Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12P/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o malol. P. U., nar. XX.XX.XXXX a malol. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany deti matky: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XX, X., zast. advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, so sídlom Royova 9, Piešťany a otca: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. U. XX, D., o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca na zmenu priezviska maloletých a návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh matky na udelenie súhlasu za otca maloletých na zmenu priezviska maloletých z a m i e t a.

Súd s účinnosťou od 27.02.2013 z n i ž u j e výživné otca na maloletú P. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne a na maloletú S. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky, s tým, že deti si v určenú hodinu vyzdvihne v mieste bydliska maloletých a po skončení styku ich odovzdá matke v mieste bydliska maloletých. V prípade, ak sa otec nebude môcť na určený termín styku s deťmi dostaviť, je povinný túto skutočnosť oznámiť matke maloletých dva týždne vopred a dohodnúť si s ňou náhradný termín.

Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. -43 zo dňa 15.02.2010 v časti výšky výživného otca na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 05.02.2013, sa matka maloletých domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil súhlas otca so zmenou priezviska maloletých.

Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletých bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 43 a maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Dňa 25.08.2012 uzavrela nové manželstvo s Z.. U. U., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti a očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Pri uzavretí tohto manželstva sa dohodli, že budú mať spoločné priezvisko U. - U.

a toto priezvisko budú mať aj ich deti. V dôsledku tejto skutočnosti v jej rodine v súčasnosti používajú dve rozličné priezviská, nakoľko maloleté deti P. a S. majú priezvisko U.. Táto skutočnosť prináša do ich života zmätok, keď matka i jej manžel sa musia opakovane preukazovať, ako osoby patriace k obom maloletým. Otec neplatí určené výživné na maloleté deti, opakovane jej odmietol dať súhlas so zmenou priezviska maloletých, navrhoval jej však, aby jej terajší manžel maloleté deti osvojil, čím by dosiahla aj zmenu priezviska. Obe maloleté podľa matky zle znášajú skutočnosť, že majú rozličné priezvisko než ona a jej manžel. Staršia dcéra navštevuje X. ročník ZŠ a spolužiaci sa jej pýtajú prečo sa jej matka volá inak. Matka ďalej uviedla, že príbuzní zo strany biologického otca sa o deti nezaujímajú a rozhodla sa, že pre deti bude najvýhodnejšie, keď sa zachová kontinuita s ňou ako matkou, keďže je jediným perspektívne stabilným faktorom v ich živote.

Návrhom, doručeným súdu dňa 27.02.2013, sa otec maloletých domáhal zníženia výživného na sumu 30 eur na každú z maloletých. Návrh odôvodnil tým, že pri rozvode jeho manželstva s matkou maloletých bolo súdom určené výživné v sume 150 eur na maloletú P. a 130 eur na maloletú S., ktoré pre neho bolo akceptovateľné, pretože v tom období pracoval v Dánsku, a preto s navrhovanou sumou súhlasil. V decembri 2011 stratil prácu v Dánsku a od januára 2012 sa ústne dohodol s matkou maloletých na znížení výživného na sumu 200 eur mesačne na obe maloleté spolu. Od 01.02.2012 je zamestnaný v reštaurácii v Nitre s príjmom cca 300 eur. Platí výživné aj na syna A., nar. XX.XX.XXXX v sume 70 eur mesačne. Dňa 02.02.2013 uzavrel nové manželstvo a v júli 2013 očakávajú s manželkou narodenie dieťaťa. Z uvedených dôvodov nie je schopný platiť určené výživné. Zároveň otec maloletých žiadal upraviť jeho styk s maloletými v mieste jeho bydliska.

Zo sobášneho listu otca maloletých súd zistil, že dňa 02.02.2013 uzavrel manželstvo s J. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Zo sobášneho listu matky maloletých súd zistil, že dňa 25.08.2012 uzavrela manželstvo s Z.. U. U., nar. XX.XX.XXXX.

Z výpovede matky a dokladov ňou predložených súd zistil, že od 25. mája 2013 nastupuje na materskú dovolenku. Okrem zamestnania v spoločnosti BATIR, s.r.o. pracuje na dohodu v spoločnosti C&M Language Services ako lektorka talianskeho jazyka, jej príjem je v mesiacoch rôzny, podľa počtu odučených hodín.

V spoločnej domácnosti býva s manželom, v rodinnom dome, ktorý je ich spoločným vlastníctvom. Manžel je zamestnaný ako výpočtový technik v spoločnosti kde je aj konateľom, na nákladoch za bývanie sa podieľajú spoločne. Návrh na zmenu priezviska vzišiel podľa matky od samotných detí, ktoré sa jej pýtajú kedy ony budú U., problémy sú aj vtedy, keď ide do školy, škôlky a oslovujú ju pani U., čo jej vadí. Obdobne keď idú niekam s deťmi tak ich oslovujú deti U.. S manželom očakávajú v júli 2013 narodenie dcéry, ktorá bude U. a toto by ešte viac prehĺbilo problém s priezviskom, a deti by sa necítili súčasťou rodiny. Naposledy bol problém v tom, že staršia dcéra, ktorá navštevuje X. ročník ZŠ sa podpisuje U. napr. na písomky, čo vyriešili tak, že sa začala podpisovať P. U..

K návrhu otca na zníženie výživného, matka uviedla, že jej povedal, že buď bude súhlasiť so sumou 200 eur alebo jej bude platiť 35 eur s tým, že od minulého mesiaca prispieva sumou 70 eur na obe deti spolu. Kým bol v Dánsku dala mu súhlas na poberanie prídavkov na deti, ktoré tam poberal v sume 290 eur, z ktorého platil výživné, čiže z jeho peňazí bolo len 60 eur. Naposledy bol za deťmi v 02/2013 na dve hodiny a predtým to bolo v 12/2012. Nikdy ju nepožiadal, aby sa mohol s maloletými stretávať na dlhšiu dobu, prípadne aby mohli ísť deti k nemu prespať. Doposiaľ deti u neho neprespali, mladšia má X roky, v D. by to bolo pre ňu nové prostredie. Po jeho návrate na Slovensko navrhla otcovi, že by mohol prespávať v jej byte v R., aby sa mohol s deťmi stretávať dlhšie, ale stalo sa, že ju okradol, zobral jej z toho bytu aj náramok po babičke a dal ho do záložne a otcova matka jej potom poslala peniaze, aby si ten náramok potom mohla vyzdvihnúť. Počas manželstva s otcom maloletých si brali úver v sume 310.000 - 320 000 Sk, všetky peniaze boli použité na vyplatenie dlhov otca a kreditných kariet, zrejme z hazardu. Za deťmi nebol otec ani na Vianoce, bol za nimi vo februári, doniesol im nejaké plyšové hračky. Návrh otca na rozšírenie styku považuje za bezpredmetný, nakoľko otec sa doposiaľ nijakou

formou nepokúsil o rozšírené stretávania sa s maloletými. Maloleté deti videli manželku otca asi dvakrát a jej deti nevideli vôbec resp. nestretli sa s nimi.

Z dokladov predložených matkou súd zistil, že za plyn platia 130 eur mesačne, elektrinu 40 eur mesačne, vodu 5,80 eur mesačne, internet 13,20 eur mesačne, splátka hypotéky 747,40 eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne. Maloletá P. trpí atopickým ekzémom s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky.

Podľa potvrdenia ZŠ v Piešťanoch výdavky na maloletú P. v školskom roku 2012/2013 predstavovali celkovo sumu 536,91 eur.

Podľa potvrdenia ÚPSVaR Piešťany matka poberá prídavky na deti v sume 46,20 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - BATIR SK, s.r.o., súd zistil, že jej priemerný čistý príjem zo zamestnania v uvedenej spoločnosti za obdobie od 04/2012 do 03/2013 predstavoval sumu 241,97 eur.

Zo mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2012 z dohody o pracovnej činnosti uzavretej s C & M Language Services predstavoval sumu 160,24 eur a za mesiace 01 - 03/2013 bol jej čistý príjem z tejto dohody v sume 12,83 eur mesačne.

Otec uviedol, že v súčasnosti býva s manželkou v 3 izbovom prenajatom byte, kde bývajú aj manželkine deti, XX a X ročné, na ktoré ich otec platí výživné v sume 140 eur mesačne spolu. Tento byt má manželka prenajatý od jeho vlastníka, s ktorým má podpísanú nájomnú zmluvu. Za bývanie platia 150 eur mesačne a manželkin brat im nám dokladá 140 eur mesačne. Manželka pracovala na živnosť ako predavačka v cyklopredajni, v súčasnosti je na MD a v polovici júla sa im má narodiť dieťa. Otec je zamestnaný ako sushi majster v Sushi bare v Nitre, kde sa pracuje striedavo krátky a dlhý týždeň, t.j. 3 dni pracuje a 3 dni je doma, nemá každý týždeň voľno v rovnaké tri dni, posúva sa to podľa potreby. Pokiaľ je v práci, majiteľ mu umožnil prespávať v sídle firmy s tým, za čo neplatí a je to zohľadnené v mzde. Zo začiatku mu zamestnávateľ sľuboval, že mu bude mzda zvýšená resp. že bude mať podiel na tringeltoch, ale nestalo sa tak. Otec uviedol, že vidí perspektívu v jeho súčasnom zamestnaní, je presvedčený, že sa to zlepší. Vyučený je mechanik strojov, zariadení. Iný príjem okrem zamestnania nemá. Je pravdou, že mu matka maloletých umožnila prespať v jej byte, odtiaľ ich snubné prstene, ktoré dal do záložne, predtým o tom matke nehovoril. Zobral ich preto, lebo ešte nemal vyplatenú mzdu a nemal peniaze. Minulé leto sa deťmi stretol začiatkom júla 2012, kedy za nimi prišiel aj s manželkou a potom som v septembri 2012. Zhruba to tak vychádza, že za deťmi chodieva každý druhý mesiac, a to z dôvodov časových a finančných, vychádza to na 2 - 3 hodiny, pretože 4 hodiny trvá cesta z D.. Naposledy na deti zaplatil 70 eur spolu. Keď nie je v zamestnaní cestuje domov do D.. Uviedol, že samotná matka maloletých mu navrhla, či bude súhlasiť s osvojením detí jej manželom, s čím by aj súhlasil, keďže ťažkú finančnú situáciu. Na druhý deň mu však matka volala, že jej manžel teraz nesúhlasí s osvojením. Otec uviedol, že nesúhlasí so zmenou priezviska ani z toho dôvodu, že nikto teraz nevie povedať koľko manželstvo matky bude trvať. Aj jeho manželka má deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré majú iné priezvisko nie sú s tým problémy, chodieva pre ne do družiny a podobne.

V Dánsku najskôr pracoval ako krupiér v kasíne, ale bol prepustený, pretože zodvihol zo zeme žetón, ktorý tam zákazník nechal s tým, že na to nemal oprávnenie, mal ho podľa predpisov odovzdať a on ho zobral so sebou do skrinky. Dosahoval tam príjem od 1300 do 1700 eur mesačne. Pred odchodom do Dánska na Slovensku pracoval väčšinou v kasíne, naposledy v kasíne v Piešťanoch, pracovný pomer bol skončený dohodou, príjem dosahoval okolo 33 000 Sk. V roku 2012 mu bolo z Dánska vyplatené ukončenie životného poistenia v sume 4800 eur. V roku 2012 bol na dovolenke v Taliansku s manželkou a jej deťmi. Spláca úver v sume 150 eur mesačne, ktorý si brali ešte počas manželstva s matkou maloletých.

Otec uviedol, že na jeseň 2011 stratil trvalé zamestnanie v Dánsku, a preto bol nútený vrátiť sa na Slovensko. K skončeniu pracovného pomeru v Dánsku otec uviedol, že naposledy pracoval ako pomocný majster v Sushi reštaurácii a keď cez leto išiel na dovolenku, majiteľ ho nahradil náhradníkom,

ktorý nastúpil na jeho miesto. Tento sa tam uchytil a po nástupe z dovolenky poskytli otcovi miesto, kde pracoval iba vtedy, keď náhradník ochorel resp. nemohol, bolo to málo hodín a otcov plat klesol, nestačil mu ani na pokrytie nákladov za ubytovanie, preto tento pracovný pomer ukončil a vrátil sa na Slovensko. Od návratu na Slovensko sa s matkou maloletých dohodol na sume výživného 200 eur pre obe maloleté deti spolu, ktorú zvládal platiť len na základe úspor a príjmu jeho terajšej manželky. Od mája 2012 býva s manželkou v prenajatom byte v D.. Má naďalej vyživovaciu k maloletému A. U. vo výške 70 eur mesačne, avšak bývalá manželka súhlasila s tým, že vzhľadom na finančnú situáciu, jej prispieva sumou 30 eur mesačne od minulého mesiaca, maloletý navštevuje 2. ročník strednej školy.

Rodičia v priebehu konania súhlasili s tým, aby bol styk otca s maloletými upravený na každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 15.00 hod., s tým, že ak v uvedený termín sa nebude otec môcť tohto styku zúčastniť, oznámi to matke dva týždne vopred a dohodnúť si s ňou náhradný termín.

Z potvrdenia o zárobku otca súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2012 do 12/2012 predstavoval sumu 284,14 eur mesačne a za obdobie 01/2013 - 03/2013 sumu 292,48 eur mesačne.

Podľa nájomnej zmluvy, predloženej otcom, je nájomná zmluva k bytu uzavretá medzi prenajímateľom a otcovou manželkou dňa 01.02.2013 a dohodnuté nájomné je v sume 300 eur mesačne, v čom nie sú zahrnuté poplatky za odber plynu a elektrickú energiu.

Otec nesúhlasil s podaným návrhom matky na zmenu priezviska maloletých. Podľa neho súčasný manžel matky nie je s pozíciou náhradného otca maloletých vnútorne stotožnený, pretože nesúhlasí s osvojením detí, a preto otec nevidí dôvod, aby maloleté deti nosili jeho priezvisko.

Z predloženého dokladu súd zistil, že otcovi maloletých bola v júli 2012 vyplatená poistná suma 4 866,73 eur.

Podľa predložených dokladov zárobok otca v Dánsku predstavoval v 08/2011 sumu 2 375,59 DKK (318,87 eur), v 09/2011 sumu 2 133,56 DKK (286,38 eur), v 10/2011 sumu 4 298,42 DKK (577,74 eur), v 11/2011 sumu 5 390,60 DKK (724,54 eur), v 12/2011 sumu 2 296,98 DKK (309,15 eur).

Z psychologickej správy Mgr. Jakubíkovej zo dňa 24.06.2013 súd zistil, že obe maloleté vyrastajú v prostredí, ktoré v súčasnosti saturuje ich vývojové potreby a poskytuje im pocit bezpečia a istoty. Maloletá P. na otázku psychologičky ako sa volá odpovedala P. U. a počas rozhovoru neprezentovala žiadny negatívny postoj k tomuto priezvisku ani mať túžbu mať priezvisko U.. Pri hodnotení výchovného prostredia dávala do popredia matku a jej súčasného manžela. Rozhodujúcou osobu, na ktorú sú maloleté naviazané, je ich matka. Pozitívnu väzbu majú aj na jej manžela. Pre maloletú S. je biologický otec v súčasnosti neznámou osobou a dieťa nemá potrebu sa s ním kontaktovať. Maloletá P. si na otca pamätá, i na niektoré zážitky s ním, avšak neoznačila ho za osobu, s ktorou by chcela byť v pravidelnom kontakte. Model stretávania, ktorý navrhoval otec maloletých nezodpovedá súčasným potrebám detí. Na druhej strane otec odmietol stretávať sa s dcérami častejšie, pretože nemá čas ani finančné prostriedky, aby to realizoval a v závere stretnutia sa nakoniec vyjadril, že úpravu styku za daných okolností nebude požadovať. Podľa psychologičky k zmene priezviska maloletých nie sú vážne dôvody spojené s tým, že by súčasné priezvisko niektorej spôsobovalo psychické problémy alebo že by bolo hanlivé a niektorá z nich by bola vystavovaná pravidelným negatívnym reakciám zo strany sociálneho prostredia. Návrh matky na zmenu priezviska je v súčasnosti z pohľadu psychologičky indiferentný.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých bolo rozvedeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 43 zo dňa 15.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.02.2010. Uvedeným rozsudkom bola súčasne schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené

výživné v sume 150 eur mesačne na maloletú P. a 130 eur mesačne na maloletú S.. Styk otca s maloletými ponechal súd neobmedzený.

Z predloženého rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. - 20 zo dňa 12.11.2002 súd zistil, že prvé manželstvo otca maloletých bolo rozvedené. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý A. U., nar. XX.XX.XXXX zverený do výchovy matky a otcovi bolo určené výživné v sume 47,79 eur (1 500 Sk) mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil schváliť dohodu rodičov o úprave styku, návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je v prospech maloletých a v časti zmeny priezviska maloletých sa pridržiaval psychologickej správy, doručenej súdu.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Ustanovenie § 35 obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Nejde však o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. Na vznik nezhôd medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností pamätá ustanovenie § 36 ods. 1.

Podľa o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v rozpore so záujmami maloletého.

Pokiaľ ide o rozdielnosť priezvisk matky a maloletých, súd nemá dôvod pochybovať o tom, že môže v určitých situáciách vzbudzovať záujem okolia, nie však do takej miery, aby mohol mať citeľný dopad na zdravý vývoj maloletých. Priezvisko maloletým určili rodičia a teda s ním súhlasila aj matka. Matka mohla zároveň rozdielnosť priezvisk zohľadniť aj pri rozvode s otcom maloletých, po ktorom prijala svoje predchádzajúce priezvisko, rovnako aj pri uzavretí jej súčasného manželstva. Je potrebné, aby dôvody, vedúce k takým zásahom do osobnostných práv, akým je zmena priezviska, boli skutočne vážne a preukázané. Z vyššie uvedenej psychologickej správy vyplýva, že k zmene priezviska maloletých nie sú dané vážne dôvody spojené s tým, že by súčasné priezvisko niektorej spôsobovalo psychické problémy alebo že by bolo hanlivé a niektorá z nich by bola vystavovaná pravidelným negatívnym reakciám zo strany sociálneho prostredia.

Vzhľadom na terajšie priezvisko maloletých „U.“, súd dospel k záveru, že toto nie je hanlivé a teda jediným zákonným dôvodom, na základe ktorého súd môže povoliť takúto zmenu v predmetnej veci je, že na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale i do práv maloletého dieťaťa. Podmienkou súdnej ingerencie je nedohoda rodičov, ktorá v danom prípade je

splnenou. K okolnostiam významným pre rozhodovanie súdu o súhlase k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa patrí nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza a ako prospieva, neplnenie si svojich povinností voči dieťaťu, nejavenie záujmu o dieťa a zrejmá strata citového vzťahu, alebo aj iný závažný dôvod, aby nebol v záujme ďalšej výchovy dieťaťa uňho udržovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd uzavrel, že na zdravý vývoj maloletých nemá v súčasnosti ich priezvisko žiadny negatívny dopad. Ich priezvisko nie je hanlivé a správanie otca zatiaľ nemožno vyhodnotiť ako absolútny nezáujem. Na základe uvedeného súd návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých zamietol.

S poukazom na § 26 Zákona o rodine ako i súhlasné stanovisko oboch rodičov, súd zároveň týmto rozhodnutím upravil styk otca s maloletými tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je sčasti dôvodný. Súd pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného na maloleté porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia o výživnom vo februári 2010, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o taký odôvodnený pokles príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k podstatnej zmene pomerov prišlo tak na strane oprávnených maloletých, ako aj na strane povinného otca, i na strane matky. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom v roku 2010 maloletá P. bola v predškolskom veku, malol. S. ešte nemala ani rok. V súčasnosti malol. P. navštevuje X. ročník ZŠ a malol. S. materskú školu. V súvislosti s ich rastom sa tak zvyšujú náklady na ich zaopatrenie spojené so školskou dochádzkou ako i záujmovými činnosťami. Matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke s malol. S., poberala rodičovský príspevok v sume 166 eur, otec jej z Dánska posielal rodinné prídavky. V súčasnosti je matka zamestnaná s príjmom ako je uvedený vyššie, od 25. júna nastupuje na materskú dovolenku, nakoľko v júli sa jej má narodiť dieťa. V spoločnej domácnosti žije s manželom ktorý je konateľom a zároveň spoločníkom s.r.o., na nákladoch na domácnosť sa podieľajú spoločne.

Otec maloletých bol pri predchádzajúcej úprave výživného zamestnaný v Dánsku, jeho príjem v období od 11/2008 - 08/2009 predstavoval sumu od 14 547,41 DKK do 16 048,83 DKK, za 11/2009 bol jeho zárobok 3 927,59 DKK a za 01/2010 v sume 6 504,67 DKK. V súčasnosti otec dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 284,14 eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, v júli 2013 sa im má narodiť spoločné dieťa.

Súd prihliadol na skutočnosť, že otcovi oproti predchádzajúcej úprave výživného poklesol zárobok, pričom nie je možné otca nútiť, aby neustále trávil čas resp. pracoval v zahraničí. Na druhej strane ale

súd prihliadol k tomu, že otec pôvodne v Dánsku pracoval ako krupier v kasíne s podstatne vyšším zárobkom a o uvedené zamestnanie prišiel vlastným zavinením, keď porušil svoj pracovné povinnosti. Následne sa v Dánsku zamestnal v ďalšom zamestnaní, kde dosahoval zárobok ako je uvedené vyššie a v rámci rozvodového konania sám tvrdil, že plánuje Dánsku zostať natrvalo. Súd teda musel prihliadnuť aj k skutočnosti, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho príjmu, ktorý predtým dosahoval v Dánsku, či už pôvodne ako krupier alebo v jeho neskoršom zamestnaní v Dánsku.

Otec má okrem malo. P. a S. ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Filipovi, nar. 06.11.1995, ktorá je určená v sume 70 eur mesačne, na pojednávaní konanom dňa 21.05.2013 otec sám tvrdil, že na základe dohody s jeho matkou platí výživné v sume 30 eur.

V roku 2012 bola otcovi vyplatená suma titulom poistného v sume 4866,73 eur. Otec tvrdil, že doposiaľ zvládal platiť výživné z úspor a príjmu jeho manželky, na druhej strane tvrdí, že nezvládajú s manželkou platiť ani nájom a švagor mu musí mesačne dokladať sumu 140 eur, o čom predložil iba rukou písané záznamy s uvedenou sumou 140 eur a dátumom, nie je však uvedené komu a za akým účelom boli tieto peniaze poukazované.

Zároveň treba poukázať aj na skutočnosť, že otec má už tri vyživovacie povinnosti (narodenie ďalšieho dieťaťa očakáva), súd sa potom nemôže stotožniť s jeho tvrdením, že vidí perspektívu v súčasnom zamestnaní, kde má vykazovaný čistý mesačný príjem 284,14 eur, pričom zrejme nevidí ani dôvod si privyrábať i popri tomto zamestnaní, hoci formou rôznych brigád, keďže v zamestnaní pracuje systémom tri dni v práci, tri dni voľno.

Ten kto má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu je povinný ju plniť, v zmysle zákona, podľa svojich schopností a možností t.j. aj prijatím rôznych zamestnaní pri ktorých nie je potrebná ním dosiahnutá kvalifikácia, pokiaľ mu v tom len nebránia závažné objektívne dôvody. Otec existenciu takýchto objektívnych dôvodov v konaní, podľa názoru súdu nepreukázal, preto súd jeho návrhu nevyhovel v plnom rozsahu a znížil výživné na sumu 80 eur mesačne na malol. P. a na sumu 65 eur mesačne na malol. S., ktoré sumy súd považuje za primeraná odôvodneným potrebám maloletých ako i zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pričom zároveň prihliadol aj na to, že maloletým otec (vzhľadom na doterajšiu frekvenciu jeho návštev) neposkytuje ani osobnú starostlivosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.