Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-173-2013.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/173/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného V.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z. Z. proti povinnému W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., právne zast. Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517 pre vymoženie pohľadávky vo výške 5.252,76 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 66/12, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er 492/2012-44 zo dňa 30.01.2013 jednohlasne takto rozhodol
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er 492/2012-44 zo dňa 30.01.2013 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
Odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj jeho návrh na odklad exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 5.252,76 Eur na základe exekučných titulov - zmenkových platobných rozkazov Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 65Zm/59/2011-21 zo dňa 05.03.2012 a č. k. 65Zm/60/2011-21 zo dňa 05.03.2012, ktoré podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v časti povinnosti odporcu (povinného) uhradiť navrhovateľovi (oprávnenému) zmenkovú sumu, úrok a zmenkovú odmenu dňa 20.03.2012 a v časti povinnosti odporcu (povinného) uhradiť navrhovateľovi (oprávnenému) trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia dňa 30.03.2012.
Povinný dňa 03.10.2012 podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku s návrhom na odklad exekúcie. Povinný namietal, že zmenkové platobné rozkazy, ktoré sú v predmetnej exekúcii exekučnými titulmi sa nestali vykonateľnými, nakoľko mu nikdy neboli doručené a ani doručované. Povinný poukázal na to, že v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 65Zm/59/2011 a sp. zn. 65Zm/60/2011 dňa 09.08.2012 podal žiadosti o pokračovanie v konaní, nakoľko je toho názoru, že predmetné zmenkové platobné rozkazy, doručované súdnou exekútorkou mu neboli riadne doručené, preto žiadal o ich riadne doručenie. Navrhol preto, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Keďže podľa jeho názoru možno odôvodnene predpokladať, že exekúcia bude zastavená, navrhol, aby súd povolil jej odklad až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Okresný súd z fotokópií listín vyhotovených zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 65Zm/59/2012 a sp. zn. 65Zm/60/2012 zistil, že súd v základnom konaní v oboch spisoch doručoval rozhodnutia
prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Aleny Bohovičovej, ktorému okresný súd Banská Bystrica dňa 06.02.2012 udelil preverenia na doručenie zásielok odporcovi (povinnému). Súdny exekútor súdu oznámil, že doručovanie zásielok odporcovi (povinnému) vykonal dňa 14.03.2012 o 09.15 hodine v L. M. prostredníctvom dvoch splnomocnených zamestnancov exekútorského úradu s tým, že adresát bezdôvodne odmietol doručovanú zásielku prevziať, pričom bol splnomocneným zástupcom súdneho exekútora poučený o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky. Následne súd vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov. Podaním zo dňa 09.08.2012 odporca (povinný) prostredníctvom právneho zástupcu požiadal súd o pokračovanie v konaní z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz mu nebol nikdy doručený ani doručovaný. Uviedol, že poverenie pre súdneho exekútora na doručenie zásielky neobsahovalo náležitosti podľa § 194 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, a preto je neúčinné. Povinný poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré označil ako nedostatky, a to že konajúci súd sa mu písomnosti nikdy ani nepokúsil doručiť obvyklým spôsobom. Zároveň namietal doručovanie na inú adresu ako uvedenú v návrhu, ktorá nebola súdu oznámená zo strany navrhovateľa (oprávneného). Na obálke vrátenej súdu sa nenachádza podpis druhého doručovateľa, ani čas doručovania. Súdny exekútor podľa jeho vyjadrenia neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať odmietnutie prevzatia zásielky.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 65Zm/59/2011-42 zo dňa 09. 10. 2012 a č. k. 65Zm/60/2012-41 zo dňa 09. 10. 2012 návrhy odporcu (povinného) na pokračovanie v konaní zamietol s odôvodnením, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 45 upravuje viaceré spôsoby doručovania, pričom žiadny nepreferuje. Čo sa týka poverení pre súdneho exekútora, súd tieto nepovažoval za neúčinné, pretože vrátené obálky so zmenkovými platobnými rozkazmi nachádzajúce sa v spise obsahovali všetky náležitosti podľa § 144 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2002 Z. z., a teda boli jednoznačne identifikovateľné a nezameniteľné. Vrátené obálky taktiež obsahovali informáciu o bezdôvodnom odoprení prijatia zásielky odporcom (povinným), o jeho poučení o následkoch odopretia zásielky, dátume doručovania, obsahovali tiež pečiatku a podpis doručovateľa, teda všetky náležitosti v zmysle § 50 O.s.p.. Čo sa týka miesta doručovania, súd vyslovil názor, že je na exekútorovi, kde sa mu podarí adresáta zastihnúť a práve prípadné zastihnutie na inom mieste napĺňa účel inštitútu doručovania zásielok súdnym exekútorom, ktoré je efektívnejšie ako doručovanie poštou, nakoľko sa účastník môže zámerne vyhýbať doručeniu zásielky na mieste svojho trvalého bydliska. Súd skonštatoval, že súdny exekútor bol riadne poverený súdom na doručenie písomností a samotné doručenie bolo vykonané v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a súvisiacimi vykonávacími ustanoveniami. Pre platné doručenie zásielky v zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. platia údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti, ktoré sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak, pričom v predmetnej veci opak relevantným spôsobom odporcom preukázaný nebol. K doručovaniu exekučných titulov teda došlo platne a účinne, odporca (povinný) ich bezdôvodne odoprel prevziať, preto ich súd považuje v zmysle § 50 O.s.p. za riadne doručené a právoplatné, keďže proti nim neboli v zákonnej lehote vznesené námietky.
Súd z pripojených poverení na doručenie písomností zo dňa 06.02.2012 a odpovedí súdneho exekútora na žiadosť súdu o doručenie zásielok zo dňa 16.03.2012 zistil, že exekučné tituly boli povinnému doručované. Súd v základných konaniach doručoval exekučné tituly oprávnenému prostredníctvom povereného súdneho exekútora v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to s takým výsledkom, že odporca (povinný) odoprel doručované písomnosti prevziať, o čom svedčia pripojené doručenky. Na základe uvedeného súd na týchto v zmysle § 50 O.s.p. vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. K samotnému odopretiu prijatia písomností sa povinný žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd v základných konaniach nezistil žiadne také procesnoprávne pochybenia pri doručovaní exekučných titulov, ktoré by spôsobili stav, kedy nie sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti exekučných titulov predpísané procesným právom. Do dňa vydania tohto rozhodnutia nedošlo v základných konaniach na základe podaní povinného k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučných tituloch, tieto sú aj v súčasnosti relevantnými právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, ktoré môžu slúžiť ako podklad na vykonanie exekúcie.
Súd v prejednávanej veci nezistil a nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, preto považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
Podľa názoru súdu podanie návrhu, ktorého výsledkom by mohla byť skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučných titulov, pokiaľ konanie o nich nedospelo do takého štádia, že by bolo odôvodnené očakávanie, že exekúcia bude zastavená podľa §
57 Exekučného poriadku. Súd zvažoval všetky okolnosti prejednávanej, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých možno odklad exekúcie nariadiť, ako i z hľadiska účinkov spojených s odkladom vykonania exekúcie, pričom dospel k záveru, že podanie návrhov na pokračovanie základných konaní nemá za následok splnenie podmienok, za ktorých by exekučný súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie. V danom prípade nie sú preto splnené podmienky pre povolenie odkladu exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, pretože nie je dôvodné očakávanie, že exekúcia bude zastavená. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto z rovnakých dôvodov zamietol.
Proti obom výrokom rozhodnutia podal podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhom na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie v celom rozsahu vyhovie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a), d), h) a f) O.s.p..
V odvolaní tvrdil, že súd mal vyčkať na právoplatnosť rozhodnutí v konaniach uvedených pod sp zn. 65Zm/59/2011 a 65Zm/60/2011. Konajúci súd nepovažoval za potrebné v tejto veci akýmkoľvek spôsobom žiadať vyjadrenie súdnej exekútorky a z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, že by súdna exekútorka bola vyzývaná na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvádzaných povinným. Takýmto postupom zaťažil súd napadnuté uznesenie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. Povinný ďalej uviedol, že prípis zo dňa 06.03.2012 (datovaný na 06.02.2012) neobsahuje náležitosti uvedené § 194 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, a teda takéto poverenie dané súdnej exekútorke je bez ďalšieho neúčinné, keďže z neho nie je zrejmé, akú písomnosť mala povinnému súdna exekútorka doručovať. Ďalej uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že sa konajúci súd povinnému nikdy ani len nepokúsil doručiť obvyklým spôsobom, a to prostredníctvom pošty, pričom z obsahu súdneho spisu v skutočnosti nevyplýva žiadna preukázateľná skutočnosť o tom, že by to možné nebolo. Poukázal na to, že hoci Občiansky súdny poriadok žiadny zo spôsobov doručovania nepreferuje, je obvyklou praxou, že súd doručuje písomnosti predovšetkým poštou a keďže neprevzatie zásielky adresátom, ktorý sa v mieste doručovania zdržuje má v prípade zmenkového platobného rozkazu účinky jeho doručenia, nebol dôvod na použitie súdom zvoleného postupu doručovania zásielky. Ak mal navrhovateľ vedomosť o inej adrese na doručovanie, nič mu nebránilo, aby ju súdu oznámil. Povinnému, aj napriek navrhovateľom uvedeným skutočnostiam, mali byť zásielky súdu doručované na adresu W. XXXX/XX, XXX XX Z. Z.. Doručujúca exekútorka žiadnym spôsobom neoznámila, ako sa zásielku pokúsila doručiť na súdom uvádzanú adresu a z akého dôvodu doručovala zásielku v L. M., pričom neuviedla, kde v L. M. bola zásielka povinnému doručovaná, čím je pre povinného nemožné uviesť, že sa na nejakej adrese nezdržiaval, keďže nie je zrejmé o akú adresu malo ísť.
Ďalej tvrdil, že samotné doručovanie zo strany súdnej exekútorky má viaceré nedostatky. Okrem presného miesta doručovania absentuje na nedoručenej obálke podpis druhého z doručovateľov, a teda nie je preukázateľné, že by tam dvaja doručovatelia vôbec boli. Zároveň na predmetnej obálke nie je uvedený čas doručovania, ktorý sa však už v prípise podpísanom súdnou exekútorkou, ktorá však písomnosť osobne nedoručovala, objavuje. V danom prípade bola dôkazná povinnosť preukázať odmietnutie prevzatia zásielky na doručujúcej súdnej exekútorke, avšak táto dôkazné bremeno neuniesla a v dôsledku procesného pochybenia konajúceho súdu spočívajúceho v zrejmej vade poverenia udeleného súdnej exekútorke ani doručovať nemohla. Na záver povinný uviedol, že rukou písaný text na obálke, v ktorej povinnému mal byť zmenkový platobný rozkaz doručovaný nemožno považovať za doručenku v zmysle § 45 ods. 2 O.s.p.. Za doručenku v zmysle uvedeného ustanovenia O.s.p. považuje výlučne potvrdenie o doručení, nie o nedoručení písomnosti. Skutočnosť, že povinný odmietol prevziať zásielku doručovanú súdnou exekútorkou, je potrebné hodnoverným spôsobom preukázať.
Pred samotným preskúmaním napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj návrhu na odklad exekúcie rozhodol pôvodne vyšší súdny úradník, a to uznesením č. k. 7Er/492/2012-44 zo dňa 30.01.2013, proti ktorému podal povinný odvolanie. Podaním odvolania proti výroku rozhodnutia, ktorými vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na odklad exekúcie došlo k jeho zrušeniu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. veta posledná, preto o odvolaní povinného rozhodol v tejto časti opätovne sudca, a to uznesením č. k. 7Er/492/2012-71 zo dňa 20.05.2013, ktorým rovnako, ako vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.
Odvolací súd preto odvolanie povinného proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol návrh povinného na odklad exekúcie odmietol, keďže o odvolaní povinného proti tejto výrokovej vete rozhodol zákonný sudca, pričom proti rozhodnutiu zákonného sudcu povinný odvolanie nepodal.
Zákonný sudca nemienil vyhovieť odvolaniu povinného proti prvej výrokovej vete, ktorou vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, preto postupom podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti zamietnutiu jeho návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.05.2012 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.05.2012. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 30.05.2012 poverenie č. 5601 081116 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe zmenkových platobných rozkazov Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Zm/59/2011-21 zo dňa 05.03.2012 a č. k. 65Zm/60/2011-21 zo dňa 05.03.2012, ktoré podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v časti povinnosti odporcu (povinného) uhradiť navrhovateľovi (oprávnenému) zmenkovú sumu, úrok a zmenkovú odmenu dňa 20.03.2012 a v časti povinnosti odporcu (povinného) uhradiť navrhovateľovi (oprávnenému) trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia dňa 30.03.2012.
Povinný podal dňa 03.10.2012 návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku s návrhom na odklad exekúcie. Povinný namietal, že zmenkové platobné rozkazy, ktoré sú v predmetnej exekúcii exekučnými titulmi sa nestali vykonateľnými, nakoľko mu nikdy neboli doručené a ani doručované. Povinný poukázal na to, že v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 65Zm/59/2011 a sp. zn. 65Zm/60/2011 dňa 09.08.2012 podal žiadosti o pokračovanie v konaní, nakoľko je toho názoru, že predmetné zmenkové platobné rozkazy doručované súdnou exekútorkou na pokyn súdu mu neboli riadne doručené. Doručované mu aj napriek navrhovateľom uvedeným skutočnostiam malo byť na adresu W. XXXX/XX, XXX XX Z. Z.. Súdna exekútorka mu žiadnym spôsobom neoznámila, ako sa zásielku pokúsila doručiť na súdom uvádzanú adresu a z akého dôvodu doručovala zásielku v L. M.. Neuviedla ani, kde v L. M. bola zásielka povinnému doručovaná. Taktiež uviedol, že samotné doručovanie zo strany súdnej exekútorky má viaceré nedostatky, a to najmä, že okrem presného miesta doručovania absentuje na nedoručenej obálke podpis druhého z doručovateľov, a teda nie je preukázateľné, že by tam boli dvaja doručovatelia. Na predmetnej obálke nie je uvedený čas doručovania, ktorý sa už v prípise podpísanom súdnou exekútorkou, ktorá však písomnosť osobne nedoručovala, objavuje. V danom prípade bola dôkazná povinnosť preukázať odmietnutie prevzatia zásielky na doručujúcej exekútorke, avšak povinný tvrdí, že táto dôkazné bremeno neuniesla a v dôsledku procesného pochybenia konajúceho súdu spočívajúceho v zrejmej vade poverenia udeleného súdnej exekútorke ani doručovať nemohla. Povinný má za to, že zmenkové platobné rozkazy neboli riadne doručené, preto žiadal o pokračovanie v týchto konaniach a o riadne doručenie predmetných zmenkových platobných rozkazov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal povinný za to, že možno odôvodnene predpokladať, že exekúcia bude zastavená a preto navrhol, aby súd povolil jej odklad až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že tunajší súdu sa otázkou vykonateľnosti exekučných titulov už zaoberal, a to v rámci rozhodovania o udelení poverenia na výkon predmetnej exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený taktiež poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd je Okresný súd Banská Bystrica, t.j. ten istý súd, ktorý vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučných tituloch. okresný súd už danú otázku riešil opakovane a vždy s rovnakým výsledkom, že exekučné tituly sú vykonateľné. Oprávnený ďalej uviedol, že nazretím do spisov tunajšieho súdu sp. zn. 65Zm/59/2011 a sp. zn. 65Zm/60/2011 zistil, že exekučné tituly boli doručované povinnému súdnym exekútorom, avšak povinný ich bez uvedenia dôvodu odmietol prevziať. Oprávnený ďalej oznámil, že návrhy povinného na pokračovanie v súdnych konaniach sp. zn. 65Zm/59/2011 a sp. zn. 65Zm/60/2011 boli tunajším súdom zamietnuté, pričom v prílohe oprávnený tieto uznesenia pripojil. Na
základe uvedených skutočností bol oprávnený toho názoru, že neexistuje dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, ani na jej zastavenie a ani na odklad exekúcie.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 65Zm/59/2011-42 zo dňa 09.10.2012 a č. k. 65Zm/60/2012-41 zo dňa 09.10.2012 návrhy povinného na pokračovanie v konaní zamietol s odôvodnením, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 45 upravuje viaceré spôsoby doručovania, pričom žiadny nepreferuje. Proti uvedeným rozhodnutiam podal povinný odvolanie, o ktorých rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací dňa 30.04.2013 pod sp. zn. 41CoZm/9/2012 a 41CoZm/10/2012 tak, že ich potvrdil.
Podľa § 45 ods. 1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 49a O.s.p. veta prvá, ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti inému účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom účastníkom zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu, účastník oznámi aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora.
Podľa § 50 O.s.p. ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
Podľa § 194 ods. 1 Exekučného poriadku súd môže poveriť doručovaním súdnych písomností v občianskych veciach a obchodných veciach exekútora, ktorý má sídlo exekútorského úradu v obvode toho súdu, ktorého doručenie sa má vykonať, alebo exekútora, ktorý má sídlo v obci, v ktorej sa má doručenie vykonať. Súd môže poveriť exekútora doručovaním súdnych písomností aj za podmienok ustanovených v osobitnom zákone.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poverenie podľa odseku 1 musí obsahovať označenie súdu, ktorý vydal žiadosť, spisovú značku, meno, priezvisko a sídlo exekútora, meno, priezvisko a bydlisko, ak je adresátom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno a sídlo, ak je adresátom právnická osoba, označenie doručovanej písomnosti, dátum alebo lehotu určenú v písomnosti.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia doručenka musí obsahovať označenie doručovanej písomnosti, deň doručenia, meno doručovateľa a jeho podpis, prípadne pečiatku exekútora, meno osoby, ktorá písomnosť prevzala, a jej podpis.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia na vykonanie doručenia podľa odseku 1 môže exekútor písomne splnomocniť svojich zamestnancov.
Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, ak adresát bezdôvodne odmietne písomnosť doručovanú exekútorom alebo ním splnomocneným zamestnancom prevziať, považuje sa písomnosť za doručenú dňom odmietnutia jej prevzatia. Exekútor alebo ním splnomocnený zamestnanec je povinný adresáta poučiť o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa poznamená na doručenke spolu s dátumom a dôvodom, pre ktorý adresát odmietol písomnosť prevziať, a písomnosť sa vráti súdu.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie zamietol. V zmysle § 49a O.s.p. môže účastník požiadať o doručenie zásielky súdneho exekútora na vlastné náklady, pričom v tomto prípade tak urobil navrhovateľ za tým účelom, aby sa vyhol obštrukciám pri doručovaní, preto súd poveril doručovaním rozhodnutí súdneho exekútora. Poverenia pre súdneho exekútora tak, ako to súd správne uviedol nie je možné považovať za neúčinné, keďže vrátené obálky so zmenkovými platobnými rozkazmi nachádzajúce sa v spise obsahovali všetky náležitosti uvedené v § 144 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. a boli jednoznačne identifikovateľné a nezameniteľné. Vrátené obálky tiež obsahovali informáciu o bezdôvodnom odoprení prijatia zásielky povinným, o poučení povinného o následkoch odoprenia, o dátume doručovania,
obsahovali tiež pečiatku a podpis doručovateľa, teda všetky náležitosti v zmysle § 50 O.s.p.. Ohľadne miesta doručovania súd vyslovil názor, že je výlučne na exekútorovi, do ktorého miesta a na ktorú adresu bude adresátovi zásielku súdu doručovať. Podstatné je len to, aby sa mu podarilo adresáta zastihnúť. Práve zastihnutie adresáta na inom mieste napĺňa účel inštitútu doručovania zásielok súdnym exekútorom, ktoré je efektívnejšie ako doručovanie poštou, nakoľko sa účastník môže zámerne vyhýbať doručeniu zásielky na mieste svojho trvalého bydliska. Súd prvého stupňa preto správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor bol riadne poverený súdom na doručenie písomností, preto bolo doručenie zásielok súdu vykonané v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a súvisiacimi vykonávacími ustanoveniami.
Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. platia údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti za pravdivé, ak nie je preukázaný opak, pričom v prejednávanej veci opak relevantným spôsobom preukázaný nebol. Odvolací súd konštatuje, že k doručovaniu exekučných titulov preukázateľne došlo, , povinný ich bezdôvodne odoprel prevziať, a preto ich tak, ako aj súd prvého stupňa považuje v zmysle § 50 O.s.p. za doručené a právoplatné, keďže proti nim neboli v zákonnej lehote vznesené námietky.
Odvolací súd na záver dodáva, že ak odmietne povinný písomnosť doručovanú súdnym exekútorom na pokyn súdu prevziať považuje sa písomnosť za doručenú dňom odmietnutia prevzatia. Stačí poučenie súdneho exekútora alebo zamestnanca súdneho exekútora o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti adresátom a poznamenanie o odmietnutí prevzatia doručovanej písomnosti na doručenke spolu s dátumom, kedy bolo prevzatie písomnosti odmietnuté. Na doručenke sa vyznačí aj dôvod, pre ktorý odmietol účastník doručovanú písomnosť prevziať tak, ako to správne urobil poverený zamestnanec súdneho exekútora v prejednávanej veci.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej prvej výrokovej vete ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.