Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-26-2009.pdf
PDF · 98.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6Cb/26/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v obchodno-právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Ulica republiky č. 5, Žilina, IČO: 36 442 151, proti odporcovi PH, DRUŽSTVO, družstvo, Čadečka č. 653, Čadca, IČO: 36 400 726, právne zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ul. Fraňa Kráľa č. 2080, v konaní o zaplatenie 1.559,12 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa, aby odporca zaplatil navrhovateľovi 1.559,12 Eur a hradil trovy konania, z a m i e t a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý hradiť odporcovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 942,44 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Celestína Stehuru, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 22.5.2009 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.559,12 Eur a zároveň hradiť trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 93,50 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že navrhovateľovi vznikla škoda z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorú sumu navrhovateľ vyčíslil v súlade so zákonom č. 656/2004 Zb. z. Súd vo veci vydal dňa 5.6.2009 platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odporca proti platobnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote a preto súd v zmysle §-u 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal fakturovanú sumu navrhovateľom ako nedôvodnú a tvrdil, že nemá žiaden dlh voči navrhovateľovi, pretože faktúra, ktorú mu doručil navrhovateľ, je fiktívna a túto pohľadávku navrhovateľa neuznáva. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci vydal prvý rozsudok dňa 14.1.2010, ktorým zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť žalovanú istinu s náhradou trov konania a svoje rozhodnutie odôvodnil na základe skutočného stavu zisteného výsluchom svedkov, ktorí vykonávali kontrolu na odberných miestach dňa 5.2.2008 ako pracovníci navrhovateľa a to svedkovia K., T.Á. P. V. A., ďalej na základe fotodokumentácie predloženej navrhovateľom a v zmysle zák. č. 656/2004 Zb. z., konkrétne §-u 39 ods. 2 citovaného zákona v znení zák. č. 112/2008 Zb. z. o odbere elektrickej energie na spornom odbernom mieste odporcom ako neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu navrhovateľovi, ktorú žiadal navrhovateľ uhradiť. Odporca podal proti prvému rozsudku zo dňa 14.1.2010 odvolanie, keď namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav a preto aj nesprávne rozhodol. Odporca okrem iných skutočností tvrdil v odvolaní, že sa nedopustil žiadneho neoprávneného odberu elektrickej energie a namietal, že by vôbec bolo preukázané, že z jeho strany išlo o neoprávnený odber. Navrhol, aby bol vypočutý bývalý pracovník navrhovateľa W. K., z ktorého výsluchu musí vyplynúť, z
akého dôvodu chod a správnosť elektromeru bol kontrolovaný, najmä z dôvodu, že nebol v poriadku a aby sa vyjadril, či išlo o technickú poruchu, prípadne nesprávny pracovný postup uvedeného svedka. Súd druhého stupňa na základe podaného odvolania uznesením zo dňa 30.3.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zo 14.1.21010 zrušil a okrem iných dôvodov v zrušujúcom rozhodnutí uvádzal, že v súdenom prípade súd prvého stupňa nesprávne aplikoval a interpretoval § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Zb. z. a bez súčasnej aplikácie a interpretácie na zistený skutkový stav, pretože uvedené ustanovenie upravuje objektívnu zodpovednosť toho, kto elektrinu odoberal, uhradiť vzniknutú škodu, avšak len pri neoprávnenom odbere. Druhostupňový súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v rámci definície neoprávneného odberu elektrickej energie podľa §-u 39 ods. 1 písm. b) sa uvádza ober v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa. Zaujal stanovisko, že bez ďalšieho dokazovania a najmä výsluchu svedka, ktorého navrhuje odporca, nie je možné konštatovať, že zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do odberného miesta a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že v zmysle §-u 39 ods. 1 písm. b) zák. č. 656/2004 Zb. z. išlo o neoprávnený odber, v dôsledku ktorého vznikla škoda a nemôže ísť v tomto prípade o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, je potrebné, aby boli tvrdenia navrhovateľa i preukázané. Poukázal na atribúty objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva zo zákona v časti o náhrade škody. Súd v ďalšom konaní vypočul opätovne svedka V. K., ktorý vykonával kontrolu na spornom odbernom mieste, ktorý zopakoval svoje tvrdenia, ktoré vyplývali z vykonanej kontroly na základe oznámenia o podozrení z nezákonných odberov a v súdenom prípade nevedel presne uviesť, či táto kontrola bola vykonaná formou náhodného výberu, alebo sa tak dialo na základe oznámenia ďalšej osoby. Svedok K. uvádzal, že kontrola na spornom odbernom mieste odporcu v obci Y. sa vykonávala bez prítomnosti štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý v tom čase nebol v zariadení prítomný a pri kontrole zistili, že pod plombami bol vykonaný zásah, že bolo povolené napätie na jednej z preponiek tak, že sa zaznamenal, resp. zaznamenával po určité obdobie menší odber a vlastne bolo to pod plombou ich zamestnanca, pracovníka, pretože pri prácach s týmto elektromerom vždy každý pracovník mal určité evidenčné číslo plomby, podľa ktorej sa dá zistiť, kto tento zásah na elektromere vykonal. Takýmto postupom zistili pri kontrole, že išlo o pracovníka navrhovateľa pána K. a vzhľadom na to, že nebol prítomný majiteľ penziónu, ale iba jeho príbuzný, ktorému túto skutočnosť oznámili. Tiež mu oznámili, že záležitosť budú hlásiť polícii ako neoprávnený odber a táto osoba - príbuzný konateľa odporcu ich doslova prosila, aby to nerobili, aby nerobili takéto vážne závery, aby tomu človeku, ktorý robil zásah do elektromera, nerobili zle, že by to mohlo stáť prípadne uvedeného pracovníka aj pracovné miesto, teda pracovníci vykonávajúci kontrolu spísali príslušný protokol o kontrole so stavom, ktorý zistili a tento doklad navrhovateľ aj predložil súdu ako dôkaz s príslušnou fotodokumentáciou, z ktorej bolo zjavné, že za chodu elektromera bol zistený zásah tým, že bola uvoľnená jedna sponka tak, aby bol zaznamenaný menší odber aj napriek tomu, že išlo o plný odber na príslušnom odbernom mieste, teda uvedení pracovníci konštatovali, že nešlo o náhodné uvoľnenie, alebo náhodnú poruchu, ale že išlo o cielený zásah do uvedeného elektromera. Vypočutý svedok K., ktorý v čase, kedy k zásahu do elektromera na odbernom mieste odporcu, bol zamestnancom navrhovateľa, v čase výsluchu už nebol pracovníkom navrhovateľa z dôvodu, že pre porušenie svojich povinností bol okamžite so svedkom skončený pracovný pomer a uvedený svedok uvádzal, že nepozná majiteľa penziónu, teda odporcu, že ho prvý krát videl pred pojednávacou miestnosťou na súde, teda nepotvrdil nejakú dohodu s uvedeným majiteľom a popieral, že by vykonal neoprávnený zásah do uvedeného elektromera, resp. k celej záležitosti sa podrobnejšie nevyjadroval. Uvádzal, že k veci bol vypočutý svojimi nadriadenými na vtedajšom pracovisku, ktorý sa hrubé porušenie pracovnej disciplíny s ním okamžite skončili pracovný pomer. K údajnému zneužitiu jeho plomby pri zásahu do elektromeru odporcu uvádzal, že si nevie vysvetliť, kto použil plombu s jeho identifikačným číslom, uvádzal, že zrejme niekto túto jeho plombu zneužil. Aj napriek tomu, že bol hmotne zodpovedný za zverené náradie a podpísal prevzatie a zodpovednosť za tento nástroj. Tvrdil, že vždy svoje pracovné nástroje si odkladal do uzamknutých priestorov, ale niekedy sa stávalo, že pracovnú brašňu, kde mal aj toto náčinie, niekedy nechal v tzv. dennej miestnosti a teda mohlo sa stať, že toto náčinie bolo zneužité. Teda jednoznačne neuviedol, že takýto zásah urobil on a že zásah bol robený na základe požiadania či už majiteľa alebo inej osoby odporcu. Opätovne vypočutí svedkovia V. K. P. V. A. uvádzali, že plombovacie zariadenie by sa nemalo dať zneužiť, avšak okrem iného tvrdili, že takýto zásah do elektromeru mohol robiť iba skúsený človek, ktorý sa rozumie elektrine a bez uvedenia čísla plombovacieho zariadenia nebolo možné takýto zásah do elektromeru urobiť. Súd na základe vykonaného dokazovania aj v druhom rozsudku zaujal stanovisko, že došlo k neoprávnenému zásahu a že svedok K. nevypovedal pravdivo, pretože zrejme si bol vedomý aj prípadnej
trestnej zodpovednosti za svoje konanie a preto účelovo tvrdil, že bolo jeho zariadenia na plombovanie zneužité, avšak jednoznačne z výpovedí svedkov V. K. P. V. A. mal súd preukázané, že takýto zásah nemohol vzniknúť náhodnou poruchou, prípadne iným spôsobom bez zavinenia osoby, ktorá má skúsenosti s elektrickou energiou a podobnými zariadeniami a že zrejme svedok K. takto svojvoľne nemohol urobiť, avšak svedok K. účelovo neuviedol objektívnu pravdu a neosvetlil celú skutkovú situáciu, ktorá vznikla pri odbernom mieste odporcu. Súd aj v druhom rozsudku vo veci samej zo dňa 25.10.2011 kvalifikoval postup ako postup úmyselný a účelový zasiahnuť do takéhoto zariadenia, o ktorom zjavne konateľ alebo majiteľ odporcu musel mať vedomosť a informáciu, i keď nebolo preukázané, že on osobne zasiahol do takéhoto zariadenia a opätovne súd posudzoval postup a konanie podľa §-u 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Zb. z. o energetike v zmysle zák. č. 112/2008 Zb. z. pri neoprávnenom odbere, ktorý je kvalifikovaný ako odber a odber elektriny neoprávnený a takáto osoba je povinná uhradiť skutočnú vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použil navrhovateľ spôsob výpočtu v súlade s citovanou právnou normou. Na základe ďalšieho odvolania odporcu, ktorý od začiatku konania tvrdil, že nespôsobil neoprávnený odber elektrickej energie, poukázal na to, že takýmto neoprávneným odberom je iba odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektrickej energie alebo je meraný zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na základe odvolania odporcu druhostupňový súd v uznesení zo dňa 26.4.2013 opätovne zrušil aj druhý rozsudok súdu prvého stupňa z 25.10.2011, keď okrem iných skutočností zaujal stanovisko, že nie je možné bez ďalšieho s konštatovaním, že došlo k neoprávnenému zásahu spôsobeného pracovníkom žalobcu, vyvodzovať zodpovednosť žalovaného za takýto neoprávnený odber elektriny a práve pre nevyhnutnosť aplikácie a výkladu §-u 39 vo vzájomnom prepojení jeho ustanovení ods. 1 a 2 Zákona o energetike, nemožno dospieť k takému právnemu záveru a na základe takého skutkového zistenia, ako konštatoval z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa. V prípade objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu je potrebné, aby boli tvrdené a preukázané jednotlivé atribúty zodpovednosti za škodu, len za splnenia ktorých možno úspešne uplatňovať a dožadovať sa náhrady škody od povinného subjektu. V prvom rade je to preukázanie vzniku škody, jej výšky, ďalej že označený škodca porušil svoju zmluvnú, prípadne zákonnú povinnosť alebo že medzi týmto porušením povinností škodcu a vznikom škody na strane poškodeného je príčinná súvislosť. Súd druhého stupňa vo svojom odôvodnení nariadil súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať a zaoberať sa prípadne ďalšími návrhmi účastníkov na doplnenie dokazovania, u ktorých zváži ich opodstatnenosť vo vzťahu k uplatnenému nároku. Pri právnom posúdení bude aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú ku dňu vzniku škody, najneskôr k 5.2.2008 a nárok žalobcu na náhradu škody preskúma a vyhodnotí z hľadiska existencie všetkých vyššie spomínaných atribútov náhrady škody a to vo väzbe na úpravu §-u 39 ods. 1 a 2 zák. č. 656/2004 Zb. z. v znení a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s §-om 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa opätovne vo veci nariadil pojednávanie, keď pred nariadeným pojednávaním vyzval účastníkov, aby navrhli prípadne ďalšie dôkazy na svoje tvrdenia. Navrhovateľ sa na pojednávanie nariadené na deň 27.6.2013 nedostavil, svoju neúčasť písomne odôvodnil s tým, že žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na žalobnom návrhu v plnom rozsahu a navrhuje rozhodnúť v zmysle petitu návrhu podaného vo veci samej. Súd ospravedlnil neprítomnosť právnej zástupkyne navrhovateľa z dôvodu účasti na pojednávaní pred Okresným súdom vo Zvolene, kedy podľa tvrdenia právnej zástupkyne išlo o konanie, v ktorom predmetom bola pomerne vysoká náhrada škody, na ktoré konanie boli predvolaní svedkovia a považovala právna zástupkyňa účasť na tomto pojednávaní za dôležitú. Vzhľadom na súhlas právnej zástupkyne navrhovateľa konať v neprítomnosti navrhovateľa, resp. právnej zástupkyne, súd v zmysle §-u 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa. Odporca na pojednávaní zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a prednesoch, po poučení v zmysle §u 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o možnosti navrhnúť ďalšie dôkazy nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie a opätovne prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že v danom prípade nemôže ísť o objektívnu zodpovednosť, pretože vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že plombu na meradle odberu elektrickej energie porušil žalovaný. Pokiaľ sa tak stalo na strane pracovníka alebo inej osoby zo strany navrhovateľa, mal si navrhovateľ uplatňovať náhradu škody voči tejto osobe, teda v tomto prípade by mal súd postupovať podľa ustanovení §-u 420 Občianskeho zákonníka, kde je potrebné skúmať atribúty, ktoré pod tento pojem subjektívnej zodpovednosti pri náhrade škody je potrebné preukázať a to vznik škody, zavinenie, osobu, ktorá túto škodu spôsobila, výšku škody a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať, že by to bol práve odporca, ktorý spôsobil navrhovateľovi škodu, preto z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Podľa §-u 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa aj napriek vykonanému dokazovaniu, na základe ktorého z výsluchu svedkov, svedka K. a ďalších svedkov, ktorí vykonávali kontrolu na odbernom mieste odporcu, považoval správanie sa svedka K. za správanie, ktoré vo vzťahu k majiteľovi odberného miesta a odporcovi bolo konaním, ktoré rozhodne nebolo náhodné a nedošlo k náhodnému odpojeniu časti sponky, ktorá ovplyvnila meranie odobratej elektrickej energie v neprospech navrhovateľa, z celého výsluchu svedka K., ktorý „zahmlieval“ celú situáciu a podobný prípad podľa prejednania porušenia pracovnej disciplíny, ktorý záznam predložil navrhovateľ do súdneho konania, bolo zjavné, že nešlo u tohto svedka o náhodný prípad a že rozhodne sa svedok K. nemohol takto správať náhodne bez akýchkoľvek výhod, ba práve naopak, následne po zistení celej situácie bol s ním okamžite skončený pracovný pomer, nasvedčuje dohode medzi svedkom K. a majiteľom odberného miesta, že takéto konanie bolo dohodnuté, avšak vzhľadom na výpovede svedka K., ktorý vo svojom vlastnom záujme z obavy, že by si mohol privodiť prípadne ďalšie „problémy“, vypovedal tak ako vypovedal a súd prvého stupňa viazaný právnym názorom súdu druhého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia §-u 420 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v §-e 421 až 437, resp. ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti sú upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občiansko-právnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, teba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V súdenom prípade na základe vykonaného dokazovania a na základe právneho názoru vysloveného súdom druhého stupňa v zrušujúcich uzneseniach súd z výsluchu svedkov a stanoviska odporcu nemal nepochybne preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu a rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi takýmto protiprávnym konaním a vznikom škody i keď nepochybne došlo k zásahu do elektromeru na odbernom mieste odporcu, nepochybne bolo preukázané, že tak bolo urobené náradím s číselným označením vtedajšieho pracovníka navrhovateľa svedka K., ktorý popieral, že by takýto zásah osobne urobil a aj napriek zisteniam navrhovateľa, že svedok takto postupoval aj v iných prípadoch a že je podozrenie z protizákonného konania, takýto postup sa nepodarilo preukázať súdu v tomto konaní a ani príčinnú súvislosť medzi konaním svedka K. a vedomosťou samotného majiteľa odberného miesta a preto súd pre nepreukázanie základných atribútov zodpovednosti za škodu musel návrh navrhovateľa zamietnuť. Rozhodnutie o trovách konania je v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca, ktorý mal v konaní úspech, má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú jednak zaplatené súdne poplatky z podaného odporcu proti platobnému rozkazu a z podaného odvolania proti rozsudku 2x po 93,50 Eur, čo spolu predstavuje 187,- Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré z hodnoty predmetu sporu boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. z., keď si právny zástupca účtoval odmenu za poskytnuté právne služby za jeden vo výške 71,37 Eur a vo veci vykonal osem úkonov právnej pomoci a to 11.11.2009 prevzatie a príprava zastúpenia, 26.11.2009 zastupovanie na pojednávaní, 14.1.2010 zastupovanie na pojednávaní, 8.3.2010 odvolanie proti rozsudku, 29.9.2011 zastupovanie na pojednávaní, 25.10.2011 zastupovanie na pojednávaní, 23.2.2012 odvolanie proti rozsudku a 27.6.2013 zastupovanie na pojednávaní. Ku každému z úkonov prináleží režijný paušál, ktorý od roku 2009 do roku 2013 predstavoval sumy, ktoré boli účtované v súlade s citovanou vyhláškou a to 2x po 6,95 Eur, 2x po 7,21 Eur, 2x po 7,41 Eur, 1x 7,63 Eur a 1x 7,81 Eur, teda spolu odmena za poskytnuté právne služby s režijným paušálom predstavuje 629,54 Eur. Právny zástupca odporcu osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, ktorá vo výške 20 % predstavuje zo sumy 629,54 Eur sumu 125,90 Eur, teda odmena advokáta s režijným paušálom a 20 % DPH predstavuje 755,44 Eur a
trovy z titulu zaplatených súdnych poplatkov 187,- Eur, teda spolu trovy konania odporcu predstavujú 942,44 Eur, ktorú sumu súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Celestína Stehuru, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie v Čadci, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).