Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-11-2013.pdf
PDF · 85.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-1C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa T. U., B.. XX. XX. XXXX, bytom X. X., Z. S. XX zastúpeného JUDr. Erikom Končokom, advokátom, so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/B, proti odporcovi SKL Cuting, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, Pionierska 10, IČO: 43891934, zastúpenému Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorínskej 2, o zaplatenie 4.933,36 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.133,34 Eur na účet jeho advokáta Nosko & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorínskej 2, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu čiastku 4.933,36 Eur istiny s 9 % ročným úrokom zo sumy 7.933,36 Eur od 01. 01. 2011 do 19. 04. 2011 a zo sumy 4.933,36 Eur od 20. 04. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní, z titulu plnenia zo zmluvy o pôžičke. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 25. 05. 2008 uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal poskytnúť odporcovi čiastku 7.966,-- Eur s tým, že odporca sa zaviazal vrátiť tieto peniaze do 31. 10. 2010. V návrhu ďalej uviedol, že odporcovi v auguste 2008 prenechal finančné prostriedky vo výške 1.327,76 Eur, za účelom nákupu laminátových podláh, v septembri 2008 čiastku 5.311,03 Eur, za účelom uhradenia akontácie na nákup plazmovej technológie, v októbri 2008 čiastku 66,39 Eur, za účelom nákupu laminátových podláh, v novembri 2008 čiastku 398,33 Eur, za účelom nákupu kancelárskej techniky do kancelárskych priestorov výrobnej prevádzky, v januári 2009 čiastku 829,85 Eur, za účelom nákupu hutného materiálu na výrobu, celkom teda 7.933,36 Eur. Dňa 19. 04. 2011 mu odporca zaslal čiastku 3.000,-- Eur. Potom mu dlhuje rozdiel medzi sumou 7.933,36 Eur a 3.000,-- Eur, teda 4.933,36 Eur. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a uviedol, že zmluvu o pôžičke v skutočnosti s odporcom uzavrel koncom roka 2009 alebo začiatkom roka 2010. Písomná zmluva bola antidatovaná. Y. I. a konateľ odporcu N.. U. W. sa pravidelne stretávali, pričom si vždy povedali, kto akú platbu za odporcu má uhrádzať. Keďže platby uvedené v návrhu na začatie konania vyšli na neho, on tieto platby uhradil. N.. U. W. bol jediný spoločník odporcu a on a Y. I. boli tichí spoločníci. V praxi to fungovalo tak, že on si peniaze vybral z účtu, potom tieto peniaze dal N.. U. W. a on z nich hradil faktúry uvedené v návrhu na začatie konania. Potom, keď on a Y. I. neboli zapísaní ako spoločníci právnickej osoby SKL Cuting s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, sa rozišli s konateľom odporcu N.. U. W. a vznikol problém ohľadne vrátenia peňazí.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vzniesol námietku premlčania voči všetkým uplatňovaným nárokom zo strany navrhovateľa. Poukázal na to, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že žalované peniaze odporcovi poskytol, jeho nárok je už premlčaný. Ďalej namietal pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v spore, keďže peniaze boli odovzdávané k rukám N.. U. W. a teda len medzi ním a navrhovateľom mohol vzniknúť právny vzťah. Poprel tú skutočnosť, že by medzi účastníkmi vnikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke.
V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia P. Á., Y. I. H. N.. U. W..
Svedkyňa P. Á. na pojednávaní dňa 06. 06. 2013 uviedla, že robí účtovníctvo pre odporcu. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ požičal peniaze odporcovi. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, kto dával peniaze na úhradu faktúr pre odporcu.
Svedok Y. I. na pojednávaní dňa 06. 06. 2013 uviedol, že v minulosti on, navrhovateľ a N.. U. W. sa dohodli tak, že konateľom a spoločníkom odporcu bude N.. U. W. a on spolu s navrhovateľom budú tichí spoločníci. Dohodli sa, že každý prispeje nejakým dielom. Spoločnosť nedisponovala žiadnym majetkom, nemala žiadny úver, bolo treba kúpiť halu a technológie a to stálo peniaze. Všetko bolo financované z ich súkromných peňazí. Zmluvy o pôžičke boli v podstate uzavierané preto, aby existovala nejaká poistka pre peniaze, ktoré on, ako aj navrhovateľ do spoločnosti vložili. Peniaze boli poskytované odporcovi tak, že napríklad bolo treba zaplatiť stavebné práce, v tom čase 62.000,-- Sk, on spolu s N.. W. išli za zástupcom stavebnej firmy a jeho peniaze mu boli odovzdané.
Svedok N.. W. na pojednávaní dňa 27. 06. 2013 uviedol, že bol konateľom a jediným spoločníkom odporcu. V minulosti s navrhovateľom uvažovali o tom, že si založia právnickú osobu, ktorej búdu spoločníkmi. Rozišli sa preto, lebo navrhovateľ a I. si založili konkurenčnú spoločnosť. On si nepamätá na to, že by odporca si niekedy v minulosti požičal peniaze od navrhovateľa. Poprel aj tú skutočnosť, že by navrhovateľ platil nejaké faktúry za odporcu. Tvrdil, že navrhovateľ bol vo finančnej tiesni, v roku 2011 požiadal o pomoc a on mu poskytol pôžičku vo výške 3.000,-- Eur. Navrhovateľovi sa cítil byť zaviazaný, pretože v minulosti robili obchody a preto mu peniaze aj požičal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov, oboznámením sa so zmluvou o pôžičke č. 1/2008 zo dňa 25. 05. 2008, výpisom z osobného účtu navrhovateľa zo dňa 30. 04. 2011, výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 24. 10. 2011, odpoveďou na výzvu zo dňa 02. 11. 2011, podnikateľským plánom z júna roku 2007, notárskou zápisnicou zo dňa 23. 07. 2008, fotokópiou listiny písanej rukou, lízingovou zmluvou č. 170131, splátkovým kalendárom zo dňa 23. 07. 2008, vkladom v hotovosti v prospech EUMA Trans s. r. o., účtovným dokladom odporcu predloženým súdu dňa 25. 06. 2013.
Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o pôžičke č. 01/2008 vyplýva, že dňa 25. 05. 2008 mali účastníci uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ mal poskytnúť odporcovi čiastku 7.966,-- Eur s tým, že ten sa zaviazal požičané peniaze vrátiť do 31. 12. 2010. Peniaze mali byť odporcovi poskytnuté prevodným príkazom dňa 28. 05. 2008. V skutočnosti peniaze odporcovi neboli poskytnuté a zmluva o pôžičke, tak ako vyplýva aj z výsluchu navrhovateľa bola antidatovaná, v skutočnosti mala byť uzavretá koncom roka 2009 alebo začiatkom roka 2010. Zmluva o pôžičke mala predstavovať poistku, že peniaze, ktoré investoval navrhovateľ do spoločnosti - odporcu, sa mu vrátia. Sám navrhovateľ tvrdil, že peniaze požičiaval odporcovi takým spôsobom, že uhrádzal jednotlivé faktúry za odporcu a tak v období od augusta 2008 do januára 2009 mu poskytol čiastku 7.933,36 Eur. Toto nepriamo vyplýva aj z výpovede svedka Y. I..
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V zmysle ust. § 657 OZ, zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke) alebo odovzdaním z ruky do ruky (pri nepeňažnej pôžičke). Tak ako už bolo povedané, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a vzniká odovzdaním požičaných vecí. Na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu. Na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke od ktorej odvodzoval vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi navrhovateľ a potom aj existenciu uplatňovaného nároku, nikdy medzi účastníkmi nedošlo. Totiž zo strany navrhovateľa ako veriteľa nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky odporcovi ako dlžníkovi. Táto skutočnosť vyplýva tak z výsluchu navrhovateľa, ako aj svedka Y. I.. Vzhľadom na okolnosti vzniku spoločnosti predložený listinný dôkaz zo strany navrhovateľa (listina písaná vlastnou rukou) č. l. 31, ako aj výpovedi navrhovateľa a svedka Y. I., sa javilo súdu pravdepodobné, že navrhovateľ v skutočnosti za odporcu uhrádzal faktúry, ktoré mu vznikali v spojení s činnosťou spoločnosti. Tieto faktúry uhrádzal v priebehu mesiaca august 2008 - január 2009. Plnením zo strany navrhovateľa sa odporca bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 OZ). Odporca však v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku zo strany navrhovateľa a potom keďže márne uplynula tak subjektívna premlčacia lehota uvedená v § 107 ods. 1 OZ, ako aj objektívna premlčacia lehota uvedená v § 107 ods. 2 OZ, keďže k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v období od augusta 2008 do januára 2009 a navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 04. 02. 2013, musel súd návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietnuť.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu vznikli trovy právneho zastúpenia a to odmena advokáta za päť úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie písomného vyjadrenia k návrhu, zastupovanie na pojednávania dňa 04. 04. 2013, 06. 06. 2013, 27. 06. 2013) po 170,97 Eur, zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 15. 05. 2013 42,74 Eur, režijný paušál 6 x 7,81 Eur = 944,45 Eur + 20 % DPH (188,89 Eur), potom trovy právneho zastúpenia celkom 1.133,34 Eur. Tieto trovy súd považoval za trovy potrebné pre bránenie práva odporcu a preto uložil navrhovateľovi povinnosť ich nahradiť na účet advokáta odporcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.