Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-8-2013.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky U. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. F. Q.. XX proti odporcovi S. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v L. na E. ul. č. XXX/XX v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 19.11.2012 č.k. 13P 99/2012-142 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 19.3.2012 do 25.3.2013 a návrh za uvedené obdobie v prevyšujúcej časti zamieta.
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného za obdobie od 26.3.2013 do budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného mesačne sumou 160 € vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke od 19.3.2012. Dlžné výživné za obdobie od 19.3.2012 do 19.11.2012 v sume 1.440 € povolil odporcovi splácať navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 150 € spolu s bežným výživným a to až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Konanie v sume 800 € zastavil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 19.3.2012, ktorým sa domáhala určenia manželského výživného z dôvodu, že po odchode zo spoločnej domácnosti žije u svojej matky a odporca jej žiadnym spôsobom na živobytie neprispieva napriek tomu, že očakáva narodenie ich spoločného dieťa. Žiaden príjem navrhovateľka nemá z dôvodu, že po skončení školy sa nezamestnala, pretože bola tehotná s prvým dieťaťom a tiež preto, že odporca nechcel aby pracovala, nakoľko mala chodiť vypomáhať do butiku jeho matky. Jej náklady predstavujú 100 € na stravu, 50 € na hygienu a lieky, 50 € príspevok na bývanie. Žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 500 € mesačne a zaplatil jej 800 €, ktoré dostala ako dar z príležitosti uzatvorenia sobáša zo strany jej rodiny. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že si je vedomý vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, avšak bola to práve navrhovateľka, ktorá bezdôvodne opustila ich spoločnú domácnosť. Nemôže súhlasiť s navrhnutou výškou výživného v sume 500 €, pretože nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Pracuje ako živnostník pre firmu Petit press, a.s.. Platí nájomné za prenajatý byt vo výške 290 € mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére vo výške 26 € mesačne a uhrádza spoločné životné poistenie v sume 34 € mesačne, z ktorého navrhovateľka dostala vo februári sumu 600 €. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania sú manželia, manželstvo uzavreli
14.5.2011. U oboch ide o manželstvo prvé, bolo uzavreté po predchádzajúcej 8 mesačnej známosti, hlavne z dôvodu, že navrhovateľka bola tehotná. Z výpovede navrhovateľky zistil, že z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Pred uzavretím manželstva bola tehotná, končila posledný ročník na obchodnej akadémii a v tých stresoch potratila. Napriek tomu sa s odporcom zosobášili, na to opätovne otehotnela. Po uzavretí manželstva bývali u matky navrhovateľky. V januári roku 2012 sa osamostatnili. Po uzavretí manželstva nikde nepracovala, pretože mala rizikové tehotenstvo. Nedostávala žiadne sociálne dávky ani nemocenskú, pretože nebola zárobkovo činná. Bola dobrovoľne poistená v sociálnej poisťovni, kde mesačne uhrádzala 49,13 €. Toto poistenie jej zrušil odporca, keď sfalšoval jej podpis. Dokonca aj preplatok išiel na účet odporcu. Spolu s odporcom mali spoločné poistenie, kde mesačne prispievali 34 €. Túto poistku odporca prestal platiť k 1.5.2012. Z uvedeného poistenia obdržala jednorazovú úhradu v sume 420 €. V súčasnej dobe žije u svojej matky. Odporca sa s maloletým dieťaťom nestretáva, prispieva na jeho výživu 26 €. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok 194 € a rodinné prídavky 22 € mesačne. Spoločnú domácnosť opustila z dôvodu vyhrážok zo strany odporcu, ako aj preto, že vzťahy medzi nimi neboli dobré, pretože sa do toho miešali rodičia z obidvoch strán. Odporca však nemal záujem o obnovenie spoločnej domácnosti. Z výpovede odporcu konajúci súd zistil, že s navrhovateľkou od januára 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Hádali sa a na základe týchto hádok navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Spočiatku bývali u navrhovateľkinej matky, kde prispievali na vedenie domácnosti 50 €. Keď mal odporca voľné dni v práci, spolu s navrhovateľkou chodievali k jeho rodičom. Zo svojho príjmu prispieva rodičom sumou 150 € mesačne na náklady na vedenie spoločnej domácnosti, platí si sociálnu poisťovňu 112 €, zdravotnú poisťovňu 47 € a ostatné náklady týkajúce sa dochádzania do zamestnania, mobil a stravu. Uviedol, že mu neostáva žiadna suma, aby prispieval navrhovateľke na jej výživu. Konajúci súd zistil, že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok 194,70 € mesačne a prídavok na dieťa 22,54 € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, maloletou dcérou a jej ďalšími troma súrodencami. Výdavky pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, ubytovanie a výdavkov na maloleté dieťa. Iné príjmy nemá. Odporca má uzavretú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Petit Press, a.s., podľa ktorej odmena grafika za vykonávanie grafických prác je stanovená na 3,80 €/hodinu od 10.2.2012. Z predloženého daňového priznania za rok 2011 zistil, že príjem odporcu bol 2.447,03 €, avšak z výpisov z účtu odporcu zistil, že jeho príjem je omnoho vyšší. Odporca prispieva rodičom na chod spoločnej domácnosti 150 € mesačne, platí výživné na svoju maloletú dcéru 26 € mesačne, má ďalšie výdavky na platenie zdravotného a sociálneho poistenia a na cestovné do práce. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Odporca po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti na jej výživu žiadnym spôsobom neprispieva napriek tomu, že príjem navrhovateľky pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Navrhovateľka má zvýšené náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa, na ktoré odporca prispieva nepatrnou sumou 26 €. Pri určení výšky výživného vychádzal z majetkových pomerov odporcu, ktoré zistil nielen z daňového priznania, ale aj z výpisu z účtu a usúdil, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 160 € mesačne. Prihliadal na to, že odporca má okrem príjmu zo spoločnosti Petit Press aj ďalšie príjmy, ktoré vyplývajú z jeho účtu v banke a v neposlednom rade aj na to, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu psychického nátlaku odporcu a jeho rodiny. Dlžné výživné za obdobie od 19.3.2012 do 19.11.2012 vo výške 1.440 € (160 € x 9 mesiacov) povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150 spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Navrhovateľka svoj návrh v sume 800 €, ktoré žiadala, aby jej odporca vyplatil, zobrala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Odporca so späťvzatím a zastavením konania v tejto časti súhlasil. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konajúci súd konanie v časti zaplatenia 800 € zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žiadnemu z účastníkov trovy nevznikli, preto ich náhradu ani jednému z nich nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcich výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a návrh zamietol. Namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vykonané dôkazy hodnotil jednostranne, jeho hodnoteniu chýba objektívnosť a nezahŕňa rozhodujúce skutočnosti významné pre správne právne posúdenie prejednávanej veci. Určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam ani majetkovým pomerom a schopnostiam. Poukázal na svoj príjem za rok 2011 podľa predloženého daňového priznania 2.447,03 €. Súd prvého stupňa v odôvodnení argumentuje tým, že jeho príjem je omnoho vyšší, čo zistil z výpisov
z jeho účtu. Táto argumentácia súdu prvého stupňa je vágna a nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Z dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva, aký jeho ďalší príjem okrem príjmu vyplývajúceho z predloženého daňového priznania mal súd preukázaný a v akej výške. Z výpisov z účtu je zrejmé, že na uvedený účet mu boli mesačne poukazované spoločnosťou Petit Press a.s. finančné prostriedky za vykonanú prácu. Iba v jednom prípade došlo k transakcii vkladu hotovosti na tento účet a ináč z účtu boli realizované len výbery. K uvedenému vkladu uvádza, že sa jedná o finančnú čiastku pochádzajúcu zo svadobného daru, ktorý dostal od jeho príbuzných a priateľov. Tieto finančné prostriedky boli použité a spotrebované v súvislosti so zabezpečením spoločnej domácnosti, na úhradu nákladov spojených s vybavením domácnosti, ale aj zabezpečením sťahovania, vrátane dovozu bytového zariadenia do prenajatého bytu, ďalej na drobné úpravy bytu, jeho vymaľovanie, ako aj úhrady nájomného za prenajatý byt mesačne 290 € po dobu troch mesiacov od januára 2012, ale aj financovanie spoločnej dovolenky s navrhovateľkou v Španielsku a tiež úhrad ich bežných životných nákladov v priebehu manželského spolužitia v období od mája 2011 do januára 2012. Rovnako boli použité na úhrady poistného v sume 34 € mesačne, ktoré platil do 1.5.2012, pričom navrhovateľka z tohto poistenia dostala plnenie v sume 420 €. V čase odchodu navrhovateľky bol stav jeho účtu 361,95 €. Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol náležite na jeho možnosti a majetkové pomery, ako ani na jeho schopnosti, pretože mimo odmeny za vykonanie prác pre spoločnosť Petit Press a.s. nemá iný príjem, nevlastní žiaden finančný majetok, ale ani hnuteľný či nehnuteľný majetok. Súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy výdavky, ktoré musí mesačne nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s cestovaním z miesta bydliska do miesta výkonu práce vo výške 70 €, aby mohol dosiahnuť príjem. Rovnako nie je pravdivá argumentácia súdu prvého stupňa uvedená v dôvodoch jeho rozhodnutia, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu jeho fyzického nátlaku, ako aj jeho rodiny, pretože takéto zistenie z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, práve naopak, jeho konanie, konkrétne zabezpečenie samostatnej domácnosti s navrhovateľkou túto argumentáciu vyvracia. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím o určení výšky manželského výživného nerešpektoval aj jeho práva na životnú úroveň aspoň v rozsahu minimálnej hranice príjmu fyzickej osoby na úrovni sumy životného minima, ktorá v súčasnosti predstavuje 194,58 € pre plnoletú osobu.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že odporca je živnostník, o svojich príjmoch predložil súdu daňové priznanie za rok 2011, pričom obrat bol 7.158,50 €. Nepredložil však peňažný denník, z ktorého je možné preukázateľne zistiť jeho výdavky. Poukázala najmä na skutočnosť, že práca, ktorú vykonáva pre firmu Petit Press a.s. nevyžaduje žiadne náklady, pretože mu všetky pracovné podmienky zabezpečuje firma, pre ktorú pracuje. Jeho jedinými nákladmi sú odvody a cestovné. Odporca býva u svojich rodičov v luxusnom rodinnom dome. Spolu s rodičmi vlastnia minimálne dve autá a svoju relaxáciu si zabezpečuje luxusnými dovolenkami pri mori. Poukázala na to, že od doby, kedy nežijú spolu sa snaží, aby mal minimálne príjmy z toho dôvodu, aby jej neplatil manželské výživné. Výživné na ich maloletú dcéru, ktorú ešte nevidel platí na úrovni najnižšieho možného výživného, čo nepostačuje ani na zabezpečenie základných hygienických potrieb dieťaťa do jedného roka. Vzhľadom na to, že uzavrela manželstvo hneď po škole a hneď aj otehotnela, nemohla pracovať. Pred svadbou nemala žiadne úspory, jediné peniaze boli zo svadby cca 3.500 €, z toho 800 € boli od jej matky, ale tie skončili na účte odporcu. Po odchode zo spoločného podnájmu v 8. mesiaci tehotenstva ostala úplne bez finančných prostriedkov. Uviedla, že odporca spolu so svojím bratom vykonáva pre spoločnosť Petit Press a.s. tie isté práce. Odporca si vyúčtováva za vykonanú prácu minimum. Časť odpracovaných hodín vyúčtováva v prospech svojho brata, ktorý má vyššiu hodinovú mzdu. Porovnávaním odpracovaného počtu hodín oboch bratov by táto skutočnosť bola preukázateľná. Takýmto spôsobom pracoval aj keď bol práceneschopný, napriek tomu chodil do práce a odpracované hodiny písal na brata P. T.. Túto informáciu má priamo od odporcu z čias ich spoločného spolužitia, kedy sa jej v hádkach vyhrážal, že to takto bude riešiť, keď sa budú rozvádzať. Má tiež informácie z blízkeho okolia, že všetky predchádzajúce vzťahy sa skončili kvôli jeho nevyspytateľnej povahe a sklonom k násilnostiam. Aj naďalej pravidelne fajčí marihuanu, ktorá nie je lacnou záležitosťou. Jej jediný príjem je rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné pre dieťa od odporcu. Ak by jej matka neposkytla bývanie a stravu, nevie, ako by v danej situácii existovala. Aj jej matka má existenčné problémy, živí jej troch súrodencov a hrozí jej, že príde o zamestnanie.
Odporca doručil odvolaciemu súdu 30.5.2013 podanie, v ktorom uviedol, že k 25.3.2013 ukončil živnosť kvôli nedostatku objednávok, je evidovaný na úrade práce, nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne dávky ani z úradu práce ani zo Sociálnej poisťovne. Priložil potvrdenie Obvodného úradu Košice - okolie z
21.3.2013 o ukončení podnikania ku dňu 25.3.2013 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 5.4.2013 o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 2.4.2013.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a zastavení konania o zaplatenie 800 € neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 Zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú. Ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Pri určovaní manželského výživného je potrebné vždy prihliadnuť na ust. § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmu, ale treba zistiť konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne iné okolnosti zasahujúce do týchto pomerov.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa ku dňu svojho rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného od odporcu pre navrhovateľku, pretože nesprávne vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Súd prvého stupňa vychádzal z výpisov z účtu odporcu a konštatoval, že jeho príjem je omnoho vyšší ako deklarovaný v daňovom priznaní za rok 2011 2.447,03 € za rok (203,91 € mesačne). Z predložených výpisov z účtu odporcu za posledných 12 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vyplýva, že v uvedenom období boli vykonávané vklady na jeho účet len spoločnosťou Petit Press a.s., konkrétne v novembri 2011 584,50 €, v decembri 2012 700 €, v roku 2012 v januári 651 €, februári 640 €, marci 710,60 €, apríli 706,80 €, máji 619,40 €, júni 725,80 €, júli 676,40 €, auguste 767,60 €, septembri 672,60 €, októbri 634,60 €, čo je spolu 8.089,30 € a teda priemerne mesačne 674,10 €. Vzhľadom na to, že odporca je živnostníkom, je povinný uhrádzať zdravotné poistenie, sociálne poistenie a platiť daň z príjmu. Z jeho výpovede vyplynulo, že zdravotné poistenie platí 48 €, sociálne poistenie 112 € mesačne, po zohľadnení čoho bol jeho príjem 514 € pred zdanením. Jediným ďalším vkladom na účet odporcu v tomto období bol vklad matky navrhovateľky v decembri 2011 1.000 €, pričom z výpovede odporcu na pojednávaní 3.9.2012 vyplynulo, že išlo o vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré matke navrhovateľky boli požičané a navrhovateľka uvedené tvrdenie odporcu nespochybnila. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca mal príjem aj z inej činnosti a vlastnil majetok, z ktorého by bolo možné usúdiť, že jeho majetkové pomery mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vo väčšom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že majetkové pomery odporcu nie je možné odvodzovať od majetkových pomerov jeho rodičov s tým, že odporcovi rodičia nemajú k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Pri posudzovaní možností a schopností odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke je potrebné tiež prihliadnuť na jeho nevyhnutné životné náklady vyplývajúce z potreby bývania, stravovania, ošatenia a dochádzky do zamestnania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká s prihliadnutím na príjem navrhovateľky pozostávajúci z rodičovského príspevku 194,70 € mesačne doplneného rodinnými prídavkami 22,54 € mesačne a s prihliadnutím na príjem odporcu s tým, že obaja majú vyživovaciu povinnosť k ich maloletému dieťaťu a výživné v rozsahu 100 € mesačne dorovnáva rozdielnu životnú úroveň manželov. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu odporcu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka uvádza nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania s tým, že ide nepochybne o skutočnosti, ktoré mohla uplatniť už v konaní na súde prvého stupňa, ktoré napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že účastníci všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada, odvolací súd na uvedenú argumentáciu prihliadať nemohol a vyhodnotil ju ako účelovú argumentáciu v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. v napadnutom výroku o určení výživného za obdobie od 19.3.2012 (od podania návrhu) do 25.3.2013, určil výživné 100 € mesačne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky za uvedené obdobie zamietol.
Z podania odporcu doručeného odvolaciemu súdu 30.5.2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa ku dňu 25.3.2013 ukončil živnosť, je evidovaný na úrade práce bez hmotného zabezpečenia. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného od 26.3.2013, pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zrejme zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 26.3.2013 a je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o výživnom od odporcu pre navrhovateľku, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o výživnom od 26.3.2013 do budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o určení výživného pre navrhovateľku na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere so zameraním na skúmanie životnej úrovne oboch účastníkov konania a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky od 26.3.2013, dlžnom výživnom, trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.