Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/991/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO:53 255 739, proti povinnému: S. G., J.: XX.XX.XXXX, Š. XXX/XXX, XXX XX N. N. I., o vymoženie 13716,91 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška, so sídlom exekútorského úradu Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 37 947 613, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2022 domáhal od povinného vymoženia 13716,91 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Brezno, sp.zn. zo dňa 08.06.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.07.2011. Poverením zo dňa 10.05.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 292EX 448/22.

2. Dňa 15.02.2023 bol prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 21.02.2023. Následne dňa 10.03.2022 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.

3. Povinný vo svojom podaní označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona “ uvádza, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, z ktorej si oprávnený uplatňuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, keďže vo veci bolo vydané právoplatné rozhodnutie a to platobný rozkaz, voči ktorému sa nebránil a nepodal odpor. Povinný poukázal na Uznesenie sp.zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, v ktorom Ústavný súd uviedol, že exekučný súd je povinný skúmať, či núteným výkonom rozhodnutia uplatňovaný nárok, kde exekučným titulom je platobný rozkaz, vydaný vyšším súdnym úradníkom v spotrebiteľskom spore, obsahuje aj nárok z neprijateľných zmluvných podmienok a v takom prípade poverenie na vykonanie exekúcie nevydať. Povinný ďalej uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov a v časti istiny nárokovanej podľa jeho tvrdení z neprijateľných zmluvných podmienok a to z dôvodu porušenia jeho ústavných práv a európskeho spotrebiteľského práva, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci a taktiež sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný taktiež namieta nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia a má za to, že zmluva z ktorej pochádza žalobný návrh je formulárová, predtlačená ktorej obsah nemohol ovplyvniť a do ktorej právny predchodca včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS, Rozsudok Európskeho súdneho dvora, sp.zn. C-448/17 a Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

PLz. zo dňa 15.06.2022, ktorý vo veci zjednotenia právneho názoru rozhodol tak, že nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Na základe vyššie uvedeného má povinný za to, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy a navrhuje súdu exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania.

4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2023 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na začiatku uviedol, že Rozhodnutím č. zo dňa 08.06.2011 vydaného Okresným súdom Brezno a rozhodnutím č. zo dňa 12.09.2011 bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní a vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na Okresnom súde Banská Bystrica. Oprávnený ďalej pokračoval tým, že od 1. januára 2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa určujú pravidlá pre ukončenie exekúcií začatých pred 1. 4. 2017, tzv. staré exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Oprávnený poukazuje nato, že povinný mal uplatniť všetky svoje námietky v súdnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu a vzhľadom na uvedené so zastavením exekúcie nesúhlasí.

5. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje návrh povinného zamietnuť, pretože povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

12. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

13. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

15. Súd pred preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie z obsahového hľadiska skúmal, či bolo podanie povinného urobené, resp. odoslané v rámci zákonom predpísanej lehoty. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku môže povinný podať návrh na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom k tomu, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.06.2022 a návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný dňa 13.02.2023, súd konštatuje, že lehota v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku zachovaná nebola. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta zároveň nemajú povahu skutočností, ktoré nastali až po uplynutí tejto lehoty.

16. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno, sp.zn. zo dňa 08.06.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.07.2011. Exekučné konanie vedené pod sp.zn. 292EX 448/2022 je nové exekučné konanie, ktoré bolo začaté na základe opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Pôvodné exekučné konanie vedené pod sp.zn. EX 167/2012 bolo zastavené podľa o zastavení niektorých exekučných konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov.

17. Súd je v každom štádiu exekučného konania povinný ex offo skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, pokiaľ je exekučným titulom rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom. Táto povinnosť bola vymedzená aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, ktorý rozhodol, že: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa , ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník ipso facto ešte nespôsobuje neplatnosť exekučného titulu, ale je dôvodom pre

preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko exekučný titul v prejednávanej veci vydal vyšší súdny úradník, súd vzhľadom na vyššie uvedené preskúmal všetky zmluvné podmienky, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok. V danom prípade bola spotrebiteľskou zmluvou Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.06.2006, avšak súd nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Povinný ďalej namietal, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov a v časti istiny nárokovanej podľa jeho tvrdení z neprijateľných zmluvných podmienok a to z dôvodu porušenia jeho ústavných práv a európskeho spotrebiteľského práva, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci a taktiež sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pokiaľ ide o povinným namietanú neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa úroku a istiny, súd uvádza, že povinný sa v tomto prípade obmedzil len na všeobecné tvrdenia. Povinný síce poukázal na neplatnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa jeho názoru obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak túto bližšie nešpecifikoval. K tvrdeniu povinného, že sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci a taktiež sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom súd uvádza, že povinný mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej, avšak povinný možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní podľa jeho tvrdení nevyužil.

18. Následne v návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázal na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ust. , v zmysle ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, a na podklade ktorého sa oprávnený v tomto konaní domáha vymoženia svojho nároku, ktorý mu bol predmetným exekučným titulom priznaný. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže povinný neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ako tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle ust. Exekučného poriadku, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. Nad rámec vyššie uvedeného k námietke povinného, že z úveru, z ktorého vznikla vymáhaná suma, nič nečerpal a bol iba ručiteľ, exekučný súd uvádza, že poukazom na ust. „ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval“.

19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por., - že sú tu skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rovnako nepreukázal, že by bol exekučný titul zrušený, alebo že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. 20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

21. Podľa § 199a ods. 1 Ex. por., trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1. Ex. por., oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený je právne zastúpený ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený trovy právneho zastúpenia neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.