Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-43-2013.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-42C/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V. v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD. v právnej veci navrhovateľky: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX F., proti odporcom: 1. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. A. XXX/XX, XXX XX Q., F., 2. maloletá N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/ X, XXX XX F., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca v 1/ rade C. V., nar. XX.XX.XXXX n i e j e o t c o m odporkyne v 2. rade - maloletej N. T., nar XX.XX.XXXX z matky E. T., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil že odporca v 1/ rade nie je otcom maloletej N. T.. Svoj návrh odôvodnila tým, odporca v 1/ rade bol ako otec maloletej zapísaný na základe súhlasného prejavu rodičov vyhláseným pred Y. D. F. K., a súčasne urobili dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Odporca v 1/ rade jej niekedy koncom mesiaca november 2012 oznámil, že má pochybnosť o zákonnom určení otcovstva a tak si chce nechať s jej súčinnosťou vypracovať generickú analýzu testu otcovstva. V mesiaci december 2012 sa s ním a spolu s maloletou dostavila do sídla uvedenej spoločnosti na odber vzorky DNA, pričom výsledok genetickej analýzy mal byť oznámený odporcovi v 1/ rade. Uvedená analýza, podľa tvrdenia odporcu v 1/ rade jeho otcovstvo k maloletej vylučuje prakticky
so skoro 100 %-nou pravdepodobnosťou. Odporca v 1/ rade bol v čase udržiavania mileneckého pomeru vo zväzku druh - družka s inou osobou a preto ich milenecké súžitie občas utrpelo niekoľkodňovou krízou, počas ktorej sa spolu nestýkali ani nestretávali. Práve počas tejto krízy, v dôsledku psychického ako i citového rozpoloženia z počínania si a prístupu odporcu v 1/ rade k jej osobe, podľahla jednorazovej známosti s Y.. H. V., na ktorého si však v čase deklaratórneho aktu otcovstva pred Y. D. ani nespomenula. Hlbším pátraním v jej mysli si nakoniec na túto jednorazovú známosť predsa len spomenula. Nakoľko skutočne inú ďalšiu známosť nemala, vyvstalo podozrenie, že v prípade ak nie je otcom maloletej odporca v 1/ rade musí ním byť uvedený domnelý otec, tak ho kontaktovala za účelom vykonania testu otcovstva. Domnelý otec s uvedeným testom otcovstva súhlasil a tak spolu s ním a s maloletou dňa 15.041.2013 navštívili spoločnosť J., s.r.o.,
so sídlom Z. XX v F. a na jej prevádzke na L. ul. číslo X v F. sa podrobili odberu vzorky DNA na určenie testu otcovstva. Dňa 18.01.2013 jej domnelý otec (Y.. H. V.) oznámil výsledok testov otcovstva z ktorých vyplynulo s pravdepodobnosťou blížiacou sa ku 100 %-am, že je otcom maloletej práve on. Y.. H. V. na základe tejto skutočnosti otcovstvo uznáva a aj napriek tomu, že tento akt ešte nebol deklarovaný
právoplatným súdnym rozhodnutím, začína si už teraz plniť zodpovedne svoje budúce otcovské právo sa s maloletou stretávať.
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.03.2013 vyjadril k návrhu v tom zmysle, že sa stotožňuje s tvrdeniami navrhovateľky, a že nie je biologickým otcom maloletej N. T..
Na pojednávaní odporca v 1/ rade uviedol, že s navrhovateľkou sa stretával od roku 2009. Keď mu povedala, že čaká dieťa tak sa k tomu postavil, že je to jeho, ale neskôr sa mu dostali informácie zo strany jej kamarátok, že ani ona sama nevie, čie to dieťa je. Ako pozoroval malú stále viac si uvedomoval, že sa ne neho nepodobá a kvôli tomu sa rozhodol podstúpiť test DNA o určenie otcovstva, ktorý vyšiel prakticky so 100 %-nou pravdepodobnosťou, že jeho otcovstvo k maloletej N. T. je vylúčené.
Opatrovník odporkyne v 2/ rade na pojednávaní uviedol, že žiadajú súd, aby vyhovel návrhu matky, nakoľko z uskutočneného dokazovania je zrejmé, že odporca v 1 rade nie je otcom odporkyne v 2 rade. Ďalej poukázali na prebiehajúcu komunikáciu medzi skutočným biologickým otcom maloletej a navrhovateľky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu v 1/ rade a opatrovníka odporkyne v 2/ rade, oboznámil sa s rodným listom maloletej N. T., správou o vyšetrení príbuzenstva/ otcovstva vykonanou spoločnosťou Y., L.
so sídlom I. XX v F. zo dňa 09.01.2013 a zistil, že návrh je podaný dôvodne, nakoľko účastníci zhodne potvrdili, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa sa síce navrhovateľka intímne stýkala s odporcom v 1/ rade, ale stýkala sa i s domnelým otcom maloletej Y.. H. V., na ktorého si v čase súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve pred Y. D. F. K. nespomenula.
Zo správy o vyšetrení príbuzenstva / otcovstva vykonaným dňa 09.01.2013 spoločnosťou Y.. súd zistil, že otcovstvo odporcu v 1/ rade u dieťaťa T. N. je chýbaním zhody mikrosatelitných markerov TH01, D21S11, D18S51, Penta E, D7S820, D16S539, CSF1P0 s prakticky 100%-nou pravdepodobnosťou vylúčené a teda odporca
v 1/ rade nemôže byť otcom maloletej N. T..
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. nakoľko boli splnené podmienky pre jeho vydanie.
Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania rozhodol, že odporca v 1/ rade nie je otcom odporkyne v 2/ rade.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľke, ktorá bola síce v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl nielen v charaktere prejednávanej veci, ale aj v tom, že odporca v 1/ rade nezavinil vzniknutú situáciu, a aj on sám, mal snahu riešiť otcovstvo k maloletej N..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti nemu.