Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-157-2012.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/157/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: O. O., nar. X. X. XXXX, bytom S., Z. H. XX, zastúpený Mgr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Prešov, Slovenská 69, proti žalovanému: N.V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, zastúpený JUDr. Danielou Tarhajovou, advokátkou, Košice, Mlynárska 19, o zaplatenie 26.056,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C 40/2010-179 zo dňa 7.3.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a výroku o trovách konania.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13.014,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.014,- Eur od 21. 1. 2010 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.794,05 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu,
žalovaný je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov trovy konania vo výške 318,38 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.
Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. §§ 420 ods. 1, 444, 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. § 5 ods. 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“).
Vychádzal zo zistenia, že „žalovaný sa dopustil protiprávneho konania - spôsobil žalobcovi škodu na zdraví tým, že ho dňa 20. 5. 2008 fyzicky napadol. Žalovaný porušil týmto konaním ust. § 415
občianskeho zákonníka. Následkom tohto protiprávneho konania žalobca utrpel škodu na zdraví - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a stratu čuchu. Žalobca má podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody na zdraví pozostávajúce z práva na odškodnenie bolesti a práva na odškodnenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.
Žalobca sa touto žalobou domáha odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Finančné vyjadrenie tohto odškodnenia je určené počtom bodov, ktorým zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vynásobených hodnotou jedného bodu. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo znalkyňou MUDr. O. D. vyčíslené na 700 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a 200 bodov za stratu čuchu. V zásade k rovnakým bodovým hodnoteniam dospel aj znalec MUDr. Z. E.. Súd teda vychádza z toho, že sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu zodpovedá 900 bodov. Súd nebral do úvahy zvýšenie bodového hodnotenia na dvojnásobok, ktoré použil znalec MUDr. Z. E., pretože vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. O. D., ktorý bol vypracovaný neskôr, keď zdravotný stav žalobcu už bol stabilizovaný. Ani z iných dôkazov súd nezistil, aby bol dôvod zvyšovať sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu. Z výpovedi znalkyne vyplýva, že poškodenie žalobcu nie je najťažším prejavom daného typu poškodenia na zdraví, jedná sa o priemerné poškodenie. Žalobcovi teda titulom sťaženia spoločenského uplatnenia patrí suma 13.014,- Eur (900 bodov po 14,46 Eur za 1 bod).
Nárok žalobcu na odškodnenie vznikol až po vypracovaní posudku MUDr. E., kedy žalobca získal vedomosť o počte bodov, ktorému zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia, teda po 22.12.2009.
V konaní nepochybne bolo preukázané, že následkom úrazu došlo u žalobcu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Existencia tohto sťaženia vyplýva nielen zo znaleckého posudku ale aj z výpovede žalobcu, ktorý popísal konkrétne negatívne zmeny, ku ktorým došlo v jeho zdravotnom stave. Minimálna výška tohto nároku je práve vo výške 13.014 Eur, pretože súd nemôže žalobcovi priznať menej ako sumu zodpovedajúcu základne bodovej hodnote sťaženia spoločenského uplatnenia.
Listom zo dňa 8. 1. 2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúc zo znaleckého posudku Z. E.. Termín plnenia bol stanovený do 15. 1. 2010. Táto výzva bola žalovanému doručená 19. 1. 2010. Súd má teda za to, že pohľadávka žalobcu na náhradu škody nadobudla splatnosť v súlade s § 563 OZ nasledujúci deň po doručení listu, teda 20. 1. 2010 a od 21. 1. 2010 sa žalovaný dostal do omeškania a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Súd teda priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 21. 1. 2010 do zaplatenia.
Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi 13.014,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.014,- Eur od 21. 1. 2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V konaní nebola preukázaná obrana žalovaného, že uzatvoril so žalobcom dohodu ohľadom celého nároku. Aj keď je pravda, že žalovaný zaplatil žalobcovi bolestné, v konaní nebol preukázaný taký právny úkon, z ktorého by vyplývalo, že žalobca sa zriekol práva na sťaženie spoločenského uplatnenia.
Aj keď bol žalovaný pred úrazom evidovaný na psychiatrickej ambulancii pre problémy spojené s nadužívaním alkoholu, ktorých prejavy boli v niektorých prípadoch zhodné ako prejavy vážnych mozgových alebo duševných porúch po ťažkom poranení hlavy, nezbavuje táto skutočnosť žalovaného zodpovednosti. V konaní bolo nepochybne preukázané znaleckým posudkom, že následkov nadužívania alkoholu sa žalobca mohol zbaviť a že ložisko na mozgu žalobcu a zdravotné zmeny u žalobcu sú následkom úrazu, ktorý spôsobil žalobcovi žalovaný.“
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, pretože v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o pomere komplikovaný priebeh liečby, kde v dnešnej dobe nie sú liečebné postupy, ktoré by vedeli úspešne zregenerovať poškodený mozog, pričom i napriek doterajšej maximálnej možnej liečbe nebol dosiahnutý požadovaný výsledok. Nie je predpoklad na zlepšenie jeho zdravotného stavu a je tu vážny predpoklad, že vekom sa bude jeho stav zhoršovať. Súd prvého stupňa striktne vychádzal iba zo znaleckého posudku MUDr. O. D. a z domnienok, ktoré sa vyskytli v priebehu konania. K ostatným riadne predloženým dôkazom sa nevyjadril a tento krok v odôvodnení rozsudku neuviedol, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v danom prípade nerozhodol primerane okolnostiam prípadu, keď nezvýšil bodové hodnotenia na dvojnásobok tak, ako to uviedol znalec MUDr. Z. E. vo svojom znaleckom posudku. Navrhol rozsudok zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov vo výške 26.056,92 Eur s príslušenstvom.
K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny.
Podľa § 10 ods. 4 zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné
Je nesporné, že v dôsledku úrazu došlo u žalobcu k sťaženiu spoločenského uplatnenie.
Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Žalobca v podstatnej časti odvolania vytýka súdu prvého stupňa, že nereflektoval na znalecký posudok a nezvýšil bodového hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, ktoré použil znalec MUDr. Z. E. a vychádzal iba z posudku MUDr. O. D. bez zreteľa na ďalšie skutočnosti.
Pochybnosti, ktoré vyvstali, sú odzrkadlením toho, že obsahom spisu sú dva znalecké posudky. Znalecký posudok MUDr. Z. E. bol predložený žalobcom k podanej žalobe - listinný dôkaz (čl. 6). Znalecký posudok MUDr. O. D. bol vypracovaný v priebehu súdneho konania.
K uvedenému sa žiada uviesť, že nemožno stanoviť pravidlo pre postup súdu v prípade rozporu medzi znaleckým posudkom a listinným dôkazom - posudkom iného znalca vypracovaného mimo súdneho konania. V prípade rozporu medzi dvoma znaleckými posudkami, možno rozhodnúť o preskúmanie týchto rozsudkom ďalším znalcom, prípadne znaleckým ústavom, avšak iba v prípade, že súd sám tento rozpor po vypočutí, resp. vyjadrení oboch znalcom neodstráni.
Za tohto stavu je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, ak vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. O. D., ktorý bol vypracovaný v čase keď zdravotný stav žalobcu bol stabilizovaný. Rozpory, ktoré vyvstali, boli odstránené tiež výsluchom, resp. vyjadrením oboch znalcov.
Znalec MUDr. Z. E. uviedol, že zohľadnil vek žalobcu (poškodeného), jeho ďalšie možné pracovné uplatnenie, kde jeho súčasný zdravotný stav je zlý, má preukaz ZŤP a je invalidný dôchodca. Čo sa týka ďalších okolností, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, má tento ďalšie ťažkosti, napr. pri uzatvorení životného poistenia, čerpaní pôžičiek a úverov z banky (čl. 165).
Naopak znalkyňa MUDr. O. D. vo svojej výpovedi uviedla, že pri stanovení bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadnila i jeho predchádzajúci stav. Žalobca bol liečený, bola tam závislosť na alkohole. Výslovne uviedla, že ak by mala zobrať všetky prejavy ochorenia žalobcu v hodnotení, či sa jedná o najhorší alebo najlepší prípad, žalobca by bol niekde v prostriedku (čl. 153, 154).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s ust. § 132 O.s.p. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
S poukazom na uvedené sú skutkové zistenia potrebné pre posúdenie nároku žalobcu na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní, v prejednávanej veci správne a postačujúce. Skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie predpokladov pre bodového hodnotenie spoločenského uplatnenia majú oporu v dokazovaní, ktoré bolo vykonané výpoveďou účastníkov konania, listinnými dôkazmi a lekárskymi znaleckými posudkami.
Súd prvého stupňa rovnako rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Ani v tomto smere neboli odvolacie námietky žalobcu opodstatnené.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Správne je i rozhodnutie vo výroku o trovách konania.
Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a výroku o trovách konania s osvojením si dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca a žalovaný si ako úspešný účastník náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.