Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-68-2013.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613854 proti odporkyni: R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5, IČO: 42176778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 455,11 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 143,28 Eur, ktoré je povinný zaplatiť JUDr. Andrejovi Cifrovi na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, Tatra banka, a.s., VS=8129112 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.07.2012 v zmysle jeho zmeny zo dňa 27.08.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 455,11 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z jednotlivých čiastkových súm 70,06 Eur a 385,05 Eur od 02.03.2007 do zaplatenia.
Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že odporkyňa nezaplatila pôvodnému veriteľovi - právnemu predchodcovi navrhovateľa: Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanú sumu z titulu úveru poskytovaného odporkyni prostredníctvom kreditnej platobnej karty Quelle na základe zmluvy zo dňa 11.02.2004.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2007 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka proti odporkyni.
Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2012, ktorý bol následne zrušený uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 06.06.2013 z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz odporkyni do vlastných rúk.
Po zrušení platobného rozkazu prevzala odporkyňa návrh a predvolanie na pojednávanie, pričom nevyužila svoje právo vyjadriť sa k návrhu, resp. zúčastniť sa pojednávania, ktoré súd vytýčil na 27.06.2013.
Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania dňa 25.09.2012, vo svojom odpore zo dňa 19.02.2013, uviedol že vznáša námietku premlčania voči celému žalovanému nároku.
Navrhovateľ v liste zo dňa 17.06.2013 uviedol, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu nemôže podať námietku premlčania, pretože toto právo prináleží len odporcovi ako dlžníkovi, pričom vedľajší účastník môže vykonávať iba procesné úkony a nie hmotno-právne úkony, medzi ktoré námietka premlčania patrí. Súčasne namietal aj podanie odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle jeho zmeny zo dňa 27.08.2012, úverovou zmluvou zo dňa 11.02.2004, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., výpisom z účtovných kníh pôvodného veriteľa ku dňu 01.03.2007, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2009, odporom vedľajšieho účastníka zo dňa 19.02.2013, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17.06.2013 a výpoveďou zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 27.06.2013.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v odpore zo dňa 19.02.2013, a tiež na pojednávaní dňa 27.06.2013, ako aj s argumentmi navrhovateľa proti tejto námietke, pričom súd dospel k nasledovným zisteniam:
Nahliadnutím do úverovej zmluvy č. XXXXXX označenej ako "Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle" zo dňa 11.02.2004 súd zistil, že pôvodný veriteľ - VÚB, a.s. poskytol odporkyni možnosť čerpať jeho finančné prostriedky cez kreditnú platobnú kartu, pričom výška úverového rámca bola dohodnutá vo výške 12.000,- Sk (398,33 Eur). Z uvedenej listiny vyplýva, že prijatím a schválením Žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
Z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa zo dňa 01.03.2007 súd zistil, že ku uvedenému dňu dlžná úverová istina predstavovala v súvislosti s "postupcom 1." sumu 2.110,74 Sk a v súvislosti s "postupcom 2." sumu 11.600,- Sk. Zároveň bolo uvedené, že dňom predčasnej splatnosti pohľadávky a súčasne dňom ukončenia úverovej zmluvy je 13.09.2004.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2007 súd zistil, že ako "postupca 1." je označená VÚB, a.s. a ako "postupca 2." Consumer Finance Holding, a.s. V Preambule predmetnej zmluvy bolo uvedené, že postupca 2. je ručiteľom dlžníkov postupcu 1. na základe jeho ručiteľského vyhlásenia v Zmluve o správe (bez uvedenia dátumu jej uzavretia) pre prípad porušenia alebo nesplnenia povinností dlžníkov z klientskych zmlúv. Zmluva o správe nebola zo strany navrhovateľa predložená.
Úverová zmluva zo dňa 11.02.2004 bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súčasne je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Predmetnú úverovú zmluvu je možné tiež považovať za spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem vzniku právneho vzťahu a nárokov vzniknutých z tohto vzťahu (uvedené vyplýva z § 879j Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka sa na premlčanie a dĺžku premlčacej doby v právnych vzťahoch vzniknutých do 01.01.2008 použije Občiansky zákonník, a preto dospel súd k záveru, že premlčacia doba v predmetnej právnej veci je podľa § 101 Občianskeho zákonníka 3-ročná.
Súd poukazuje na to, že predčasná splatnosť žalovaného nároku nastala dňa 13.09.2004, avšak navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 31.07.2012, t.j. už po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania sa musel súd vysporiadať aj s písomným uznaním dlhu, ktoré uskutočnila odporkyňa (voči navrhovateľovi) v listine označenej ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2009, konkrétne v článku 2.
Písomným uznaním dlhu čo do výšky a dôvodu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Ak ide o dlh, ktorý bol v čase uznania už premlčaný, má uznanie tento právny následok len vtedy, ak dlžník o jeho premlčaní vedel.
Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2013 poukázal vedľajší účastník na zmätočnosť listiny o uznaní zo dňa 07.05.2009, kde sa uvádza, že odporkyňa uznáva záväzok, ktorý jej vznikol na základe zmluvy č. 877435 uzavretej s "pôvodným veriteľom: CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s.", pričom výška uznanej istiny je 455,11 Eur.
V konaní však navrhovateľ predložil len zmluvu uzavretú medzi odporkyňou a pôvodným veriteľom: Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 11.02.2004 a súčasne predložil výpis z účtovných kníh ku dňu 01.03.2007, z ktorého vyplýva, že výška pohľadávky (istiny) VÚB, a.s. voči odporkyni bola 2.110,74 Sk (70,06 Eur) a výška pohľadávky (istiny) spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. voči odporkyni bola 11.600,- Sk (385,05 Eur).
Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že Consumer Finance Holding, a.s. bol pôvodným veriteľom odporkyne na základe zmluvy č. 877435, a takisto nepredložil žiadny dôkaz o tom, že uvedenej spoločnosti patria obidve pohľadávky voči odporkyni uvedené vo výpise z účtovných kníh vo výške 70,06 Eur + 385,05 Eur, spolu 455,11 Eur.
Navyše súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ účelovým a zavádzajúcim spôsobom zakomponoval text týkajúci sa uznania záväzku, konkrétne vyhlásenia o vedomosti odporkyne o premlčaní dlhu, až do článku 3. dohody zo dňa 07.05.2009, pričom tento článok sa uznania vôbec netýka, a to ani svojím názvom ("Forma splatenia záväzku"), ale ani obsahom.
V skutočnosti ide o formulárový typ listiny, ktorý je paušálne používaný aj v množstve iných obdobných spotrebiteľských právnych vzťahoch, kde na strane veriteľa vystupuje navrhovateľ a na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ. Spotrebitelia podpisujú takýto formulár, vypĺňaný zásadne navrhovateľom, bez možnosti určiť alebo aspoň ovplyvniť jeho obsah.
Takéto účelové konanie navrhovateľa kvalifikuje súd ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a preto nepožívajú právnu ochranu.
Súd konštatuje, že nakoľko uznanie dlhu zo dňa 07.05.2009, podpísané odporkyňou, bolo vykonané v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 558 Občianskeho zákonníka pre účinné uznanie dlhu, nedošlo ku založeniu právnej domnienky, že uznaný záväzok v čase premlčania existoval a súčasne nenastalo prerušenie pôvodnej premlčacej doby s následným plynutím novej 10 ročnej premlčacej doby, a preto súd na takéto uznanie nemohol prihliadnuť.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa vyjadrenú v listine zo dňa 17.06.2013, založenú na tvrdení, že vedľajší účastník nemôže v konaní podať odpor proti platobnému rozkazu, a taktiež ani vzniesť námietku premlčania, tak súd uvádza, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a preto má tiež právo vzniesť námietku premlčania a podať odpor proti platobnému rozkazu.
V súvislosti s námietkou premlčania súd uvádza, že ak by sa vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať aj k hmotno- právnym otázkam (hoci aj v rámci námietky premlčania), bol by tým účel jeho vstupu do konania - podpora odporcu - zmarený.
V súvislosti s podaným odporom súd uvádza, že listinu zo dňa 19.02.2013 súd akceptoval len ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu, pretože v konaní došlo ku zrušeniu platobného rozkazu
pre nemožnosť doručiť ho odporkyni do vlastných rúk, pričom odporkyni lehota na podanie odporu nezačala plynúť. Nakoľko vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, samostatná lehota na podanie odporu nezačala plynúť ani jemu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje súd vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu vrátane prináležiaceho príslušenstva zamietol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného od 1. januára 2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona (Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 568/2007 Z.z.) sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone uvedenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobne veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, sú nekalé obchodné praktiky zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak:
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa kapitoly 2, článok 5, bod. 1. Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách, sú nekalé obchodné praktiky zakázané.
Podľa kapitoly 2, článok 5, bod. 2. Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách, obchodná praktika je nekalá, ak:
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a
b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa kapitoly 1, článok 1, písmeno h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách, "odborná starostlivosť" je úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko vedľajší účastník bol vo veci úspešný v plnom rozsahu.
Priznaná suma 143,28 Eur predstavuje trovy právneho zastúpenia:
- za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie listiny zo dňa 19.02.2013 - dvakrát po 31,54 Eur a dvakrát režijný paušál po 7,81 Eur,
- za účasť na pojednávaní dňa 27.06.2013 - 31,54 Eur, režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH,
- náhrada cestovného z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť z dôvodu účasti na pojednávaní v rozsahu 1/4 zo sumy 17,41 Eur a 20 % DPH a náhrada za stratu času v rozsahu 1/4 zo sumy 52,04 Eur a 20 % DPH.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O nepriznaní práva odporkyni na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko odporkyňa (aj hoci by jej - ako úspešnej účastníčke konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov vznikol) si v konaní nárok na trovy neuplatnila a súčasne jej ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Podľa § 151 ods. 1, prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má vedľajší účastník možnosť domáhať sa svojich nárokov proti navrhovateľovi prostredníctvom exekúcie.