Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/394/2011

Uznesenie

Krajský súd v právnej veci navrhovateľa: K. P. a.s., so sídlom U. 7, Q., I. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi R. L., naposledy bytom Q. nad Q., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.002,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.augusta 2011, č. k. -99, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I., III. a IV. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie

Odvolanie navrhovateľa proti výroku II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 209,87 € od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 € od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 € od 21.03.2009 do zaplatenia, v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 % ročne zo sumy 819,10 € od 01.03.2009 do zaplatenia a v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 819,10 € od 01.02.2009 do 28.02.2009 zastavil. O náhrade trov konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Vo výroku II. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 71,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 134,30 € od 16.07.2008 do 15.08.2008, zo sumy 171,61 € od 16.08.2008 do 03.03.2009, zo sumy 121,61 od 04.03.2009 do 20.03.2009 a zo sumy 71,61 € od 21.03.2009 do zaplatenia. Vo výroku III. vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania vo veci samej rozhodol vo výroku IV. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na prejav navrhovateľa a na ust. , súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8, % ročne zo sumy 209, € od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 € od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 € od 21.03.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 % ročne zo sumy 819,10 € od 01.03.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 819,10 € od 01.02.2009 do 28.02.2009 zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 17.07.2007 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 366,10 € na nákup spotrebného tovaru, a to dňa 27.07.2007 formou financovania kúpy tovaru. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 37,31 €, t. j. celkom vo výške 447,72 €. Z potvrdenia o prijatí splátok a z výpisu z úverového účtu odporcu mal súd preukázané, že odporca ku dňu podania návrhu splatil navrhovateľovi iba časť úveru, a to vo výške 376,11 €. Zvyšnú časť úveru odporca navrhovateľovi doposiaľ nezaplatil a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 71,61 €. Keďže sa odporca dostal do omeškania s platením svojho peňažného

záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo na úhradu úroku z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,5 % ročne z jednotlivých dlžných súm, so zaplatením ktorých bol odporca preukázateľne v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu (splátok) a súčasne odo dňa ako žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu t.j. od 16.07.2008 až do jeho úplnej úhrady, zohľadňujúc dohodnutú splatnosť splátok (k 15. dňu v mesiaci) ku dňu 16.07.2008 (kedy nebola ešte splatná posledná, 12. splátka) a ku dňu 15.08.2008 (splatnosť poslednej, 12. splátky) a tiež uhradenie čiastočných súm odporcom navrhovateľovi v období od 13.08.2007 do 17.03.2008 (276,11 €), dňa 03.03.2009 (50 €) a dňa 20.03.2009 (50 €). Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu revolvingového úveru poskytnutého formou úverového rámca, súd návrh navrhovateľa nepovažoval za preukázaný. Podľa názoru súdu navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že medzi ním a odporcom vznikol platný záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere. Navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že odporcovi bola poskytnutá úverová karta, ktorá by mu umožnila čerpať finančné prostriedky do výšky úverového rámca, a tiež skutočnosť, že odporca bol tou osobou, ktorá z úverovej karty čerpala peňažné prostriedky. Súd nepovažoval zo dostatočný a hodnoverný dôkaz predložené listiny, vyhotovované navrhovateľom (označené ako Výpisy z účtu, Potvrdenia alebo Plán Amortizácie zo dňa 02.02.2011), z dôvodu že tieto listiny nepreukazujú vznik revolvingového úveru (o poskytnutí úverového rámca). Z týchto listín nevyplýva, že odporcovi bola poskytnutá úverová karta (t.j. že bola zaslaná odporcovi) a že navrhovateľ práve odporcovi poskytol peňažné prostriedky. Vzhľadom k uvedenému súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , o spotrebiteľských úveroch, , , nar. vlády č. , čl. III-1-1, čl. IV-1.2, čl. IV-2.1 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku a v priebehu konania na súde prvého stupňa riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vyslovil názor, že úverová zmluva, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, podrobná špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, ako aj splátok uskutočnených odporcom, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré navrhovateľ založil do súdneho spisu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia navrhovateľa, uvedené v návrhu na začatie konania. Poukázal na tú skutočnosť, že odporca sa uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere riadil a plnil z nej vyplývajúce záväzky, keď v súlade so zmluvným podmienkami splácal úver, proti uplatnenému nároku nič nenamietal a uplatnený nárok žiadnym spôsobom nerozporoval a nespochybnil. Za tejto situácie, keď v konaní uviedol tvrdenia na preukázanie svojich nárokov a predložil dôkazy na ich podporu a odporca zostáva pasívny a uplatneným nárokom nevyslovuje nesúhlas, hoci tak môže urobiť, je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil, keď ním predložené dôkazy a tvrdenia považoval za nedostatočné, resp. tieto nesprávne vyhodnotil, pričom tak dospel k neobjektívnemu záveru, ktorý je výrazne v prospech odporcu a vo vykonanom dokazovaní nemá žiadnu oporu. Poznamenal, že otázka unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena je kategória relatívna, posudzovaná vždy podľa okolností jednotlivého prípadu. Skutočnosť, že predložené potvrdenia o financovaní a prijatých platbách boli vyhotovené ním, nemôže mať vplyv na to, že ide stále o dôkazný prostriedok v listinnej forme. Zdôraznil, že žiadna z predložených listín nebola protistranou vyvrátená ani pripomienkovaná. Súd prvého stupňa ďalej hodnotil rôzne predložené listiny, kedy v určitých prípadoch tieto vyhodnotil ako dôkaz pre tvrdenia navrhovateľa, a v inom prípade ako nehodnoverné. Takýto postup je v rozpore so zákonom a spochybňuje súdom zistený skutkový stav. Mal za to, že dostatočne preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov a súd sa mal aj pri zhodnotení úverovej zmluvy ako neplatnej zaoberať prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Súd prvého stupňa sa však týmto nezaoberal.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Navrhovateľ podal odvolanie, a to do všetkých výrokov napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od 01.03.2009 do zaplatenia a v časti návrhu o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 819,10 eur od 01.02.2009 do 28.02.2009 v dôsledku späťvzatia návrhu podľa , zastavil. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.08.2011 uviedol, že netrvá na priznaní úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy a opravuje petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1002,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od 01.03.2009 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi trovy konania. Z tohto písomného podania navrhovateľa vyplýva, že žalobca zobral svoj návrh späť v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy a žiadal priznať zákonné úroky vo výške 8,5% ročne zo sumy 209,87 eur od 16.07.2008 do 03.03.2009, zo sumy 191,60 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009, zo sumy 141,60 eur od 21.03.2009 do zaplatenia a z úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 819,10 eur od 01.03.2009 do zaplatenia. Z uvedeného písomného prejavu podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľ trval na priznaní úrokov z omeškania, avšak v zákonnej výške s tým, že súd prvého stupňa mal konanie na základe tohto písomného konania zastaviť v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne a rozhodnúť o pripustení zmeny žalobného petitu tak, ako uviedol navrhovateľ v uvedenom písomnom podaní (,, ). Súd prvého stupňa takto nepostupoval, nerozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a nesprávne v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil konanie i v časti, v ktorej navrhovateľ svoj návrh na začatie konania nevzal späť.

Ďalej predmetom preskúmania napadnutého rozsudku bol výrok III., ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, v časti ktorej sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu revolvingového úveru poskytnutého formou úverového rámca zamietol a výrok IV., ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V občianskom súdnom konaní je povinnosťou sporových strán dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nielen označiť, ale aj predložiť. Pokiaľ výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu nesporne prijať záver o tvrdenej skutočnosti, ide o stav neunesenia dôkazného bremena jednej zo strán sporu. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu veci (t.j. zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov), ktorý môže byť odchylný od skutočného stavu veci.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne konštatoval, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle z.č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmysle z.č. o spotrebiteľských úveroch sa však pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje ( a aj v čase podpísania návrhu na uzavretie zmluvy odporcom sa vyžadovala) písomná forma. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že písomná zmluva o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, uzavretá účastníkmi, sa v ňom nenachádza. Navrhovateľ v konaní predložil len tlačivo Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde sa okrem návrhu na uzavretie klasického úveru nachádza aj návrh na uzavretie revolvingového úveru - úverového rámca v hodnote 20.000,- Sk, a to v časti C na prednej strane v spojení so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ( ďalej len "VPPÚ"). Odporca, ktorý týmto navrhovateľom predtlačeným tlačivom dával navrhovateľovi návrh na uzavretie zmluvy, požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca za tam stanovených podmienok. Navrhovateľ si v tlačive (návrhu), časť C, vyhradil právo návrh na uzavretie zmluvy po jeho posúdení buď prijať alebo neprijať, prípadne znížiť výšku úverového rámca. Taktiež z VPPÚ, bod II.1 až II.1.4 vyplýva, že tlačivo žiadosti sa stáva po vyplnení a podpísaní klientom (dlžníkom)

návrhom na uzavretie zmluvy. Veriteľ oznámi klientovi svoje rozhodnutie, či návrh prijme alebo neprijme, pričom nie je povinný žiaden úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či navrhovateľ takýmto písomným oznámením o prijatí návrhu odporcu zo dňa 17.07.2007 disponuje alebo nie, pričom v zápornom prípade nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie obligatórne písomnej formy zmluvy s poukazom na o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa sa ďalej nezaoberal ani tým, či navrhovateľ odporcovi skutočne doručil úverovú kartu a zásielku, oznamujúcu mu PIN kód pre použitie úverovej karty a či to bol skutočne odporca, ktorý čerpal peňažné prostriedky z karty; a v tomto smere ani nevykonal žiadne dokazovanie. Súd prvého stupňa taktiež nevykonal dokazovanie ohľadne skutočnosti, kto čiastočne plnil navrhovateľovi z titulu čerpania prostriedkov z danej úverovej karty, pričom v spise sa nachádza len výpis navrhovateľa o prijatí splátok na daný účet, avšak žiaden doklad o tom, že to bol práve odporca, kto poukázal jednotlivé splátky navrhovateľovi. V prípade, ak aj navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 20.000,-Sk bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje , , nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatné. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenie o zmluvnej pokute a poplatkoch v zmysle sadzobníka navrhovateľa. Plnenie, ktoré by v tomto prípade mal odporca vrátiť, by bolo možné uplatňovať aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že záver súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi bola dňa 17.07.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, a na to nadväzujúci výrok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi plnenie titulom takejto zmluvy, bol predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa , a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať otázkou, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania alebo nie, či bola odporcovi doručená zásielka s úverovou kartou a PIN kódom, a či to bol práve odporca, ktorý čerpal finančné prostriedky z predmetnej úverovej karty. Taktiež je potrebné v konaní ustáliť, kto reálne čiastočne plnil titulom čerpania prostriedkov z úverovej karty navrhovateľovi, pričom súd zdôrazňuje, že povinnosť označiť a predložiť dôkazy sa vzťahuje na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( ).

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný podľa

Pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 71,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 134,30 eur od 16.07.2008 do 15.08.2008, zo sumy 171,61 eur od 16.08.2008 do 03.03.2009, zo sumy 121,61 eur od 04.03.2009 do 20.03.2009 a zo sumy 71,61 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, odvolací súd odvolanie navrhovateľa podľa odmietol.

Podľa veta prvá , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa , odvolací súd odmietne podanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Ustanovenie určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zveruje účastníkovi. Z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu vyznel v prospech alebo v neprospech účastníka, a teda či účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha odvolaciemu súdu.

Z rozsudku súdu prvého stupňa teda jednoznačne vyplýva, že na splnenie povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo bol zaviazaný odporca. Navrhovateľovi na základe výroku II. napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa nevznikla žiadna povinnosť, a preto týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach a z tohto dôvodu nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle odvolanie navrhovateľa odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.