Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-17-2013.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Z.J., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa matky: S. J.Á., R..: XX.XX.XXXX, D. Š. XXX/XX, Š. , občianka SR a otca: O. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. R.É. X, N., T..Č.. D. R. C. N., D. XX, N., občan SR. za účasti Okresného prokurátora Piešťany, o podnete na o zverenie mal. dieťaťa do ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad mal. O. Z.J., R.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre Sološnica, PSČ: 906 37, kam bude maloletý po právoplatnosti tohto rozsudku umiestnený.
Matka je povinná platiť výživné na mal. O. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra Sološnica.
Otec je povinný platiť výživné na mal. O. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra Sološnica.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok OS Piešťany č.k. 4P/46/2008-64 z 11.7.2011 v časti výživného na mal. O..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd začal konanie bez návrhu, na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec. Na pojednávaní dňa 27.6.2013 kolízny opatrovník dieťaťa žiadal na miesto určenia výchovného opatrenia - pobytu v zariadení odbornej diagnostiky nariadiť nad maloletým ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre Sološnica z dôvodu, že jeho správanie sa výrazne.
Matka i okresná prokurátorka s návrhom súhlasili. Otec dieťaťa sa s pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd konal v jeho neprítomnosti v prvom rade v záujme dieťaťa, nakoľko za pár dní sú letné prázdniny a treba riešiť aktuálne správa nie dieťaťa. Matka sama uviedla, že sa bojí, aby cez letné prázdniny niečo maloletý nevyviedol či sa niekde neutopil, keďže teraz ani u nej nebýva a strú matku nerešpektuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka i samotného mal. O., pripojenými spismi OS Piešťany sp. zn.: 5P 86/2012, sp. zn. 8P/60/2012, správami základnej školy, aktuálnym posudkom ZŠ na dieťa z 13.6.2013, úradným záznamom z Mestskej polície v Hlohovci, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Mal. O. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS v Trnave č. k. 23C 183/02 z 28.5.2003 a dieťa bolo zverené do starostlivosti matky. Mal. O.A. pochádza z dvojičiek. Matka po rozvode uzavrela nové manželstvo, z ktorého má jedno dieťa.
Nad mal. O. bol rozsudkom OS Piešťany č. k. 5P/86/2012-21 z 24.9.2012 nariadený dohľad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohľad si neplní svoj účel, lebo jeho správanie sa ešte viac zhoršilo. Samotná škola , ktorú dieťa navštevuje žiada o okamžité riešenie problémového správania dieťaťa, lebo už učitelia sa cítia byť šikanovaní. Podľa kolízneho opatrovníka v poslednom období každý týždeň je volaný on i polícia do školy pre správanie sa dieťaťa, ktorý je agresívny.
Maloletý navštevuje 7 ročník ZŠ. Jeho správanie v škole je problémové, odmieta pracovať na hodinách, neustále rozpráva o sexe, má sexuálne poznámky na spolužiačky. Maloletý ohrozuje mravnú výchovu spolužiakov. Maloletý uvádza, že si nerozumie s otčimom, preto išiel bývať k babke, ale tú zase vôbec nerešpektuje. Otec dieťaťa mal tiež záujem zveriť mu dieťa, ale nemá na to vytvorené podmienky, lebo je bezdomovec.
Z aktuálnej správy ZŠ z 13.6.2013 mal súd preukázané, že za 3. štvrťrok bolo O. udelené pokarhanie riaditeľom školy. Správa sa náladovo, vulgárne sa vyjadruje, je impulzívny, stáva sa nezvládnuteľným, , patrí k slabo prospievajúcim žiakom.. Má slabú prípravu na vyučovanie. Z obsahu úradného záznamu Mestskej polície Hlohovec z 14.5.2013 súd zistil, že v tento deň sa pred riaditeľku školy dostavili traja žiaci, medzi ktorými bol i O., ktorý fyzicky napadli spolužiaka.
Matka potvrdila, že O. teraz býva u jej matky, ale ani tú nerešpektuje. Najviac má matka obavy, aby maloletý niečo nevyviedol cez blížiace sa letné prázdniny.
Kolízny opatrovník na návrhu trval. Matka mu uviedla, že dieťa nezvláda. O. sa dal dokonca i potetovať. Skoro každý týždeň ich aj políciu volajú do školy, že je O. agresívny, nezvládnuteľný. Učitelia to vnímajú ako ich šikanu. Žiadajú to okamžite riešiť. Matka s ním začala chodiť k pedopsychiatrovi. Keď bral lieky, bolo dobre, no on ich vysadil a jeho správanie sa zhoršilo.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so zákonom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutá zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na základe uvedených ustanovení zákona rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko bol rozsudok na pojednávaní vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí všetci sa vzdali odvolania, uviedol súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd mal preukázané , že návrh bol podaný dôvodne. V súčasnosti mal. O. nerešpektuje matku ani starú matku. Jeho správanie sa nezmenilo, ani keď začal bývať u starej matky. Jeho správane je zhoršené, v škole je impulzívnejší a v konečnom dôsledku je v záujme samotného maloletého, aby bol nateraz umiestnený v diagnostickom centre. Nakoľko spolu so zverením dieťaťa do ústavnej starostlivosti súd obligatórne určuje výživné rodičom, ktorí majú nízky príjem, súd určil rodičov výživné v minimálne zákonnej výške30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky, kolízneho opatrovníka dieťaťa a Okresnej prokurátorky, pretože sa účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie zo strany otca do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).