Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6Cpr/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, v konaní zastúpeného odborovou organizáciou Európsky zväz pokrokových novinárov, Gorkého 1, 971 05 Prievidza, proti odporcovi: SPPP Slovakia s.r.o., IČO 36 614 939, so sídlom Partizánska 73, 957 01 Bánovce nad Bebravou, v konaní zastúpenému advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 633,76 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 31.10.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd dohodu o skončení pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom zo dňa 4.9.2012 vyhlásil za neplatnú v plnom rozsahu a zrušil ju, súčasne aby zrušil tento pracovný pomer, pretože od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa - zamestnanca naďalej zamestnával. Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jedného priemerného mesačného zárobku, ako aj - v prípade neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru - odstupné za dvanásť mesiacov, vypočítané z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd zaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľovi neoprávnené krátenia mzdy o odmeny od začiatku zamestnania až po 30.9.2012 v celkovej výške 100 eur mesačne.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom - zamestnávateľom uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 1. júla 2011 ako skladník. Odporca dňa 4.9.2012 vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru podľa , ktorú navrhovateľ pod nátlakom a hrozbami, že mu nebude vyplatená mzda a budú uplatnené iné nešpecifikované sankcie, nakoniec podpísal, aj keď v dohode neboli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, o ktoré navrhovateľ výslovne žiadal. Dohoda, ktorú odporca vypracoval, nemá zákonné náležitosti, je proti dobrým mravom a hrubo porušuje ustanovenia . Odporca opomenul aj ustanovenie , podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom, čo sa pri dohode nestalo. Odporca nielenže robil na navrhovateľa nátlak, poukazoval na nepravdivé porušenia pracovnej disciplíny, ktoré nemal zákonne podchytené, ale aj sám porušoval ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Dohoda odporcu s navrhovateľom o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.9.2012 je protizákonná a v plnom

rozsahu neplatná. Odporca, ktorý určil skončenie pracovného pomeru dohodou do konca septembra 2012, následne zabránil už 5.9.2012 navrhovateľovi v práci tým, že mu odobral kartu potrebnú na vstup do firmy a zakázal mu bezdôvodne prácu ďalej vykonávať. Okrem toho odporca navrhovateľovi počas jeho výkonu práce neoprávnene a bezdôvodne krátil odmeny zo mzdy.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že ustanovenie umožňuje odborovej organizácii zastupovať účastníka konania vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov len pod podmienkou, že ide o člena tejto odborovej organizácie. Podľa stanov Európskeho zväzu pokrokových novinárov sa členom zväzu môže stať len osoba, ktorej prevažnou pracovnou náplňou je novinárska alebo publicistická činnosť, resp. bývalí novinári a redaktori. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu skladníka a podľa informácií odporcu žiadnu novinársku ani publicistickú činnosť nevykonával, je zrejmé, že navrhovateľ nie je členom zväzu. Zväz tak nie je oprávnený zastupovať navrhovateľa v tomto konaní.

Odporca ďalej v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že odmieta tvrdenia o tom, že by navrhovateľa nútil podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.9.2012, alebo že by mu hrozil uplatnením sankcií v prípade, že dohodu nepodpíše. Rovnako nepravdivé je tvrdenie o tom, že navrhovateľ žiadal uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode. Navrhovateľ si dlhodobo neuspokojivo plnil svoje pracovné povinnosti, čo sa snažil odporca vyriešiť zmierlivo tak, že navrhovateľovi navrhol uzatvorenie dohody, ktorú navrhovateľ dobrovoľne, slobodne a vážne podpísal bez akéhokoľvek nátlaku alebo hrozby. Pri podpise dohody odporca navrhovateľovi oznámil, že ak nechce, nemusí sa v nasledujúcich dňoch dostaviť do práce, čím mu chcel poskytnúť čas na nájdenie nového zamestnania. Z dôvodov prekážok v práci na strane zamestnávateľa teda zamestnávateľ prestal prideľovať zamestnancovi prácu, za čo mu podľa vyplatil náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. K žiadosti navrhovateľa o zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, odporca uviedol, že táto podmienka je ustanovená v prospech zamestnávateľa pre prípady, v ktorých by ďalšie zotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere bolo pre zamestnávateľa nespravodlivé. Je teda nezmyselné, aby sa aplikácie tohto ustanovenia dovolával zamestnanec. Pokiaľ ide o ďalšie nároky navrhovateľa, odporca uviedol, že odmieta existenciu akéhokoľvek nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. Odmieta tiež akýkoľvek nárok navrhovateľa týkajúci sa vyplatenia odstupného. Táto žiadosť navrhovateľa nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani v dohode o skončení pracovného pomeru, ani v pracovnej zmluve navrhovateľa. K požiadavke navrhovateľa na vyplatenie neoprávnene krátenej mzdy o odmeny odporca uviedol, že odmeny vypláca výhradne na základe dobrých pracovných výsledkov, ktoré navrhovateľ dlhodobo nedosahoval. V nadväznosti na uvedené odporca žiadal, aby súd konanie zastavil z dôvodu podania návrhu neoprávnenou osobou, alebo aby súd návrh navrhovateľa odmietol v plnom rozsahu ako zjavne neopodstatnený a aby navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.

K procesnej námietke odporcu týkajúcej sa nedostatku zastúpenia navrhovateľa súd uvádza, že zástupca navrhovateľa na výzvu súdu podaním z 22.11.2012 oznámil súdu, že navrhovateľ je riadnym členom Európskeho zväzu pokrokových novinárov. Na pojednávaní dňa 18.3.2013 navrhovateľ na otázku súdu uviedol, že je členom Európskeho zväzu pokrokových novinárov a súhlasí, aby ho tento zväz zastupoval v tomto konaní. Neskôr, na pojednávaní dňa 27.6.2013 navrhovateľ predložil súdu preukaz člena Európskeho zväzu pokrokových novinárov (novinársky preukaz). Súd dospel k záveru, že nie je oprávnený skúmať, či prijatie navrhovateľa za člena odborovej organizácie bolo alebo nebolo v súlade s jej stanovami bez kvalifikovaného návrhu oprávneného subjektu (osoby, ktorej sa členstvo priamo týka, pričom odporca nie je oprávnený podať súdu návrh na preskúmanie tejto skutočnosti). V danom prípade súd musí vychádzať zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odborovej organizácie o členstve navrhovateľa v danej odborovej organizácii.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že dňa 4.9.2012 počas poobedňajšej zmeny prišla za ním jeho nadriadená, pani Y., aby išiel do kancelárie k riaditeľovi. Tam mu predložili už pripravenú dohodu s tým, že pracovný pomer končí ihneď, čo odmietol podpísať. Riaditeľ potom dohodu prerobil s tým, že pracovný pomer sa skončí na konci mesiaca. Aj to však navrhovateľ odmietol podpísať s tým, že si to dá overiť u právnika. Na to mu riaditeľ povedal, že ak to nepodpíše, pošle mu domov výpoveď

pre absencie alebo ho preradí do výroby. Navrhovateľ má tri deti, tak to podpísal. Riaditeľ od neho hneď vypýtal dochádzkovú kartičku. Keď mu dávali dohodu, pýtal sa, kvôli čomu chcú skončiť pracovný pomer, povedali mu, že si neplnil povinnosti a mal logistický incident. Žiadal, aby mu predložili kópiu mailu o logistickom incidente. Pán L., ktorý mal na starosti logistiku, mu však záznam o incidente nepredložil. Medzitým ako prerábali dohodu, navrhovateľ si zapol nahrávanie na telefóne. Ďalej navrhovateľ uviedol, že žiadal, aby boli v dohode uvedené dôvody. Na otázku, prečo teda dohodu podpísal, keď v nej dôvody uvedené neboli, navrhovateľ uviedol, že odporca naňho tlačil, povedal, že aj tak mu tú výpoveď dá, buď ju bude mať hneď alebo mu ju pošle domov.

Na pojednávaní dňa 6.5.2013 svedkyňa Jana Y., zamestnankyňa odporcu, uviedla, že v čase podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru bola nadriadenou navrhovateľa. Na stretnutí, na ktorom bol navrhovateľovi predložený návrh dohody o skončení pracovného pomeru, bola osobne prítomná, celý čas bola v miestnosti. Navrhovateľ pracoval ako skladník, s jeho prácou neboli spokojní, preto mu ponúkli dohodu o skončení pracovného pomeru. Zavolali ho na rozhovor, vysvetlili mu dôvody a predložili dohodu, on s ňou súhlasil a podpísal ju. Nie je si vedomá žiadneho nátlaku ani vyhrážok navrhovateľovi. Navrhovateľ nemal pripomienky k návrhu dohody. Na otázku zástupcu navrhovateľa, prečo v dohode o skončení pracovného pomeru neboli uvedené dôvody, svedkyňa uviedla, že to nevie, ale pre zamestnanca by nebolo veľmi vhodné, keby v dohode bol uvedený dôvod, že nie sú spokojní s jeho prácou.

Svedok Y. H., zamestnaný u odporcu ako riaditeľ, uviedol, že s navrhovateľom sa stretli začiatkom septembra 2012. Na základe reklamácie od zákazníka navrhovateľovi ponúkli dohodu o skočení pracovného pomeru. Už predtým mal upozornenie, mal problém s disciplínou, celkove neboli spokojní s jeho prácou. Navrhovateľa zavolali, vysvetlili mu dôvody a dali návrh dohody, potom bolo rokovanie o podmienkach, čerpaní dovolenky a potom navrhovateľ dohodu podpísal. Na navrhovateľa nevyvíjali žiaden nátlak, ani sa mu nevyhrážali. Ponúkli mu skončenie pracovného pomeru k 15.9., avšak napokon sa dohodli na skončení k 30.9., vrátane čerpania dovolenky. Na základe toho navrhovateľ odovzdal kľúče a odišiel. Bolo dohodnuté, že nemusí ďalej pracovať a bude mať zaplatené obdobie do konca mesiaca, aby si mohol hľadať novú prácu. Jasne mu povedali, že ho v robote už nečakajú, aby odovzdal kľúče a ochranné pomôcky a že môže ísť domov. Pokiaľ ide o podmienky odmeňovania, svedok uviedol, že navrhovateľ podmienky odmeňovania viackrát nesplnil.

Zástupca navrhovateľa k svedkyni Y. Y. uviedol, že jej výpoveď by súd nemal považovať za relevantnú, nakoľko - okrem toho, že je zamestnankyňou navrhovateľa - existujú aj väzby jej rodiny, konkrétne jej manžela, s vedením firmy odporcu. Svedok Y. H. potvrdil, že manžel svedkyne Y. Y. pôsobil pre odporcu ako dopravca. Keď nemali peniaze, predĺžil im lehotu splatnosti.

Zástupca navrhovateľa navrhol výsluch svedka Z. U., zamestnanca bezpečnostnej služby, ktorá zabezpečuje areál, v ktorom sídli okrem iných firiem aj odporca. Na pojednávaní, na ktoré bol svedok predvolaný, však právny zástupca odporcu vzniesol námietku proti výsluchu tohto svedka s poukazom na povinnosť mlčanlivosti, ktorou je svedok viazaný podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Súd dospel k záveru, že nie je potrebné žiadať o zbavenie mlčanlivosti svedka, pretože tento svedok nebol prítomný na stretnutí, na ktorom zástupcovia odporcu s navrhovateľom rokovali o dohode o skončení pracovného pomeru. Svedok mal podľa návrhu zástupcu navrhovateľa vypovedať len o skutočnostiach, ktoré sa sprostredkovane dozvedel od navrhovateľa, keď navrhovateľ po stretnutí so zástupcami odporcu opúšťal areál firmy, prípadne o tom, či a za akých podmienok sa navrhovateľ mohol po vrátení vstupnej karty dostať do areálu firmy. Toto však nie je okolnosť, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a o ďalších nárokoch navrhovateľa. Súd preto upustil od výsluchu tohto svedka, keďže jeho výsluch nie je potrebný pre rozhodnutie vo veci.

Zástupca navrhovateľa navrhol súdu vykonať dôkaz zvukovým záznamom, ktorý urobil navrhovateľ počas stretnutia so zástupcami odporcu. Napriek výzve súdu však zástupca navrhovateľa nedoručil kópiu zvukového záznamu druhej strane. V odpovedi na výzvu súdu (č. l. 59 súdneho spisu) zástupca navrhovateľa uviedol, že sa „vyskytli nové okolnosti a museli ešte doplniť nahrávku o vety, ktoré sú

dôležité a neboli dané do pôvodnej nahrávky“. Doplnenú nahrávku však zástupca navrhovateľ do posledného pojednávania nedoručil súdu ani odporcovi. Súd mal k dispozícii len CD s pôvodnou nahrávkou predložené zástupcom navrhovateľa. Išlo o nahrávku získanú bez súhlasu osôb, ktoré boli nahrávané. Za určitých podmienok, najmä na zmiernenie výrazného nepomeru v postavení účastníkov konania, by takúto nahrávku bolo možné pripustiť. Avšak samotný zástupca navrhovateľa svojím vyjadrením o tom, že niektoré vety sa do nahrávky nedostali, spochybnil autenticitu a celistvosť predloženej nahrávky. Súd preto dôkaz týmto zvukovým záznamom nepripustil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedkov Y. Y. a Y. H., ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to najmä pracovnej zmluvy z 1.7.2011, dohody o skončení pracovného pomeru zo 4.9.2012 a vyjadrenia k neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z 29.9.2012, a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 1.7.2011 pracovnú zmluvu. Dňa 4.9.2012, keď navrhovateľ pracoval v popoludňajšej zmene, si zástupca odporcu zavolal navrhovateľa a predložil mu návrh dohody o skončení pracovného pomeru, podľa ktorého by sa pracovný pomer skončil ihneď (takto vypovedal navrhovateľ) resp. k 15.9.2012 (podľa výpovede svedka Y. H.). Navrhovateľ s takouto dohodou nesúhlasil. Zástupca odporcu následne zmenil znenie dohody tak, že pracovný pomer sa končí dňom 30.9.2012 a navrhovateľ takéto znenie dohody podpísal. Navrhovateľ potom na požiadanie zástupcu odporcu vrátil odporcovi kľúče a vstupnú kartu do areálu firmy.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa v znení účinnom k 4.9.2012, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa .

Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na základe vykonaného dokazovania, po zistení, že návrh bol podaný v dvojmesačnej lehote podľa , dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

pre dohodu o skončení pracovného pomeru predpisuje písomnú formu, avšak bez sankcie neplatnosti. V danom prípade bola dodržaná písomná forma a dohoda obsahuje zhodný prejav vôle zamestnávateľa a zamestnanca skončiť pracovný pomer dňom 30.9.2012. pre dohodu o skončení pracovného pomeru nestanovuje okrem vyššie uvedenej požiadavky písomnej formy (bez sankcie neplatnosti) žiadne ďalšie podmienky. Platnosť alebo neplatnosť takéhoto právneho úkonu treba preto posudzovať na základe všeobecných ustanovení o právnych úkonoch, a to tak ustanovení , ako aj - na základe - subsidiárne v . Znakmi charakterizujúcimi právny úkon v zmysle sú existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Na platnosť právneho úkonu sa podľa ustanovenia vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Prvé dva aspekty - sloboda a vážnosť - sa v teórii zvyknú označovať ako atribúty vôle, ďalšie dva - určitosť a zrozumiteľnosť - ako atribúty prejavu vôle.

Sloboda vôle chýba v prípadoch priameho alebo nepriameho fyzického donútenia (použitím násilia alebo hrozbou použitia násilia), ale aj v prípadoch psychického donútenia formou tzv. bezprávnej vyhrážky, t. j. vynucovaním toho, čo podľa zákona nemožno vynucovať, za predpokladu, že takéto vynucovanie vzbudzuje dôvodnú obavu. V danom prípade navrhovateľ v návrhu uviedol, že došlo k psychickému donúteniu hrozbami, že mu nebude vyplatená mzda a budú uplatnené iné nešpecifikované sankcie. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.6.2013 navrhovateľ špecifikoval, že mu riaditeľ povedal, že ak to nepodpíše, pošle mu domov výpoveď pre absencie alebo ho preradí do výroby. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru mu riaditeľ uviedol logistický incident, ktorého si však navrhovateľ nebol vedomý.

Súd nepovažoval navrhovateľom uvedenú formu komunikácie zo strany zástupcu odporcu za nátlak alebo psychické donútenie takého charakteru, ktoré by mohlo vzbudzovať u navrhovateľa (zamestnanca) dôvodnú obavu z vynucovania niečoho, čo zamestnávateľ podľa zákona nemôže vynucovať. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že zamestnanec vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch v slabšej pozícii. V danom prípade však, ak zástupca odporcu prezentoval navrhovateľovi možnosti svojho ďalšieho postupu (výpoveď, okamžité skončenie, resp. preradenie do výroby), aj keď mohol byť tento spôsob komunikácie vnímaný navrhovateľom v istom zmysle ako nátlakový, „vyhrážky“ zástupcu odporcu smerovali len k potenciálnemu využitiu práv zamestnávateľa ustanovených . Ak si navrhovateľ nebol vedomý pochybení, ktoré mu boli vyčítané, a teda ani dôvodov skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením, mal by v prípade realizácie týchto „vyhrážok“ možnosť brániť sa zákonnými prostriedkami (najmä žalobou o neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že zástupca odporcu sa mu vyhrážal tým, že mu dá okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. že mu tak či tak doručí výpoveď, súd nepovažoval za vyhrážku takého charakteru, ktorá by bola protizákonná alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Skutočnosť, že zástupca odporcu žiadal od navrhovateľa, aby mu vrátil kľúče, prípadne vstupnú kartu do areálu firmy, nemá vplyv na posúdenie prípadného nátlaku pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, keďže k tejto skutočnosti malo dôjsť - čo potvrdil vo svojej výpovedi aj navrhovateľ - až po podpísaní dohody. Preto súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie skúmať okolnosti odovzdania vstupnej karty.

Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal a ani neoznačil také skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť slobodu jeho vôle v čase, keď podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na rokovaní o skončení pracovného pomeru boli prítomní okrem navrhovateľa iba zamestnanci odporcu - riaditeľ, manažérka logistiky (priama nadriadená navrhovateľa), prípadne na časti rokovania aj sekretárka. Súd si je vedomý, že v prípade týchto osôb môže ich výpoveď byť ovplyvnená ich vzťahom k odporcovi, teda skutočnosťou, že sú uňho zamestnaní. Avšak v danom prípade, ako bolo uvedené vyššie, ani z podaní a výpovede samotného navrhovateľa nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodný predpoklad, že navrhovateľ podpísal dohodu pod takým psychickým nátlakom, ktorý by mohol spôsobovať jej neplatnosť. Preto aj keby súd vôbec nebral do úvahy výpovede svedkov Y. Y. a Y. H., musel by rozhodnúť rovnako.

Pokiaľ ide o ďalšie náležitosti vôle a jej prejavu, žiaden z účastníkov konania nespochybňoval určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle navrhovateľa, a ani súd nezistil, že by prejav jeho vôle nespĺňal tieto atribúty. Naopak, písomné vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré navrhovateľ podpísal, je stručné ale jasné, dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom z neho vyplýva vôľa oboch konajúcich subjektov skončiť dňom 30.9.2012 pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2011. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, ani túto navrhovateľ nespochybnil (resp. len v rozsahu, ktorý priamo súvisí s jej slobodou). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ konal v omyle. Podľa výpovede navrhovateľa sa navrhovateľ pýtal na dôvody výpovede a keď mu zástupca odporcu povedal, že mal mať logistický incident, žiadal o predloženie dôkazu o tomto incidente. Z toho vyplýva, že prípadné samotné tvrdenie zástupcu odporcu o logistickom incidente, bez ďalšieho dôkazu, nemohlo uviesť navrhovateľa do omylu ohľadom dôvodov skončenia pracovného pomeru.

Napokon účastníci konania nespochybnili ani náležitosti konajúcich subjektov, teda najmä ich spôsobilosť na právne úkony.

Je ešte potrebné uviesť, že síce ustanovuje, že v dohode o skončení pracovného pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien, avšak neurčuje pri nesplnení tejto požiadavky sankciu neplatnosti. Teda aj keby zamestnanec žiadal o uvedenie dôvodov v dohode a zamestnávateľ ich neuviedol, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť dohody, ak obe strany takúto dohodu podpíšu a sú zachované ostatné, vyššie uvedené náležitosti konajúcich subjektov, vôle a jej prejavu.

K námietke navrhovateľa, že dohoda, ktorú odporca vypracoval, hrubo porušuje ustanovenia , súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by porušovali toto ustanovenie. Súhlas resp. prerokovanie v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru (4.9.2012) nevyžadoval (a aj v znení účinnom pred 1.9.2011 a od 1.1.2013 vyžadoval len prerokovanie výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru).

Pokiaľ ide o ďalšie body žalobného petitu, súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná, a teda pracovný pomer sa skončil dňa 30.9.2012, bolo by nadbytočné (ale na návrh zamestnanca nie je ani možné) rozhodovať o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Pokiaľ ide o náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď odporca neumožnil navrhovateľovi výkon práce do skončenia pracovného pomeru, navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že mu boli mzdové nároky vyplatené, bez „bonusov“ (pozri aj nižšie k nároku navrhovateľa na vyplatenie neoprávnene krátenej mzdy). Keďže z výpovede navrhovateľa ďalej vyplynulo, že „bonusy“ nedostával za celý čas, čo pracoval u odporcu, nemôžu byť tieto bonusy ani súčasťou priemernej mzdy, ktorá je základom pre stanovenie náhrady mzdy zamestnanca za čas, keď mu zamestnávateľ neprideľoval prácu. Súd mal teda za preukázané, že odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od

5.9.2012 do 30.9.2012. Ďalšie nároky na náhradu mzdy by zamestnancovi vznikli len ak by skončenie pracovného pomeru bolo neplatné (-80 ), čo v danom prípade nebolo.

Pokiaľ ide o odstupné, v ustanovuje nárok zamestnanca na odstupné (nie však v rozsahu 12 mesiacov, ako požadoval navrhovateľ) v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ak dôvodom tejto dohody je a) zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, b) nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, alebo c) dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal žiaden z uvedených dôvodov. Navrhovateľ síce (v rámci výpovede na pojednávaní dňa 27.6.2013) uviedol, že odporca „zobral predtým troch nových ľudí, ... povedal, že chce rozšíriť kapacity, troch ľudí zobral a nás troch vyhodil“, samotná skutočnosť prijatia troch nových zamestnancov, aj keby bola preukázaná, však nepostačuje na to, aby súd mohol konštatovať, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom (hoci tento dôvod nie je v dohode uvedený) bola nadbytočnosť zamestnanca resp. tzv. organizačné dôvody podľa . Okrem samotného faktu prijatia troch nových zamestnancov navrhovateľ neuviedol žiadne logické dôvody, ktoré by mohli smerovať k takémuto záveru, a ani nepredložil súdu v tomto smere žiadne dôkazy.

Podobne nárok na vyplatenie „neoprávneného krátenia mzdy vo výške 100 eur mesačne“ navrhovateľ nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, a navyše ani neuviedol - hoci bol tento nárok presne vyčíslený - akým spôsobom dospel k takémuto vyčísleniu a z čoho tento svoj nárok odvodzuje, keďže pracovná zmluva, ktorú predložil, žiaden takýto nárok neobsahuje.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa vo všetkých jeho častiach za nedôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s , keď priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia priznaných v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek:

- tarifná odmena vypočítaná podľa vyhlášky č. vo výške 58,69 eur za jeden úkon právnej služby, pričom právny zástupca odporcu (resp. jeho substitút) vykonal päť úkonov právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu, 3 x účasť na pojednávaní v dňoch 18.3.2013, 6.5.2013 a 27.6.2013), spolu teda tarifná odmena za 5 úkonov je 5 x 58,69 eur = 293,45 eur;

- náhrada hotových výdavkov (režijný paušál) za úkony právnej služby podľa a vyhlášky č. : paušál za dva úkony v roku 2012 (2 x 7,63 eur) a za tri úkony v roku 2013 (3 x 7,81 eur), spolu 38,69 eur;

- cestovné za cestu na pojednávania osobným automobilom so spotrebou 6,3 l/100 km a pri základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur, ktoré však súd krátil na polovicu vzhľadom k tomu, že vo všetkých troch prípadoch išlo o cestu na pojednávania konané v ten istý deň v dvoch veciach (vysvetlenie pozri nižšie):

- dňa 18.3.2013 cesta Trnava - Bánovce nad Bebravou a späť, spolu 190 km pri cene benzínu 1,513 eur/l = (0,063 l/km x 190 km x 1,513 eur/l) + (190 km x 0,183 eur/km) : 2 = 26,44 eur,

- dňa 6.5.2013 cesta Trnava - Bánovce nad Bebravou a späť, spolu 190 km pri cene benzínu 1,476 eur/ l = (0,063 l/km x 190 km x 1,476 eur/l) + (190 km x 0,183 eur/km) : 2 = 26,22 eur,

- dňa 27.6.2013 cesta Trnava - Bánovce nad Bebravou a späť, spolu 190 km pri cene benzínu 1,480 eur/l = (0,063 l/km x 190 km x 1,480 eur/l) + (190 km x 0,183 eur/km) : 2 = 26,24 eur;

- náhrada za stratu času počas troch ciest na pojednávania podľa vyhlášky č. , pričom každá cesta na pojednávanie a späť predstavuje 6 začatých polhodín a náhrada je 13,01 eur za každú začatú polhodinu, avšak súd krátil túto náhradu na polovicu z dôvodu konania dvoch pojednávaní súčasne v tých istých dňoch, t. j. 3 x 6 x 13,01 eur : 2 = 117,09 eur.

Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia vrátane náhrad 528,13 eur bez DPH. Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, patria mu trovy právneho zastúpenia zvýšené o DPH (20 %, čo zodpovedá 105,63 eur), spolu v sume 633,76 eur. Náhradu trov konania vo výške 633,76 eur je navrhovateľ povinný zaplatiť v zmysle právnemu zástupcovi odporcu.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu cestovné uplatňované za cestu na pojednávania z Bratislavy do Bánoviec nad Bebravou, nakoľko na všetkých pojednávaniach právneho zástupcu odporcu na základe substitučnej plnej moci zastupoval Mgr. Ivan Puškáč, ktorý má sídlo advokátskej kancelárie v Trnave. Splnomocnený právny zástupca odporcu si mal preto správne vyčísliť cestovné z miesta svojho sídla advokátskej kancelárie, t.j. z Trnavy, preto mu súd priznal cestovné len za cesty uskutočnené z Trnavy do Bánoviec nad Bebravou, nie z Bratislavy do Bánoviec nad Bebravou, pričom vzdialenosť súd určil podľa priemernej vzdialenosti medzi mestami z internetovej stránky. Z rovnakého dôvodu súd právnemu zástupcovi odporcu priznal náhradu za stratu času vychádzajúc z času trvania jednej cesty Trnava - Bánovce nad Bebravou (nie Bratislava - Bánovce nad Bebravou) 66 minút, t. j. 3 začaté polhodiny.

Súd ďalej zistil, že splnomocnený zástupca odporcu sa zúčastnil na tunajšom súde pojednávaní konaných v rovnakých dňoch súčasne v dvoch konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. . V zmysle ustanovenia vyhlášky č. ak sa cesta týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov. Z uvedeného dôvodu súd právnemu zástupcovi odporcu hotové výdavky v časti cestovného a náhrady za stratu času pomerne krátil a priznal mu odmenu tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.