Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-287-2011.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/287/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa D. E. XXXX G., O. XXXX, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. X. T., advokátkou, so sídlom v G. J., D. G. XXXX/XX-X proti odporcovi C. D., s.r.o., D. XXXX/X, G., zastúpeného JUDr. G. B., advokátom, S. kancelária, so sídlom G. J., D. G. XXXX/XX, o zaplatenie istiny 36.974,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. júna 2011, č.k. 4C/193/2010-142, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 608,37 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. G. B., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia 36.974,91 Eur s prísl. s odôvodnením, že odporca je zodpovedný za konanie svojho zamestnanca, ktorého konaním došlo k porušeniu mandátnej zmluvy. Konkrétne odporca a jeho zamestnanec mali porušiť povinnosť riadne viesť účtovníctvo, pretože pokiaľ by toto robili riadne a včas, museli by prísť na to, že z účtu navrhovateľa sa stratilo niekoľko tisíc Eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca ako mandatár pri výkone správy porušil niekoľko zo svojich povinností a pri výkone správy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ako mu to prikazuje § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporca porušoval svoje povinnosti mandatára, a preto je zodpovedný za konanie v rozpore so záujmami mandanta. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané porušenie mandátnej zmluvy odporcom, resp. jeho zamestnancom, a preto nie je možné postupovať podľa § 373 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančné prostriedky z účtu navrhovateľa boli vybraté osobou, ktorá mala dispozičné právo disponovať s týmito prostriedkami na základe poverenia vlastníka účtu (navrhovateľa), a teda prostriedky z účtovného hľadiska neopustili dispozičnú sféru navrhovateľa. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovanú sumu vybral a pre svoju potrebu minul P. P., ktorý vypovedal, že odporca nemal vedomosť o jeho konaní, pričom P. P. je z uvedeného dôvodu aj stíhaný za zločin sprenevery podľa ust. § 213 Trestného zákona. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 566 ods. 1, § 373, § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, 2, § 7c ods. 1 a 5 písm. b), d) zákona č. 182/1993 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 2.433,50 Eur, ktoré špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal tvrdenie odporcu, že navrhovateľ dal dispozičné právo k účtu P. P. z vlastnej vôle a tvrdil, že toto dispozičné oprávnenie mu dal len na základe výzvy odporcu. Na preukázanie tejto skutočnosti žiadal v konaní ako svedka vypočuť Ing. C. I., ktorý v čase, keď odporca vyzval navrhovateľa, aby zriadil dispozičné právo s účtom pre P. P., bol predsedom spoločenstva - navrhovateľa. Toto svedectvo považuje za dôležité. Trval na tom, že odporca závažným spôsobom porušoval zákon o účtovníctve, keď pri účtovaní nedodržiaval jeho základné zásady. Účtovníctvo vedené odporcom preto nemôže považovať za správne, preukázateľné, ani za zrozumiteľné. Vyslovil predpoklad, že v danom prípade by malo ísť o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Poukazoval na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Trval na tom, že škoda nevznikla plnením záväzku vyplývajúceho z mandátnej zmluvy. Uviedol, že P. P. nebol osobou, ktorá by mohla titulom pracovných povinností akokoľvek zasahovať do vedenia účtovníctva a ani osobou, ktorá by bola osobou disponujúcou s účtom na plnenie svojich pracovných povinností, P. P. nepotreboval disponovať s účtom.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden z dôvodov, ktorým podľa súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie. Podľa jeho obsahu je však zrejmé, že vytýka prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu uplatneného v podanom odvolaní. Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom prípade sa o nesprávnu aplikáciu zákona nejedná.
Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., odvolací súd uvádza, že odvolania proti rozsudku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.
V danom prípade navrhovateľ vo svojom odvolaní tento odvolací dôvod uplatňuje, pričom uvádza, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom svedka Ing. C. I., ktorý mal preukázať skutočnosť, že P. P., ktorý spreneveril finančné prostriedky na účte navrhovateľa, bolo dané dispozičné oprávnenie k účtu navrhovateľa na základe výzvy odporcu k zriadeniu takéhoto dispozičného oprávnenia a nie z vlastnej vôle navrhovateľa.
K námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, odvolací súd uvádza, že princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotvených v zákonnej právnej úprave konania pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu v spojení so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia v takomto rozhodnutí vedú. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu, t. j. ak po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo, vrátane skutočností uvádzaných účastníkmi konania, dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil, keď navrhovaný dôkaz výsluchom svedka nevykonal, nakoľko takýto výsluch nemohol preukázať také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o porušení alebo neporušení mandátnej zmluvy odporcom z hľadiska navrhovateľom tvrdených okolností. V preskúmavanej veci totiž navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody opieral o ust. § 373 Obchodného zákonníka a tvrdil, že odporca zodpovedá za vzniknutú škodu z dôvodu, že porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keď porušil viacero zo svojich povinností vyplývajúcich mu z uzavretej mandátnej zmluvy a pri výkone správy nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Vykonanie navrhnutého dôkazu nebolo pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce.
Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V danom prípade ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k vzniku škody došlo výberom finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa práve osobou P. P., ktorý mal právo disponovať s účtom na základe dispozičného oprávnenia udeleného mu samotným navrhovateľom. Práve z dôvodu uvedeného úmyselného konania bol P. P. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.07.2011, č.k. 2T/86/2011-646 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2011, č.k. 23To/100/2011-661 odsúdený pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 Trestného zákona s poukázaním na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. P. P. bola zároveň uvedeným rozsudkom uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi ako poškodenému v konaní uplatňovanú náhradu škody vo výške 36.974,91 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2011.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 608,37 Eur za 1 úkon právnej služby á 499,57 Eur - vyjadrenie k odvolaniu + 1 x režijný paušál á 7,41 Eur + 20 % DPH v sume 101,39 Eur, náhradu trov za doplnenie vyjadrenia odporcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .