Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25P/321/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletého A. G. A., U.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov G. A., U.. XX.X.XXXX, R. Z. XX, L.B.e a G. L., U.. XX.X.XXXX, R. H. XX, L., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -25 z 18.3.1997 tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého A. G. A., U.. X.X.XXXX zo sumy 26,55 Eur na 120,-Eur mesačne od 1.2.2010, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 2.9.2010 do 30.6.2013 vo výške 3.175,30 Eura súd zaväzuje otca uhradiť do 4.mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným súdu 2.9.2010 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého A. G. A. na sumu 200,-Eur mesačne od septembra 2007. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -25 zo dňa 18.3.1997 súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi matkou a otcom, v zmysle ktorej sa otec zaviazal uhrádzať výživné na maloletého A. G. A. sumou 800,-Sk mesačne. Od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane otca, u ktorého sa v značnej miere zvýšil jeho príjem, a výživné zo strany otca na výchovu maloletého A. vo výške 800,-Sk matka považuje za neprimerané a v rozpore so záujmami jej syna. Na strane matky sa zmenila ekonomická situácia, nakoľko sa jej 20.5.2007 narodila dcéra. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -57 zo dňa 21.4.2011 návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -70 zrušil predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca významnými pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Nezistil potencionálne zárobkové možnosti a schopnosti otca s prihliadnutím na skutočnosť, že nedosahuje príjem, prípadne je nezamestnaný. Nezisťoval jeho záujem nájsť si zamestnanie adekvátne zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii, nezisťoval jeho osobné

a majetkové pomery a tieto vyhodnotil len na základe výpovede otca, nezisťoval dôvody ukončenia podnikateľskej činnosti k 10.3.2010 a súvisiace relevantné skutočnosti.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou rodičov maloletého dieťaťa a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -25 zo dňa 18.3.1997 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal uhrádzať na maloletého A. G. A., U.. X.X.XXXX, výživné vo výške 800,-Sk mesačne od 1.10.1996. Súd pri schválení tejto rodičovskej dohody vychádzal z čistého mesačného príjmu otca vo výške 7.500,-Sk a z priemerného čistého mesačného príjmu matky vo výške 4.500,-Sk. V čase rozhodnutia súdu maloletý bol v útlom veku, nenavštevoval predškolské zariadenie.

Podľa výpovede matky táto žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom. Dňa 20.5.2007 sa jej narodila dcéra G. R., s ktorou z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 190,-Eur mesačne a prídavky na dve deti po 22,-Eur mesačne. Maloletý A. v čase úpravy výživného mal 1 rok, teraz navštevuje 9.ročník základnej školy. Zo svojho príjmu matka uhrádza nájomné a inkaso za 3-izbový byt vo výške 205,-Eur mesačne a 92,-Eur mesačne, sporenie a poistenie syna 23,-Eur mesačne a 1,86 Eur mesačne, na stravu 80,-Eur mesačne, školné do školy 28,-Eur mesačne, doučovanie na prijímačky zo slovenského jazyka a ďalšie trojmesačné doučovanie, za ktoré uhradila 125,-Eur, výdavky na oblečenie, obuv štvrťročne 100-120,-Eur, na hygienu 15,-Eur mesačne, na zošity a knihy syna 130,-Eur ročne, na lieky 15,-Eur mesačne, za prihlášku na stretnú školu zaplatila 6,-Eur, na exkurzie a divadlá 40,-Eur, na školský výlet 25,-Eur, na ZRPŠ ročne 15,- Eur, na tablo synovi do školy uhradila 8,-Eur, za zubára 2x na zubný strojček po 100,-Eur, na letný tábor uhradila synovi 182,-Eur, mesačne synovi uhrádza cestovné 10,-Eur, v minulom roku uhradila synovi za výdavok na pobyt vo Fínsku, na ktorý bol vybratý zo školy vo výške 410,-Eur. Pred septembrom 2010 nepodala návrh na zvýšenie výživného, nakoľko sa s otcom pred 3 rokmi dohodla, že bude uhrádzať výživné, tento zvýšené výživné po dobu 4 mesiacov po 2.000,-Sk mesačne uhrádzal, avšak následne prestal. Keďže mala náročnú rodičovskú dovolenku, nepodala návrh na zvýšenie výživného. Matka žiada o zvýšenie výživného zo strany otca aj vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nakoľko v súčasnosti s priateľom žijú z finančných prostriedkov, ktoré získali od rodičov jej priateľa za predaj ich bytu, keďže nemajú finančný príjem, jej súčasný partner mal príjem za minulý rok len 1.000,-Eur a tento má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej 19-ročnej dcére na základe rozhodnutia súdu vo výške 100,- Eur mesačne.

Z výpovede otca vyplýva, že tento v čase poslednej úpravy výživného na maloletého A. G. A. mal príjem 7.500,-Sk mesačne, pracoval vo H. H., od roku 1997 bol podnikateľom, pracoval v maloobchode s predajom textilu, živnosť ukončil k 10.3.2010, nakoľko nedosahoval zisk. Od 11.3.2010 je evidovaný na úrade práce, nie je zamestnaný, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky v nezamestnanosti, nakoľko neodvádzal povinnú čiastku do fondu zamestnanosti. Poslednú predajňu zatvoril v septembri 2009, nakoľko z dôvodu nedostatku príjmu nemohol uhrádzať nájom za predajňu. Toho času žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou v jej byte, ktorá je podnikateľkou. Za nájom uhrádza 190,- Eur mesačne. Otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére Y. L., U.. X.X.XXXX. V súčasnosti si otec hľadá miesto, zúčastňuje sa konkurzov, avšak zamestnať sa mu nepodarilo. K majetkovým pomerom uviedol, že jeho družka je vlastníčkou bytu na H. XX, v ktorom bývajú. Byt bol zakúpený na hypotéku, ktorú si vzali pred 2-3 rokmi vo výške 1.800.000,-Sk a ktorú mesačne spláca jeho družka vo výške 300-350,-Eur mesačne. Majiteľkou motorového vozidla O. rok výroby 2005 je jeho družka. Toto motorové vozidlo bolo zakúpené na leasing a leasing je potrebné ešte uhradiť vo výške 700,-Eur. Taktiež vlastní otec starú K., ktorá však nie je na neho evidovaná a táto sa neužíva. Z daňového priznania za rok 2007, ktoré podal otec ako fyzická osoba podnikateľ vyplýva, že tento dosahoval príjem v roku 2007 vo výške 1.064.702,-Sk a výdavky vo výške 1.092.293,-Sk, za rok 2008 podľa daňového priznania bol rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami, teda zisk dosiahol vo výške 100.742,-Sk a za rok 2009 predstavoval rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami sumu 2.830,-Eur. Podľa výpisu zo živnostenského registra, otec ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 10.3.2010.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 22.3.2011 otec nepoberá a ani v minulosti nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani sociálne dávky.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dna 17.3.2011, otec je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.3.2010 a evidencia trvá.

Z oznámenia zamestnávateľa matky, spoločnosti V. T. K..E.. H. L. vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku od 30.10.2007 do 30.4.2010 a od 1.2.2011. V období od mája do decembra 2010 dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 455,52 Eura mesačne.

Podľa oznámenia Gedetického a kartografického ústavu v Bratislave zo dňa 1.12.2011 otec nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti na Slovensku.

Z oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu z 13.12.2011 vyplýva, že otec je vlastníkom motorového vozidla A. E. v premávke od 31.5.2006.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec bol zamestnaný v období od 1.10.1997 do 31.10.1997 v spoločnosti H. K..E.. L., od 1.7. do 10.3.2010 bol samostatne zárobkovo činnou osobu, od 1.7.2011 do 30.9.2011 bol evidovaný ako zamestnanec u E. G.L..

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 11.6.2013 vyplýva, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 11.3.2010 dosiaľ, nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi.

V konaní nebolo možné preukázať znaleckým dokazovaním, či za dobu podnikania otca vykazoval výdavky, ktoré neboli nevyhnutné pre ďalšie podnikanie a teda či by bol dosiahol vyšší príjem ako vyplývalo z daňových priznaní otca, nakoľko tento nepredložil znalcovi potrebné doklady pre vypracovanie znaleckého posudku, pričom súdu uviedol, že doklady nepredložil z dôvodu, že sa mnohokrát sťahoval a tieto doklady nevedel znalcovi predložiť. Zároveň uviedol, že od posledného určenia výživného rozhodnutím súdu sa nezmenili jeho pomery, naďalej je nezamestnaný, vzrástli jeho dlhy v sociálnej poisťovni za nájom nebytových priestorov a zdravotnej poisťovni. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so E. G..

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.4.2008 medzi otcom ako predávajúcim a E. G., U.. XX.XX.XXXX ako kupujúcou vyplýva, že otec previedol na kupujúcu byt č. XX U. H. XX H. L. za kúpnu cenu 2.700.000,-Sk, z ktorých 1.028.233,-Sk bolo prevedených na účet E. K..E.. K. splátka na splatenie úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorú mal uzatvorenú predávajúci. Predávajúcemu - otcovi bolo v zmysle zmluvy vyplatená suma 1.671.761,-Sk.

Podľa výpovede maloletého A. G. A., tento bol v lete 2012 v stánku pri Pošte, kde podniká priateľka otca, pričom otec mu uviedol, že jeho priateľka v lete bude predávať na Šírave a on bude zabezpečovať prevádzku tohto stánku. V čase keď tam maloletý bol, pripravoval otec jedlá, zároveň ich predával a uviedol maloletému, že on je v tomto stánku stále. Toho času je študentom 2.ročníka Gymnázia na Š. ulici. Jeho výdavky sú na stravu približne 100,-Eur, cestovné 10,-Eur, oblečenie, obuv 40,-Eur mesačne, hygiena 15,-Eur mesačne, zošity a pomôcky do školy 11,-Eur mesačne, lieky, dentálna hygiena, zubár 15,-Eur mesačne, holič 8,-Eur, ZRPŠ 2,50 Eur, triedny fond 2,50 Eur mesačne, školské výlety, vreckové 5,-Eur, koncerty 3,40 Eur, liga debatného krúžku 11,70 eura, finále slovenskej debatnej ligy 4,20 Eura, sporenie 1,86 Eura a nájomné za jeho osobu predstavuje mesačne 57,50 Eura, inkaso 19,50 Eura, odpad 2,75 Eur.

Otec vo vyjadrení na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že v skutočnosti reálne mu bolo vyplatených kupujúcou len 700.000,-Sk, ktoré finančné prostriedky použil na podnikanie. Vyjadril sa, že nepracuje v prevádzke svojej priateľky E. G.. V čase keď bol pri stánku jeho syn A. G. bola tam jeho priateľka a pracuje tam aj brigádnička. Je pravdou, že on zabezpečuje dovoz vecí, ktoré sú potrebné alebo zabezpečuje plyn. Jedlo pripravoval len synovi.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky predstavoval jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2011 do apríla 2013 sumu 645,-Eur.

Matka na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedla, že návrh spätne tri roky na zvýšenie výživného pred podaním návrhu nepodala, lebo jej dcéra bola chorá a toto sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žiada priznať výživné spätne za dobu troch rokov pred podaním návrhu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.6.2013 uviedla, že otec pracoval aj v pozícii operátora PDL H. Z..E..E. a na túto prácu je kvalifikovaný, má prax.

Z oznámenia spoločnosti H. K..E.., H. K. L. z 14.6.2013 vyplýva, že otec bol zamestnaný v predmetnej firme od 1.10.1994 do 31.10.1997 v profesii strihač - zaraďovač. K ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov, zrušenie prevádzky. V súčasnosti pracovníci v tejto profesii majú stanovený príjem 530,-Eur plus prémie od 0-20,-Eur a priemerný čistý mesačný príjem s prémiou 505,28 Eura.

Z vyjadrenie Z..E..E. L. E..A..O.. z 19.6.2013 vyplýva, že nie je možné spätne zistiť, či spoločnosť mala v časovom úseku 6 rokov dozadu voľnú pozíciu na niektorej z funkcií PDL prípadne z akého dôvodu a po akú dobu bola neobsadená a či bol v danom čase aj záujem zo strany príslušného divízneho závodu obsadiť takéto voľné miesto. Systém odmeňovania je založený na odmeňovaní podľa dosiahnutých zručností, preto stále závisí výška konkrétnej mzdy okrem iného od zručnosti toho-ktorého zamestnanca, pričom je potrebné určiť, či je osoba plne kvalifikačne a zdravotné požiadavky na výkon činnosti operátora PDL.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí

uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.3.1997 sp.zn. -25 došlo k zmene pomerov na strane maloletého A. G., ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol v predškolskom veku, v čase podania návrhu žiakom 9.ročníka základnej školy, v čase rozhodovania súdu žiakom 2.ročníka strednej školy, v dôsledku čoho došlo k značnému zvýšeniu nákladov na jeho výchovu a výživu. Súd zohľadniac zvýšené výdavky prezentované aj samotným maloletým v konaní, príjem a výdavky matky, zohľadniac potencionálny príjem otca, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by sa zamestnal v profesii, ktorú vykonával v spoločnosti H. strihať - zaraďovač, ako aj zohľadniac príjmy, ktoré dosiahol na základe prevodu nehnuteľnosti - bytu v apríli 2008 ako primerané považoval výživné 120,-Eur mesačne, pričom súd konštatuje, že nebolo možné zistiť, či dôvody uvádzané otcom pre ukončenie podnikania - nedosahovanie zisku sú pravdivé, keďže znalecké dokazovania zamerané na toto zistenie nebolo možné vykonať, keďže otec v konaní nepredložil potrebné doklady znalcovi.

Zároveň súd konštatuje, že otec v konaní nepreukázal relevantne súdu ako sa od evidencie na úrade práce snažil zamestnať a využiť svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie vyššieho príjmu, z ktorého by mohol uhrádzať zvýšené potreby maloletého dieťaťa. Ako irelevantné súd vyhodnotil tvrdenie otca, že finančné prostriedky získané z prevodu nehnuteľnosti bytu v roku 2008 použil na podnikanie, nakoľko vyživovacia povinnosť k dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Pokiaľ otec namietal, že na základe kúpnej zmluvy za prevod bytu od kupujúcej obdržal v rozpore s zmluvou kúpnu cenu len vo výške 700.000,-Sk,túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že otec sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu.

Súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v období troch rokov pred podaním návrhu, nakoľko dôvody uvádzané matkou - starostlivosť o choré dieťa súd nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne po dobu troch rokov. Súd mal za to, že matka sa na účely podania návrhu na zvýšenie výživného, ako aj na zastupovanie v konaní o zvýšenie výživného mohla dať zastúpiť právnym zástupcom. V prípade, že spĺňala podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku mohla požiadať o ustanovenie právneho zástupcu súdom.

Zároveň súd nevyhovel návrhu matky na určenie povinnosti otcovi zložiť preddavok na výživné na osobitný účet zriadený v prospech maloletého v súlade s ust. § 64 Zákona o rodine, nakoľko okolnosť, že otec neprispieval pravidelne na výživu maloletého aj napriek podanému trestnému oznámeniu matkou súd nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné zaviazať otca na takéto plnenie výživného, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že otec bol zaviazaný na úhradu dlžného výživného v sume 3.175,

30 Eura do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z ktorej sumy matka môže uspokojovať priebežne potreby maloletého A. G. ak by otec neplnil vyživovaciu povinnosť a zároveň sa môže exekučne domáhať výkonu súdneho rozhodnutia.

Súd zaviazal otca uhradiť dlžné výživné vo výške 3.175,30 eur za obdobie od podania návrhu do rozhodovania súdu (predstavujúce rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a novourčeným výživným) do 4.mesiacov od právoplatnosti rozsudku, nakoľko ani matka dieťaťa nebola pri uspokojovaní potrieb dieťaťa zvýhodnená splátkami, ale musela tieto uhrádzať postupne ako vznikali, pričom je účelné, aby dlžné výživné bolo uhradené naraz v primeranej lehote, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa, aj pri zohľadnení nepravidelných úrad bežného výživného otcom.

O trovách konania súd podľa ust. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).