Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-38-2013.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, W., o zaplatenie 482,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.11.2012, č. k. 4C 241/2012-43 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa trovy konania nepriznávajú.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 31.07.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 482,87 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 482,87 Eur od 16.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o prenájme. Predmetom prenájmu bol televízor Panasonic 21JT2P a výpočtový základ bol 482,87 Eur. Za predmet prenájmu sa zaviazal žalovaný platiť po dobu 20 mesiacov nájomné vo výške 24,17 Eur. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaný neuhradil po prvýkrát splátku splatnú dňa 20.3.2004. Dátum posledného predpisu bol 20.10.2005. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu bola výška pohľadávky 482,87 Eur. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.
Z vykonaného dokazovania a to z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že žalovaný záväzok uznal dňa 25.1.2010.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil celú pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2006. Podľa všeobecných obchodných podmienok k zmluve o prenájme zo dňa 3.12.2003 je prvá mesačná splátka splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy a splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Splatnosť prvého nájomného tak bola dňa 20.1.2004, pričom posledná splátka nájomného bola splatná dňa 20.8.2005. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky ako aj predloženého prehľadu z účtu žalovaného je zrejmé, že posledná splátka bola predpísaná dňa 20.10.2005. Splatnosť všetkých splátok a teda celej dlžnej sumy tak nastala najneskôr dňa 20.10.2005. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.10.2005, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti všetkých splátok a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, táto doba uplynula dňa 21.12.2008. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu bola zo strany žalovaného podpísaná až dňa 25.1.2010.
V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete. Uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede žalovaného vyplýva, že zamestnanec žalobcu nijako nevysvetľoval žalovanému obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaného za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaného, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Súd poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že predmetnú dohodu iba podpísal a nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.1.2010 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.10.2005, ktorá uplynula dňa 21.10.2008, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 31.7.2012, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon, tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená. Dňa 25.1.2010 žalovaný podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o prenájme č. 715995 uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. vo výške 482,87 Eur s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutie premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Na to, aby nastali priame účinky spojené s uznaním práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa vychádzalo len z jednostranného nepreukázaného vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť. Takýmto prístupom došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinnosti vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že žalovaný podpísal dohodu prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť a okrem toho, žalovaný dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Nemožnosť spochybniť, že ide o prejav slobodnej vôle žalovaného, ktorý si je vedomý svojho záväzku, uzavrieť so žalobcom predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne splatiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená so žalovaným dňa 25.1.2010. Z obsahového hľadiska termínu uznanie záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín uznanie dlhu. Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zavedené až novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992. Do 31.12.1991 účinný Občiansky zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval a teda neprevzal právnu úpravu uznania premlčaného dlhu opierajúcu sa o ustanovenie § 297 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
Ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nijako nevyplývalo, aby nebolo možné uznať už premlčaný dlh (R 51/1968).
V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažúce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.
Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podpisom dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaný potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že pokiaľ dohodu podpisoval, ani ju poriadne nečítal a nikto ho nepoučil o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku v čase podpísania tejto dohody a preto, že nevedel, čo podpisuje žiada, aby bola uznaná jeho vznesená námietka premlčania a žaloba žalobcu zamietnutá.
Týmto tvrdeniam žalovaného, o pravdivosti ktorých nie je dôvod pochybovať, zodpovedá i fakt, že „ Dohoda „ bola vopred pripravená žalobcom na jednotnom pretlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku sa žiadna zmienka o premlčaní vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní a jeho následkoch by mala byť uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúcom formu splatenia záväzku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanému boli poskytnuté tiež jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Ak žalobca ničím nepreukázal, aby takéto informácie žalovanému poskytol, uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie tak platila všeobecná 3- ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.
Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.