Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-3981-2000.pdf
PDF · 73.51 KB
Case nature
Subarea
9Er/3981/2000
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C., pre vymoženie 33,19 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 33,24 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce vydal dňa 14.8.2000 poverenie pre súdneho exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. H., ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo PZ ODI Michalovce dňa 28.4.1998.
Pôvodným oprávneným bolo v predmetnom konaní SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice. Dňa 18.1.2013 bola tunajšiemu súdu oznámená zmena účastníka konania na strane oprávneného vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo Q. zo dňa 12.12.2012, na základe ktorého dochádza dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Súdny exekútor predložil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na uplynutie času - lehoty stanovenej §71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe skutočností, že došlo k zániku pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty súd exekúciu zastavil, ako je uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V podanom návrhu na zastavenie exekúcie si exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v sume 57,91 € v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, podľa § 14 ods. 1, ods. 3, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony takto - „vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie“, súd krátil na 30 min., nakoľko takto stanovený čas je dostatočne primeraný a postačujúci na vykonanie tohto úkonu s poukazom na jeho obsah, rozsah, náročnosť, ako aj počítačové spracovanie. Čo sa týka uplatňovanej odmeny exekútora za úkon označený ako - „preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu“, tento úkon súd považoval za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene exekútora podľa § 25 cit. vyhlášky, preto odmenu za tento úkon nepriznal. Ďalej, súd nepriznal časovú odmenu za úkon „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“, pretože ide o úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou odmenou. Ak by súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu a zároveň aj paušálnu odmenu, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu. Na základe vyššie uvedeného, súd priznal exekútorovi odmenu za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 € /základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je 6,64 € za každú aj začatú hodinu/.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi aj paušálnu odmenu vo výške 19,92 € (za každý jednotlivý úkon á 3,32 €), ktorá odmena v sebe zahŕňa tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x, zisťovanie bydliska povinného 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x.
V danom prípade tak odmena exekútora predstavuje sumu 26,56 €.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatku.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 11,60 € / poštovné/. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného aj za vrátenie poverenia a vyznačenie vykonateľnosti, hoci tieto úkony ešte neboli uskutočnené, ale vzhľadom na zastavenie exekúcie tieto výdavky súdny exekútor s určitosťou vynaloží.
Zároveň si súdny exekútor uplatnil aj cestovné náhrady v sume 23,85 € za vykonanú pracovnú cestu dňa 25.10.2000 Košice - Trhovište a späť.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Pretože pracovná cesta exekútora dňa 25.10.2000 trvala spolu 4 polhodiny, súd mu priznal náhradu v sume 2,64 €, a nie 6,60 € za 2 pracovníkov, pretože títo vykonali rovnaký exekučný úkon.
S poukazom na ustanovenie § 196 veta druhá Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% DPH), teda o sumu 12,93 €, ktorú mu súd v uvedenej výške priznal.
Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 30.1.2013 uviedol, že bola uhradená suma 44,34 €. Vzhľadom na túto skutočnosť, tak celková suma trov exekúcie bola stanovená vo výške 33,24 € (77,58 € - 44,34 €), na úhradu ktorých súd zaviazal povinného v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
V uvedenom konaní došlo k preklúzii vymáhanej pohľadávky, preto z tohto dôvodu nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle §203 Exekučného poriadku, keďže tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade náklady podľa §196 Exekučného poriadku hradí povinný v zmysle §197 ods.1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).