Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-47-2013.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 proti odporcovi: K., nar. XX.X.XXXX., bytom H. o zaplatenie 533,59 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 533,59 EUR.
N e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 31,50 EUR.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 6.8.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej istiny 533,59 EUR, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.7.2010 bola u odporcu vykonaná kontrola odberného miesta H.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.
Doba trvania neoprávneného odberu od 7.1.2010 do 9.7.2010 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z. Navrhovateľ si voči odporcovi v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 775,60 EUR, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200029396 so splatnosťou 28.7.2010.
Trestným rozkazom sp. zn. 4T 58/11 zo dňa 19.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2011 bol odporca uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody vo výške 242,01 EUR, vo zvyšku bol odkázaný na občianske súdne konanie. Navrhovateľ vyzval odporcu na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa 13.10.2011. Keďže odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ žiadal, aby ho súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy 533,59 EUR.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom navrhovateľ sa z pojednávania riadne ospravedlnil. Odporca mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom. Odporca prevzal návrh, ako aj zákonné procesné poučenia dňa 2.5.2013, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. K návrhu sa nevyjadril. Pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti účastníkov konania.
Navrhovateľ ako listinné dôkazy predložil do spisu Zápis o zistenom neoprávnenom odbere vykonaný dňa 9.7.2010 na odbernom mieste H. pričom odberateľom elektrickej energie je odporca. V zápise sa
uvádza, že kontrolou bolo zistené, že vodiče vedúce z hlavného ističa do určeného meradla sú odpojené a následne je na uvedený hlavný istič napojený kábel do elektroinštalácie chaty mimo merania. Tým došlo k neoprávnenému odberu elektriny bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Po zdokumentovaní bol neoprávnený odber odstránený. Odporca bol odpojený od siete VSE. Navrhovateľ zároveň predložil do spisu aj Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny odporcom v celkovej výške 37 426 kWh. Zároveň navrhovateľ pripojil faktúru č. 8200029396, ktorou vyúčtoval odporcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny za obdobie od 7.1.2010 do 9.7.2010 na celkovú sumu 775,60 EUR. Faktúra bola splatná 28.7.2010. Pripojil aj Predexekučnú upomienku zo dňa 13.10.2011, ktorou vyzval odporcu na uhradenie sumy 775,60 EUR. K tomu pripojil fotokópiu listovej zásielky, z ktorej je zrejmé, že odporca zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Do spisu bol predložený aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 4T 58/11-101 zo dňa 19.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.8.2011. Týmto trestným rozkazom bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 25 mesiacov. Zároveň mu bola uložená aj povinnosť uhradiť poškodenej strane (navrhovateľovi) škodu vo výške 242,01 EUR.
Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení do 31.12.2010 neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Podľa § 1 ods. 4 písm. b) citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz.
Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ vykonal dňa 9.7.2010 kontrolu odberného miesta H., pričom odberateľom elektrickej energie z tohto odberného miesta bol odporca. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny, za čo bol odporca uznaný trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č.k. 4T 58/11-101 zo dňa 19.7.2011 z prečinu krádeže a za čo mu bola uložená okrem iného aj povinnosť uhradiť poškodenému, t.j. navrhovateľovi škodu vo výške 242,01 EUR.
Navrhovateľ však celkovú škodu vypočítal na sumu 775,60 EUR, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení po výpočte škody. Po odpočítaní priznanej sumy 242,01 EUR od celkovej škody 775,60 EUR vychádza, že odporca neuhradil navrhovateľovi zvyšnú časť škody vo výške 533,59 EUR.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
V tomto prípade bolo v trestnom konaní preukázané porušenie právnej povinnosti. Navrhovateľ vypočítal škodu v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z., a to podľa § 1 ods. 4 písm. b). Táto škoda vznikla neoprávneným odberom odporcu, čiže bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom v trestnom konaní bolo preukázané aj zavinenie odporcu.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 533,59 EUR (celková škoda 775,60 EUR mínus priznaná škoda v trestnom konaní 242,01 EUR). Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade mal plný úspech navrhovateľ, preto by mu mal odporca nahradiť vzniknuté trovy konania. Navrhovateľovi však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ani súd nemohol priznať náhradu trov konania. V tomto konaní bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za konanie odporcu, ktorý bol vo veci neúspešný. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba 6% z predmetu konania, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura. Predmetom konania je suma 533,59 EUR, 6% z tejto sumy je 31,50 EUR, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 31,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).