 3MCdo 13/2011 a sp. zn. 3MCdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
V rozhodnutiach sp. zn. 5MCdo 16/2011, 4MCdo 14/2006, 3MCdo 10/2011, 5MCdo 15/2011 Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2012, ktorého podstata svedčí odvolacím námietkam exekútora. V predmetnej veci sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu, ktorý založil svoje rozhodnutie na tom, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), pričom dospel k záveru, že do úvahy prichádza dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav. V predmetnej veci je potrebné uviesť že nebol vymazaný povinný ako uvádza odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu ale oprávnený a preto prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí mal priznať náhradu trov súdnemu exekútorovi a zaviazať povinného k tejto náhrade trov exekúcie. Dňa 06.02.2007 prišlo ex offo k výmazu oprávneného z obchodného registra a nie povinného. Povinný je fyzická osoba a jeho právna spôsobilosť zaniká až smrťou, čo zo spisového materiálu nevyplýva. Ak by odvolací súd nahrádzal podstatnú časť dokazovania, ktoré mal vykonať súd prvého stupňa, a následne rozhodoval vo veci ako súd prvého a jediného stupňa z hľadiska možnosti podania riadneho opravného prostriedku, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania.
S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 OSP viazaný, ustáliť dôvod zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a v prípade priznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi preskúmať exekútorom uplatnené trovy exekúcie a posúdiť ich účelnosť. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania odvolania bolo toto rozhodnutie odvolacím súdom preskúmateľné.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.