Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-61-2013.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v D., dieťa rodičov C. I., bytom T., D. X/X a H. I., bytom T., G. XX/XX, zastúpeného C.. B. U., advokátkou, so sídlom T., W. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. marca 2013, č.k. 8P/128/2012-123, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 7C/28/2004-24 zo dňa 23.04.2004 zo sumy 1.500,- Sk (49,80 Eur) na sumu 220 Eur mesačne od 01.11.2012, ktoré výživné je povinný otec platiť k rukám matky dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Nedoplatok na výživnom z titulu jeho zvýšenia za dobu od 01.11.2012 do 31.03.2013 v sume 500 Eur povolil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok s tým, že prvá splátka bude splatná počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletej upravená v roku 2004, keď rodičia nežili už v tom čase v spoločnej domácnosti, o maloletú U. sa starala matka, otec dosahoval zárobok do 8.000,- Sk, matka do sumy 9.000,- Sk. Rodičia si vzájomnou dohodou upravovali výšku výživného naposledy od 01.07.2011 na sumu 120 Eur. Súd prvého stupňa bral preto zreteľ aj na takto zvyšované výživné a vychádzal predovšetkým z aktuálnych pomerov na strane oboch rodičov a maloletej U.. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného je maloletá o 9 rokov staršia, jej zdravotný sa nezlepšil, naďalej je ťažko zdravotne postihnutá s rôznymi obmedzeniami v bežnom živote, pričom miera jej funkčnej poruchy je 90 %. Konštatoval, že maloletá nie je schopná vzdelávať sa v škole, potrebuje takmer nepretržitú opateru, má úplnú inkontinenciu, je neustále plienkovaná. Počas týždňa je umiestnená v Centre sociálnych služieb v D., kde ju matka vozí v pondelok a domov ju berie piatok, pokiaľ nie je dieťa choré alebo nie sú sviatky. Uviedol, že do konca roku 2012 matka hradila za pobyt v centre sumu 157,16 Eur a od januára 2013 predstavuje táto suma 190 Eur mesačne. Medzi nevyhnutné a pravidelne sa opakujúce výdavky u maloletej súd prvého stupňa považoval náklady na jej hygienu, najmenej v sume 64 Eur, sumu najmenej 31,23 Eur na zakupovanie liekov z dôvodu neurologickej liečby, pričom výdavky na lieky v mesiacoch, keď je dieťa choré, sú i vyššie, náklady na pohonné hmoty pri preprave maloletej do zariadenia v sume 50 Eur mesačne, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté výdavky na dopravu dieťaťa na odborné vyšetrenia, na ktoré matka chodí s maloletou najmenej 4 x krát do roka do R.. Okrem bežných výdavkov, ktoré predstavujú najmenej 350 Eur mesačne, súd prvého stupňa ďalej považoval za dôvodné bežné výdavky na oblečenie, obuv a v prípade pobytu dieťaťa v nemocnici
i výdavky na tento pobyt. Konštatoval, že matka zaobstaráva maloletej i rôzne zdravotné pomôcky, na ktoré musí doplácať, naposledy za kúpu relaxačného vaku v sume 138 Eur, ktorý aj súd prvého stupňa hodnotil ako odôvodnený výdavok. Mal za to, že nemožno vyčítať matke, že raz za rok sa maloletá zúčastní ozdravného pobytu pri mori, za ktorý zaplatila 85 Eur v konkrétnom roku. Nakoľko dieťa je po dobu celého roka prevažne v zariadení alebo v domácom prostredí, pobyt pri mori dieťaťu prospieva. Okrem toho matka uhrádza výdavky spojené s prevádzkou vozidla, hradí zákonné poistenie, ako i havarijné poistenie, náklady spojené s technickými kontrolami auta. Nevyhnutne potrebuje auto pre dopravu maloletej, preto i tieto výdavky súd hodnotil ako opodstatnené. Podľa vyjadrenia matky ďalej táto spláca spotrebiteľský úver vo výške 119,43 Eur, ktorý si zobrala na potreby dieťaťa, avšak táto skutočnosť zostala v konaní nepreukázaná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vychádzajúc z takto zistených a preukázaných príjmov a s prihliadnutím i na to, že matka si plní svoju osobnú starostlivosť predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, musí byť vyvážená vyživovacia povinnosť otca za stavu, že sa inak o dcéru nezaujíma a matke nepomôže v osobnej starostlivosti, finančným vyjadrením v sume zvýšené výživného. Súd zobral do úvahy príjem matky 416 Eur, prídavok na dieťa 22 Eur, príspevok 50 Eur s tým, že z tohto príjmu vynakladá matka na bývanie sumu 153 Eur. Pri zvyšovaní výživného vyhodnotil aj ďalšie zákonné kritérium, a to schopnosti a možnosti na strane otca ako osoby k výžive povinnej. Uviedol, že otec preukazoval príjem z pracovného pomeru 300 Eur, pričom je vyučený murár a miesto výkonu jeho práce je v T.. Dôvodil, že otec sa dlhodobo uspokojuje s tým, že väčší príjem nedosahuje, pričom je zrejmé, že sa o väčší príjem ani neusiluje. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Q., ktorý okrem príjmu z pracovného pomeru si najmenej raz toľko privyrobí z vlastnej iniciatívy. Z príjmu otca 300 Eur, doterajšieho príjmu jeho manželky 90 Eur, t. j. spolu 390 Eur a z výdavkov na bývanie u otca spolu 265 Eur, splátky úveru 101 Eur, splátky výživného 120 Eur, výdavkov na stravu do 120 Eur mal za osvedčené, že výdavky otca vysoko prekračujú príjem jeho a jeho manželky, a to dlhšiu dobu. Považoval preto za nepravdepodobné, aby otec skutočne dosahoval len príjem 300 Eur. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že otec si musí byť vedomý, že nemôže byť stále odkázaný na finančnú výpomoc od svojich rodičov, ale musí si nájsť zamestnanie s takým príjmom, aby sa dokázal sám podieľať na svojej jedinej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletej primeraným výživným v sume 220 Eur, a to s poukazom na skutočnosť, že otec je vyučený murár, pričom z bežného života je zrejmé, že dopyt aj po bežných stavebných prácach je daný, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok Q.. Súd prvého stupňa za nie nevyhnutný výdavok považoval splátku úveru v sume 101 Eur, ktorú použil na kúpu auta. Dôvodil, že otec je zamestnaný v mieste bydliska, prácu vykonáva v T., preto potreba výdavku na auto a jeho prevádzku nie je tak nevyhnutná ako u matky, ktorá dopravu dcéry nemôže zabezpečiť inak. Súd prvého stupňa preto vychádzal u otca nie z faktického príjmu, ale z príjmu predpokladaného do výšky aspoň 600 Eur, ktorý by mohol pri zvýšenom pracovnom úsilí v inom lepšie ohodnotenom zamestnaní, resp. v privyrábaní i mimo pracovného pomeru otec dosiahnuť.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zvýšenia výživného na 180 Eur mesačne. Dôvodil, že už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa poukazoval na nadhodnotenú položku za stravu maloletej nad rámec stravy poskytovanej v CSS N.. Za navýšenú považoval sumu za pohonné hmoty na dopravu maloletej do CSS a späť. Každoročný letný pobyt maloletej pri mori v Chorvátsku alebo Taliansku považuje za neodôvodnený výdavok s tým, že táto položka je nadštandardná. Súdu prvého stupňa vytýkal, že neprihliadol na to, že za pomoci svojich rodičov prispieval matke maloletej na základe jej žiadosti na všetky zdravotné pomôcky, ktoré považoval za prospešné pre maloletú. S maloletou sa stýka, pokiaľ je u jeho rodičov, prispieva podľa svojich finančných možností na zvýšené potreby maloletej spolu s rodičmi, prispieva na darčeky pre maloletú. Rovnako súdu prvého stupňa vytýkal, že vychádzal nie z faktického a zamestnávateľom potvrdeného príjmu, ale z predpokladaného príjmu, ktorý nie je ničím podložený. Vychádzal len z výpovede jedného svedka, ktorý potvrdil, že nakoľko on má v regióne dobré meno a je známy, privyrobí si súkromne viac-menej v letných mesiacoch, pretože v zime nie je záujem o murárske práce. Dôvodil, že nájsť si inú, lepšie platenú prácu, v okrese D. nie je jednoduché, pretože miera nezamestnanosti je pomerne vysoká. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a kvalifikáciu sa môže zamestnať len v stavebníctve. Nie je preto pravdivé konštatovanie súdu, že dlhodobo sa uspokojuje s dosiahnutým príjmom, a že sa o väčší príjem neusiluje, práve z tohto dôvodu zrušil živnosť, v ktorej dosahoval ešte nižšie príjmy ako v súčasnom zamestnaní. Súd prvého stupňa nezohľadnil dostatočne jeho schopnosti a majetkové pomery, nakoľko žije s manželkou v skromných podmienkach v nájomnom byte, okrem osobného motorového vozidla nevlastní žiadny iný majetok. I napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa nezobral do úvahy ako jeho výdavok splátku úveru vo výške 101 Eur. Dôvodil, že nie
je v jeho finančných možnostiach platiť výživné vo výške 220 Eur mesačne spolu s dlžným výživným vo výške 500 Eur.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej U. v súlade s citovanou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.04.2004, č.k. 7C/28/2004-24. Okresný súd v dôsledku vykonaného dokazovania rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej U. tak, že zvýšil výživné s účinnosťou od 01.11.2012 zo strany otca na maloletú U. na 220 Eur. V súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p., na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu je ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami. Z uvedeného dôvodu otec by si mal byť vedomý toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o maloletú U., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, s rôznymi obmedzeniami v bežnom živote, s mierou funkčnej poruchy 90 %, sa s ohľadom na jej vek, ale predovšetkým s ohľadom na jej zdravotný stav neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere znášať iba matka, ktorá sa okrem zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletú sama podieľa aj na jej výžive. Námietky otca, uvádzané v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Primárnou povinnosťou rodiča je zabezpečiť adekvátnu výživu svojich maloletých detí a primerane k tomu si hľadať vhodné zamestnanie s dostatočne vysokým príjmom. Otec nemá žiadnym spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach uplatniť sa na trhu práce aj v rámci širšieho regiónu, resp. v rámci republiky, prípadne nájsť si prácu aj v inom odbore, prípadne si privyrobiť príležitostnými brigádami. Je nevyhnutné, aby vyvinul všetko úsilie dosahovať v rámci svojich možností a schopností taký príjem, z ktorého je schopný uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.
Odvolací súd považoval s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletej U., ako aj k možnostiam a schopnostiam osoby povinnej platiť výživné za dôvodné zvýšenie výživného na maloletú U. na 220 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť k deťom je totiž prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť aj pred ich ostatnými výdavkami.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o počiatku zvýšenia výživného a o nedoplatku na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia, ako aj o výške splátok, ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .