Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, Z. K., právne zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, proti odporkyni V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. 6, K. K., právne zastúpená JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -115 zo dňa 26. 11. 2012 , takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. - 127 zo dňa 22. 11. 2012, vo výroku, ktorým určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou a XX. M. dňa 28. 07. 2011, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod V XXXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011 je voči navrhovateľke právne neúčinná, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou a O. M. - synom odporkyne dňa 28. 07. 2011, je voči navrhovateľke právne neúčinná, nakoľko odporovateľným úkonom, teda vyššie uvedeným prevodom došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka (navrhovateľky) a prípadný motív - pohnútka dlžníka pre takýto úkon, či to, že týmto úkonom plní nejaký iný svoj skôr vzniknutý záväzok, nie sú rozhodujúci, a to ani v prípade, že dlžník plní uzatvorením zmluvy s treťou osobou svoj morálny alebo právny záväzok, pretože napriek tomu môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel skrátiť veriteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS ČR . Zároveň mal za to, že nebola na mieste domnienka odporkyne, že už v roku 2003 si jej syn svoje prípadné záväzky voči navrhovateľke vyrovnal, keďže ako vyplýva z uvedených skutočností, odporkyňa vedela o tom, že medzi navrhovateľkou a jej synom je sporné to, kto bude predmetný byt užívať a kto prípadne nadobudne následne vlastnícke právo. Takýto pasívny postoj zo strany odporkyne k záväzkom dlžníka

- jej syna, keďže odporkyňa vedela, že sa mu ani v podnikaní nedarí a už viackrát mu požičala finančné prostriedky, nie je podľa okresného súdu vyvinutou náležitou starostlivosťou za tým účelom, aby odporkyňa zistila, či zo strany dlžníka pri predmetnom úkone nejde o úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Odporkyňa nepreukázala, že by vyvinula nejaké úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, preto v tejto časti považoval návrh za dôvodný.

Vo zvyšnej časti, a to v časti návrhu o určenie, že dlžníkove právne úkony, a to uzavretie zmluvy s odporkyňou - záložnej zmluvy zo dňa 07. 03. 2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod V XXX/XX zo dňa 14. 04. 2011, bolo konanie zastavené, a to v dôsledku späťvzatia návrhu

navrhovateľkou. Súd preto konanie v zmysle , v časti o vyslovenie neúčinnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 07. 03. 2011, zastavil.

O trovách konania rozhodol samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. , veta prvá, ) odvolanie odporkyňa. S predmetným rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasila a poukázala na ust. . Namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Najmä, že o úmysle dlžníka - jej syna ukrátiť veriteľa - navrhovateľku v čase uzatvárania žalobou napadnutej darovacej zmluvy nevedela a ani nemohla vedieť, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. S dlžníkom nežije v spoločnej domácnosti a naposledy v súvislosti s predmetným bytom vystupovala pred súdom v roku 2001 spolu so svojím manželom, v ktorom konaní sa riešila otázka členstva v SBD a užívacích práv k bytu. O výsledku konania sa dozvedela po jeho skončení od svojho syna, na ktorého tieto práva prešli a o žiadnych iných konaniach medzi synom a jeho bývalou manželkou, teda navrhovateľkou nemala vedomosť. Doposiaľ sa nedozvedela a ani nemohla dozvedieť, že jej syn a bývalá nevesta majú ešte nedoriešené BSM. Zo správania syna vyvodila, že byt mu patrí a že teda aj s navrhovateľkou ako bývalou manželkou je vysporiadaný. Okrem tejto skutočnosti poukázala na to, že ona mu na tento účel finančné prostriedky poskytla ešte v roku 2004. Opätovne zdôraznila, že vyvinula náležitú starostlivosť primeranú situácii, za ktorej k vzniku právneho úkonu došlo, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne.

Navrhovateľka k odvolaniu odporkyne v písomnom vyjadrení uviedla, že zákonná požiadavka „náležitej starostlivosti“ podľa znamená, že dlžníkovi blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne úkony na ujmu práv veriteľa dlžníka. Pre vyvrátenie domnienky, že blízka osoba vie o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, je vynaloženie náležitej starostlivosti smerujúcej k tomu, aby sa blízka osoba presvedčila o tom, že nevie o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom zásadne musí ísť o aktívnu činnosť. A táto aktívna činnosť vyžaduje konanie smerujúce k určitým zisteniam. Odporkyňa však v minulosti viackrát pomáhala svojmu synovi v jeho finančných problémoch a nutnosť ešte aktívnejšej činnosti smerujúcej k tomu, aby zistila, že jej syn nie je dlžníkom, bola preto ešte naliehavejšia. Odporkyňa teda nijakým spôsobom nepreukázala, že by ako blízka osoba vyvinula dostatočným spôsobom činnosť smerujúcu k tomu, aby vyvrátila domnienku o jej vedomosti, že jej syn je dlžníkom. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorou určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou a O. dňa 28. 07. 2011, je voči navrhovateľke právne neúčinná podľa ust. potvrdil ako vecne správny.

Vo výroku, ktorým okresný súd konanie vo zvyšku zastavil, zostáva rozsudok podľa nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným odporkyňou v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa .

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom nároku navrhovateľky, keď mal okresný súd preukázané, že odporovateľným úkonom - darovacou zmluvou, došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka (navrhovateľky). Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odporkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložila ďalšie nové dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Okresný súd sa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, ak mal za preukázané, že dlžník - syn odporkyne, uzavretím darovacej zmluvy s odporkyňou ukrátil veriteľa, teda navrhovateľku, pričom o úmysel ukrátiť veriteľa ide vtedy, ak dlžník právnym úkonom chce ukrátiť svojho veriteľa, alebo ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť veriteľa a pre prípad, že ho ukráti, bol s tým uzrozumený. Dlžník vzhľadom na to, že nemal iný majetok a jediný majetok, ktorý mal, a z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľky (byt), tento previedol darovacou zmluvou na inú osobu, musel byť uzrozumený s tým, že veriteľka - navrhovateľka si pohľadávku voči nemu nebude môcť uspokojiť prípadnou exekúciou na jeho majetok, čím bola preukázaná skutočnosť, že dlžník nebude môcť uspokojiť pohľadávku navrhovateľky. Súd dôsledne skúmal, či odporkyňa, ako osoba blízka dlžníkovi - jeho matka, mohla alebo nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti. Na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, ak uzavrel, že odporkyňa nepreukázala, že by vyvinula nejaké úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Postoj zo strany odporkyne vyhodnotil ako pasívny najmä vzhľadom k tomu, že odporkyňa vedela, že sa synovi v podnikaní nedarí a už viackrát mu požičala. Nie je preto vyvinutou náležitou starostlivosťou, ak si nezisťovala, či jej syn nie je dlžník. Navrhovateľka mala voči synovi odporkyne vymáhateľnú pohľadávku vo výške viac ako 27.094,14 € a jediný majetok väčšej hodnoty (byt) , z ktorého by navrhovateľka mohla uspokojiť svoju pohľadávku, práve syn odporkyne previedol na svoju matku - teda osobu blízku s tým, že táto nepreukázala, že by vyvinula nejaké úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka, teda jej syna, ukrátiť veriteľa. Dôvodne v tejto súvislosti okresný súd poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky .

K odvolacej námietke odporkyne, že o úmysle svojho syna ukrátiť navrhovateľku nemala vedomosť, odvolací súd dodáva nasledovné :

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala, teda, aby sa o tomto úmysle dozvedela. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok. Úspešná obrana odporkyne - osoby blízkej dlžníkovi podľa ust. , spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho

úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, s jej výsledkom spoznala (viď i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Aj odvolací súd preto uzatvára, že odporkyňa v tomto zmysle nepreukázala, že by uvedenú aktívnu činnosť, nejaké úsilie k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa vyvinula, preto odvolanie odporkyne odvolací súd považuje za nedôvodné.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nie je potrebné pre jeho presvedčivosť opätovne uvádzať, odvolací súd podľa , rozsudok okresného súdu v napadnutej časti prvého výroku, ktorým okresný súd určil, že darovacia zmluva je voči navrhovateľke právne neúčinná, ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak prvostupňového ako i druhostupňového, odvolací súd poukazuje na posledný výrok rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania tak, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Na základe tohto rozhodnutia následne došlo k vydaniu uznesenia Okresným súdom Banská Bystrica č. k. -129 zo dňa 26. 11. 2012, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo odvolacím súdom uznesením č. k. zo dňa 27. 06. 2013 zrušené, preto o trovách konania bude rozhodnuté, a to aj vrátane trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí okresného súdu (postup analogicky ust. ).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.