Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-163-2013.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/163/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci oprávnenej: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpenou JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti povinnému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX T. E., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 6/13, 811 02 Bratislava, o vymoženie sumy 243,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 01. júna 2012, č. k. 4Er/624/2011-22, EX 692/2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 01.06.2012, č. k. 4Er/624/2011-22 Okresný súd Senica žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4Er/624/2011 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 692/2011 zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd ozrejmil, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnená domáhala vymoženia pohľadávky voči povinným na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Medzinárodným rozhodcovským súdom v Bratislave zo dňa 16.05.2011, sp. zn. 0372/2010. Z titulu takto vykonateľného rozhodcovského rozsudku sú podľa názoru oprávnenej povinný spoločne a nerozdielne zaviazaný zaplatiť oprávnenej sumu 243,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 243,42 eur za dobu od 20.05.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,96 eur za každý mesiac omeškania počnúc mesiacom máj 2009 až do zaplatenia a nahradiť jej aj trovy rozhodcovského konania vo výške 190,58 eur. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený Zmluvou o úvere č. 220081854 zo dňa 09.11.2008, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky a Rozhodcovská doložka. Na základe návrhu oprávnenej potom súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 25.08.2011 tento požiadal o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej.
Toto rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku), poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 2 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „ZoRK“), ďalej na ustanovenia § 2 písm. a/ a b/ a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného do 31. decembra 2008 (ďalej tiež „ZoSÚ“) a § 25 ods. 1 a 2 dnes platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení (ktorým bol skorší zákon nahradený), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. októbra 2008) ako aj odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) - jej články 2 písm. a/, 3 ods. 1 a 3, 6 ods. 1 a bodu 1 písm. q/.
Po vecnej stránke vyslovil právny názor, že v danej problematike šlo nepochybne o spotrebiteľský vzťah na základe úverovej zmluvy č. 220081854 zo dňa 09.11.2008 medzi oprávnenou a povinnými. Neoddeliteľnou súčasťou citovanej zmluvy o úvere sú Obchodné podmienky ako aj Rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. v Bratislave. V tejto súvislosti dospel k záveru, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyvodil, že rozhodcovská doložka koncipovaná v posudzovanom znení je neprijateľná a napadnuté ustanovenia sú absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavene spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je však skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť, prípadne niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Neplatná rozhodcovská doložka potom nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, z ktorého dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z týchto dôvodov prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkla najmä prekročenie oprávnení priznávaných mu právom, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Rozhodnutie exekučného súdu podľa názoru odvolateľky nedisponuje náležitým zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné. Z jeho odôvodnenia totiž nie je zrejmé akým spôsobom exekučný súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku. Odvolateľka trvá na existencii individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky účastníkov zmluvného vzťahu, resp. na nepreukázaní opaku, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal za týmto účelom žiadne dokazovanie, účastníkom sa neumožnil k danej veci vyjadriť, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení obsiahnutých v O. s. p. ako aj ich Ústavou garantovaných práv. Aj ochrana spotrebiteľa má podľa odvolateľky svoje medze, musí byť regulovaná a vyvážená, pričom obdobným konaním súdu sa okrem iného zavádza stav právnej neistoty odobrujúci bezdôvodné obohacovanie sa povinnej osoby, ignorujúcej platné zmluvné záväzky. Ani z platnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa predstavovanú nepodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK. Navyše, ak súd zistí rozpor len časti exekučného titulu so zákonom, je možné uvažovať o vydaní poverenia len v časti takýto rozpor nevykazujúcej, pri súčasnom zamietnutí zvyšnej časti žiadosti o udelenie poverenia, dôvodila záverom odvolateľka.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne po formálnej i materiálnej stránke správne a preto ho je potrebné potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom sa na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnená argumentovala spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva.
Nemožno prijať námietku odvolateľky, v ktorej poukázala na to, že z platnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa predstavovanú nepodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK.
Je to totiž najmä súdom prvého stupňa použité ustanovenie § 44 ods. 2 resp. i ods. 3 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania z plnenia uloženej povinnosti. Je to právna úprava, ktorej účelom je zabrániť v donútení plniť niekoho ním dobrovoľne nesplnenú povinnosť tam, kde by práve opak (teda odobrenie a potvrdenie exekúcie) bol možným len za cenu porušenia práva. V tejto súvislosti ale musí platiť, že udelenie poverenia exekútorovi je možné iba v prípade, keď exekučný súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z troch listín, v súhrne predstavujúcich podklad na vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Tak je tomu i v prípade nevyvolania konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, kde významné miesto zastáva práve exekučný súd, ktorý sa však v žiadnom prípade nepasuje do pozície opravného súdu resp. do formálnej pozície sledujúcej zrušenie exekučného titulu, ktorý predstavuje rozhodcovský rozsudok.
S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 E. p., § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, § 39 O. z., § 54 ods. 1 O. z., § 517 ods. 2 O. z., § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd s postupom i závermi okresného súdu plne stotožňuje, tieto si v celom rozsahu osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne odkazuje.
Akcentuje, že zmluva medzi oprávnenou a povinnými je nesporne zmluvou s charakterom spotrebiteľského úveru, pričom strana povinných má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľov.
Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., ktorý obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez nádeje na úspech akákoľvek obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade na neprijateľnosť treba usudzovať vo všetkých prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, jednoznačne znemožňuje spotrebiteľovi slobodnú voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným (štátnym) súdom, ktorú skutočnosť treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobilo už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner nanútil podrobenie sa právomoci rozhodcu (tzv. naoktrojované, teda nanútené podmienky).
Vyhodnotiac rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom, bolo dôvodné prijať záver, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci, ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, teda tzv. exekučným titulom.
Za nedôvodné potom možno považovať aj námietky oprávnenej, ktorých podstata spočívala v údajnom nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadaného uznesenia, keďže súd prvého stupňa
podľa nej len stroho skonštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky pojatej do Obchodných podmienok tvoriacich súčasť Zmluvy, keď túto ani riadne nepreskúmal a nevykonal tak procesnými predpismi vyžadované dokazovanie. Odvolací súd tu poznamenáva, že zo spisového materiálu možno jednoznačne vyvodiť, že súd prvého stupňa mal k dispozícii všetky dôkazy potrebné na posúdenie prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvných dojednaní účastníkov konania, a teda aj samotnej rozhodcovskej doložky. Z uvedených listinných dôkazov možno jednoznačne určiť charakter Zmluvy účastníkov konania, jej jednotlivých dojednaní, na základe čoho možno skonštatovať neopodstatnenosť aj týchto námietok oprávnenej.
Pretože za daného stavu prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 251 ods. 4, aplikujúc § 219 ods. 1, ods. 2 O. s .p. napadnuté uznesenie potvrdil.
O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvého stupňa) druhostupňový súd nerozhodoval, pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné zastavenie exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 E. p.. K takémuto postupu bude priestor v ďalšej fáze konania okresného súdu (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.