Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-150-2013.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/150/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi I. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O. Q. XXX, XXX XX O. Q., t.č. na neznámom mieste, zast. procesnou opatrovníčkou Martinou Balážovou, tajomníčkou Okresného súdu veľký Krtíš, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice a 2/ Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 804,28 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcu, Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 1/Ro/17/2012-54 zo dňa 15.08.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník 2/ na strane odporcu je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 40,02 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom v Bratislave vedený v Q. Z., a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Veľký Krtíš dňa 15.02.202, č.k. 1Ro/17/2012-19 podľa § 174 ods. 5 zák. č. 99/1973 Z.z., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zrušil a konanie zastavil. O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka 2/, ktorý si náhradu trov právneho zastúpenia na rozdiel od vedľajšieho účastníka 1/ uplatnil, okresný súd rozhodol podľa ust. § 150 OSP, čo odôvodnil tým, že k samotnému vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania sa nemohol odporca, (ktorého mal vedľajší účastník v konaní podporovať) vzhľadom na pobyt odporcu v ČR vyjadriť, preto s prihliadnutím k uvedenej skutočnosti ako aj k štádiu, v ktorom bolo konanie zastavené, okresný súd nepovažoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 22.08.2012 Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave odvolalo a v odvolaní uviedlo, že okresný súd v odvolaním napadnutom výroku o nepriznaní práva na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP. Uviedol, že pre aplikáciu citovaného ustanovenia sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí zdôvodnený. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 5/2006, kde najvyšší súd vyslovil právny názor, že
„pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania ...“. Uviedol, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 ods. 1 OSP dôvodná a správna. Pokiaľ by súd chcel aplikovať takéto argumenty na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu navrhovateľa v konaní ani navrhovateľovi priznať náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom aj samotný navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ uplatňuje v konaniach náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP, pretože aplikácia tohto ustanovenia by bola možná skôr naopak, teda v prípade, ak by bol v konaní úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje majetkové, či sociálne pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania. Zdôraznil, že ako vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ predmetný návrh. Zo späťvzatia návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie veci podľa vedľajšieho účastníka je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný podľa prísl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol, že okresný súd mal rozhodnúť o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a o ich náhradu vedľajší účastník žiadal. Uviedol, že Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvedeného označil stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je podľa názoru vedľajšieho účastníka výkladom odporujúcim zákonom SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia ustanovenú legislatívou SR a EÚ. Podľa názoru vedľajšieho účastníka 2/ súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Zároveň podľa názoru vedľajšieho účastníka 2/, okresný súd uvedeným postupom fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Vzhľadom na uvedené je podľa vedľajšieho účastníka 2/ dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia, pretože nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane v konaní až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 2/ trovy konania, alebo aby uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedľajší účastník 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa, tak žiada, aby odvolací súd v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenie na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.
K obsahu odvolania vedľajšieho účastníka 2/ sa v podaní zo dňa 09. 10. 2012 vyjadril navrhovateľ a vo vyjadrení uviedol, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( § 93 ods. 2 OSP). Podľa názoru navrhovateľa, vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku uvedeným zákonom bolo posilniť ochranu spotrebiteľov v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť tak širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa, úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľov priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Uviedol, že na základe vlastných skúseností má vedomosť o tom, že združenia vstupujú do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše združenie ako vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. V zmysle uvedeného má navrhovateľ zato, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Zdôraznil, že združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu, pričom odporca o vstupe do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu vedomosť. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka 2/ ďalej uviedol, že vedľajší účastník 2/ sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov, avšak z jeho urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie ohľadom nároku združenia na náhradu trov konania možno nadobudnúť podľa navrhovateľa skôr dojem ochrany vlastných záujmov združenia. Navrhol aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmal a v zmysle ust. § 219 OSP ho potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 eur s DPH pozostávajúce z 1-vice odmeny za úkon právnej služby vo výške 30,87 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eur s DPH.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka 2/ podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním vedľajšieho účastníka 2/ napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1/, 2/ OSP potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným okresnému súdu dňa 01. 02. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 804,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 443,02 eur od 29.06.2011 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 48 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,80 eur.
Na žalovanú sumu vydal Okresný súd Veľký Krtíš dňa 15.02.2012 platobný rozkaz č. k 1Ro/17/2012-19.
V podaní zo dňa 30.04.20102 oznámilo združenie na ochranu spotrebiteľa OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami.
V podaní z toho istého dňa t.j. 30.04.2012 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu aj Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave. V predmetnom podaní Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami, pričom zároveň uviedlo, že vychádzajúc zo záverov právneho posúdenie dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach má za to, že nároky navrhovateľa uplatňované v tomto konaní sú premlčané, a preto vznáša námietku premlčania.
V podaní zo dňa 02.07.2002 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Uznesením č.k. 1Ro/17/2012-54 zo dňa 15. 08. 2012 okresný súd platobný rozkaz č. k. 1Ro/17/2012-19 zo dňa 15. 02. 2012 podľa ust. § 174 ods. 5 OSP, tak ako bolo vyššie konštatované, zrušil a konanie na základe späťvzatia návrhu v celom rozsahu zastavil. O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka 2/ nie je dôvodné. Odvolací súd nespochybňuje, tak ako okresný súd, právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť právnym zástupcom v konaní; spochybnenie práva vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie v konaní z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia ani nevyplýva. V každom jednotlivom prípade však musí súd skúmať, či trovy uplatňované vedľajším účastníkom boli vynaložené účelne, a teda či úkon vedľajšieho účastníka bol v príčinnej súvislosti s výsledkom konania. V danom prípade vedľajší účastník 2/ v jednom a tom istom podaní zo dňa 30.04.2012 oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, požiadal, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami a zároveň bez náležitej znalosti veci (keďže v čase podania oznámenia o vstupe do konania nemal k dispozícii návrh na začatie konania s prílohami) vzniesol námietku premlčania, čo odôvodnil tým, že na základe skúseností z iných konaní, kde vstúpil do konania ako vedľajší účastník konania na strane odporcu- spotrebiteľa má zato, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je premlčaná. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník 2/ na strane odporcu vzniesol námietku premlčania bez toho, aby sa oboznámil s návrhom na začatie konania a jeho prílohami, to znamená bez toho, aby jednoznačne dospel k záveru, že sa skutočne v danom prípade jedná o premlčanú pohľadávku. Ak teda zobral navrhovateľ po uvedenom podaní vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcu návrh na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, nemožno dospieť k záveru, že späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu je v príčinnej súvislosti s oznámením vedľajšieho účastníka 2/ o vstupe do konania a teda, že trovy vedľajšieho účastníka 2/ boli v danom prípade účelne vynaložené. V uvedenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady neúčelne vynaložených trov konania vedľajšiemu účastníkovi okresným súdom, nemožno automaticky stotožniť so „znemožnením reálneho výkonu úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom“, tak ako to uviedol vedľajší účastník 2/ v odvolaní, pretože takáto interpretácia rozhodnutia okresného súdu o nepriznaní náhrady neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia je v rozpore so skutočným zámerom zákonodarcu v oblasti právnej úpravy ochrany práv spotrebiteľa, ktorým (zámerom) rozhodne nie je priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia združeniam na ochranu spotrebiteľov v neodôvodnených prípadoch t. j. v prípadoch, keď v prospech spotrebiteľa nevykonali žiadny kvalifikovaný úkon vychádzajúci z náležitého právneho rozboru veci po oboznámení sa so všetkými potrebnými podkladmi súvisiacimi s konkrétnym sporom, kde na strane žalovaného subjektu vystupuje spotrebiteľ.
Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi (2/) náhradu trov konania nepriznal vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. 142 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní úspešného navrhovateľa predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka 2/), priznaná v rozsahu 1-vice tarifnej odmeny za úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej režijný paušál vo výške 7,63 eur a DPH z odmeny a režijného paušálu v celkovej výške 6,67 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu 40,02 €. O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pokiaľ vedľajší účastník navrhol konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je poskytnúť výklad práva Únie a nie uplatňovať vnútroštátne právo na skutkový stav vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru Európskej únie neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku (rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v
prejudiciálnom konaní (teória acte éclaire) alebo v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa žiadne rozumné pochybnosti (teória acte éclaire).
Na základe uvedených skutočností odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.
Senát krajského súdu rozhodol o veci pomerov hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.