Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/37/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: B. U. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v C. na ul. I. č. XX a N. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. na ul. I. č. XX v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.11.2012 č.k. -138

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 30.5.2011 tak, že mal. N. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že maloletá bude vo výlučnej osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň, vo výlučnej osobnej starostlivosti otca každý párny týždeň. Povinnosťou rodiča, u ktorého sa ukončuje výlučná starostlivosť odovzdať maloletú druhému rodičovi v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska preberajúceho rodiča. Matke vyživovaciu povinnosť neurčil. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú 200 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vo výroku o striedavej starostlivosti maloletej, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Uložil matke aj ocovi povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II po dobu jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 450 € mesačne od 14.2.2012 do budúcna a dlžné výživné za obdobie od 14.2.2012 do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu žiadala zaplatiť otca matke, návrh na zmenu úpravy osobnej starostlivosti o maloletú navrhla zamietnuť a konanie o uložení povinnosti otcovi a matke zúčastňovať sa odborného poradenstva žiadala zastaviť. Poukázala na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie a osobná návšteva kolízneho opatrovníka v miestach bydliska dieťaťa, prešetrenie sociálnych pomerov. Rozhodnutie o zmene úpravy osobnej starostlivosti rodičov o maloletú odôvodnil tým, že vychádzal zo správy psychologičky na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorej vyplýva vôľa maloletej byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov po rovnomerný čas. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zverení maloletej do striedavej starostlivosti sa uspokojil s predložením správy kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že po konzultácii u psychologičky PhDr. E. A. vyplynulo, že dieťa sa vyjadrilo súhlasne k zmene na vyrovnanú striedavú starostlivosť. Súd však nezisťoval možné následky takéhoto zverenia, pretože dieťa nemá jasnú predstavu o tom, ako bude táto zmena vyzerať a zo správy

nevyplýva, či dieťaťu bolo vysvetlené, aké sú možnosti, výhody a nevýhody navrhovanej striedavej starostlivosti a aké sú právne následky rozhodnutia súdu. Poukázala na to, že dieťa od otca nie je cielene vedené k základným výchovný, hygienickým a spoločenským návykom, prípadne pravidelnej prípravy na vyučovanie. Maloletá je v 2. ročníku základnej školy a po príchode od otca si odmieta plniť svoje povinnosti, je nevyrovnané, zabúda na prirodzené veci ako je ústna, telesná hygiena, poriadok a podobne a odmieta zdravú bežne domácu varenú stravu. Otec plnenie povinností od maloletej nevyžaduje, čo konštatuje priamo dieťa a pokiaľ má takéto očakávania od dieťaťa iba matka, je prirodzené, že dieťa volí radšej prostredie bez kladenia primeraných nárokov na jeho osobu. Uviedla, že súd sa bližšie nezaoberal vhodnosťou výchovného prostredia otca, najmä problémami dieťaťa v škole po pobyte u otca a neskúmal, do akej miery otec negatívne ovplyvňuje dieťa proti matke a aký má dieťa negatívny postoj voči priateľke otca, nakoľko sa vracia z domácnosti otca vystresované napriek tomu, že priateľka otca s ním spoločnú domácnosť nezdieľa. Maloletá je nepripravená na vyučovací proces a počas pobytu u otca je nevhodne oblečená, nachladená a podobne. Poukázala na správu kolízneho opatrovníka, že rodičia spolu vzájomne nedostatočne komunikujú o veciach základných, ako aj otázkach každodenného života a netolerujú odlišné výchovné prostredie a sú prítomné prvky rivality. Častejšie striedanie po týždni vyžaduje intenzívnejšie dorozumievanie medzi rodičmi a ich spoluprácu, preto bolo rodičom odporúčané pracovať na posilňovaní vzájomnej komunikácie. Možné následky psychického napätia medzi rodičmi na vývoj dieťaťa súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že s ňou bol ukončený pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny a u ďalšieho zamestnávateľa dobrovoľne ukončila pracovný pomer, čím sa vzdala príjmu zo zamestnania. Uviedla, že pracovný pomer vo VÚB a.s. ukončila dohodou, lebo dosahovaná mzda bola nízka a spolu s výživným od otca nepostačovala na zabezpečenie nákladov na dieťa a domácnosť a druhý pracovný pomer u zamestnávateľa Lidl Slovensko ukončila dobrovoľne, nakoľko bola služobne mimo Košíc viac ako šesť dní v kalendárnom týždni a nemohla sa dostatočne venovať maloletej. Od decembra 2012 je zamestnaná na trvalý pracovný pomer ako obchodný manažér a je samostatne zárobkovo činná. Vyslovila názor, že preukázala súdu, že výdavky na maloletú sú viacnásobne vyššie ako bežné výživné a nepostačujú na zabezpečenie jej potrieb. Súdom uložená povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva po dobu jedného roka iba podčiarkuje existenciu vážnych rozporov v komunikácii oboch rodičov a ich výchovných postojov a tento výrok v podstate neguje predchádzajúci výrok o striedavej starostlivosti, prípadne môže poukazovať na potrebu znaleckého dokazovania. Napriek konzultáciám u psychologičky otec neprejavil záujem o komunikáciu s ňou ohľadne potrieb maloletej a napriek jej úsiliu nedošlo k zmene v ich komunikácii.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, nakoľko je správny a plne v záujme dieťaťa. Poukázal na to, že psychologička kolízneho opatrovníka mala dostatočné informácie a vedomosti zo stretnutí s otcom, matkou, ako aj maloletou, ktorá ju navštívila v sprievode matky na to, aby objektívne potvrdila súhlasný postoj maloletej so striedavou osobnou starostlivosťou. Maloletá N. požaduje tráviť s ním dlhší čas a zistenia psychológa považuje za nestranné, objektívne a dostatočné. Nariadením znaleckého dokazovania by maloletá bola vystavená stresujúcim situáciám, pričom výsledok dokazovania by bol totožný so stanoviskom psychologičky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoniec matka v odvolaní ani nepopiera kladný vzťah maloletej k zmene starostlivosti, ale vyjadruje sa k jej následkom, aké by takáto zmena mohla mať. Poukázal na to, že obaja rodičia žijú v porovnateľných štandardných sociálnych pomeroch, čo bolo súdu známe už z minulosti a správa kolízneho opatrovníka podľa jeho názoru dostatočne podrobne opísala správu psychologičky. Za podstatnú informáciu považuje záujem dieťaťa tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi, čo je vo veku dieťaťa 8 rokov prirodzené, že nevie plnohodnotne sformulovať svoje predstavy vyplývajúce zo zmeny starostlivosti a už vôbec nevie zhodnotiť právne následky rozhodnutia súdu. Vie však vyjadriť svoju vôľu, ktorá vychádza z jeho osobných pocitov a skúseností z doterajšej starostlivosti. Navyše požadovaná zmena starostlivosti nie je tak výraznou zmenou oproti súčasnej forme starostlivosti, aby mala zásadné následky na dieťa. Poprel vyjadrenie matky o bezmedzný režim a nedostatočné požiadavky na dieťa, pretože rovnako má dieťa u neho nastavený režim, ktorý musí dodržiavať vrátane pravidelnej hygieny, poriadku a pravidelného stravovania. Maloletá N. má povolenie hrať sa na PC, avšak obmedzene a prednostne počas voľných dní po splnení školských povinností. Počas pracovného týždňa maloletá chodí spávať u neho o 20.00 až 20.30 hod., čo je podľa jeho názoru primerané veku dieťaťa a únava, na ktorú matka v odvolaní poukazuje v nedeľu večer vyplýva z aktívneho trávenia voľného času počas víkendu, šport, kulturistika, pobyty na chate a podobne. Po obdŕžaní odvolania osobne navštívil školu napriek tomu, že toto pravidelne navštevuje, všetky triedne aktivity, aby preveril tvrdenia

o nepripravenosti N. na vyučovanie a nevhodnosti oblečenia, čo triedna učiteľka poprela, nakoľko poukázala na to, že maloletá podáva vyrovnané a veľmi dobré výsledky bez akýchkoľvek výkyvov, o čom svedčí kópia žiackej knižky, ktorú pripojil a potvrdila aj, že príprava do školy nie je z jeho strany zanedbávaná. Nepotvrdila triedna učiteľka nevhodné oblečenie maloletej po čase, keď trávi čas s ním ako otcom. Uviedol, že oblečenie pre maloletú nakupuje výhradne s ňou, aby sa v ňom cítila pohodlne a zároveň, aby bolo prijateľné aj na nosenie do školy. Vzhľadom k tomu, že maloletá sa venuje športu, uprednostňuje skôr športové a voľnejšie oblečenie. Poprel, že by sa jednalo výhradne o nejaké chlapčenské oblečenie a podobne. Škola taktiež neuviedla problémy so stravovaním. Uviedol, že jeho priateľka nežije s ním v spoločnej domácnosti a s mal. N. sa stretávajú príležitostne tak, aby si vybudovali postupne vzájomne pozitívny vzťah. Ohľadne problémov v komunikácii poukázal na to, že matka nemá motiváciu v zlepšení vzájomnej komunikácie, čo sa prejavilo aj na stretnutiach s psychologičkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré súd nariadil a ktoré sa matka rozhodla už po prvom stretnutí navštevovať nie vo dvojici, ale sama. On však spoločné konzultácie neodmietal a snažil sa plniť úlohy stanovené psychologičkou v záujme zlepšenia komunikácie. Zo strany matky sa však stretol skôr s ignoráciou ako pozitívnou reakciou. Vyslovil názor, že nedostatočná schopnosť rodičov vzájomne komunikovať nemôže byť dôvodom nerešpektovania záujmov maloletého dieťaťa byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov a je nevyhnutné, aby si obaja rodičia uvedomili záujem dieťaťa a tomuto záujmu prispôsobili svoju komunikáciu. Podľa jeho názoru dieťa nemôže doplácať na ochotu alebo neochotu svojich rodičov naučiť sa spolu komunikovať. Vyslovil presvedčenie, že je pripravený rešpektovať rozhodnutie súdu a zúčastňovať sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II po dobu jedného roka s cieľom zlepšenia komunikácie. Jeho cieľom nie je očierňovať matku, ale naopak N. prichádza od matky s nepríjemnými odkazmi na adresu jeho matky, prípadne na neho, ktoré sú mimoriadne nepríjemné, pričom nereagoval na ne žiadnymi priamymi ani nepriamymi komentármi na stranu matky. So stanoveným výživným súhlasil a neodvolal sa napriek tomu, že v súčasnosti spláca hypotekárny úver, ktorý slúžil na obstaranie nehnuteľnosti, v ktorej v súčasnosti s dcérou býva a preto tieto sú podľa jeho názoru nevyhnutné výdavky. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal spôsob a dôvody ukončenia pracovného pomeru matkou u predchádzajúcich zamestnávateľov, pričom do úvahy je potrebné zobrať skutočnosť, že krátko po rozhodnutí sa matka zamestnala a dosahuje pravidelný príjem, teda jej príjmová situácia sa výrazne zlepšila od času, keď súd rozhodoval o výške výživného. Od rozhodnutia súdu posielal na účet matky zvýšené výživné, naďalej plynule uhrádza bežné výdavky na maloletú, oblečenie, škola a podobne. Napriek zlepšeniu príjmových pomerov matky súhlasí so zachovaním výšky výživného, ako rozhodol súd prvého stupňa.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že rodinné pomery boli prešetrované pohovormi s rodičmi a šetrením v mieste bydliska, kde rodina v domácnosti zastihnutá nebola, neskôr vyplynula požiadavka súdu odporučiť rodinu dieťaťa na odborné poradenstvo a konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb, kde boli realizované párové i individuálne konzultácie s jednotlivými členmi rodiny. Poznatky o rodine a výsledky konzultácii na referáte poradensko- psychologických služieb boli súdu podané v písomných vyjadreniach a pri osobnej účasti na súdnom pojednávaní. Psychológ vo svojej správe uviedol, že rodia spolu vzájomne nedostatočne komunikujú a netolerujú si odlišné výchovné postoje a prítomné sú prvky rivality. S matkou bola otvorená téma výchovných problémov s dcérou, ktorá sa ocitla v rodičovskom konflikte. Matka poradenstvo prijímala pozitívne. Otec aj maloletá vyjadrovali verbálne zhodné dôvody pre zmenu a vyrovnanejšiu striedavú starostlivosť. K obom novým partnerom rodičov boli emocionálne väzby dieťaťa v štádiu formujúcom sa k osobe otcovej partnerky zatiaľ skôr negatívne. Maloletá N. podľa správy psychológa má smerom k matke viac citovo zafarbenú väzbu a k otcovi má skôr racionálnu väzbu. Porozvodový konflikt a chýbajúca súdržnosť rodičov sa podpísali pod moment, že dieťa si pozitívne väzby presúva na okrajové osoby a to dedko a babka, ktorých dieťa uviedlo ako člena rodiny na prvom mieste. Vo svojom závere psychológ uviedol, že dieťa sa vyjadrilo súhlasne k zmene na vyrovnanú striedavú starostlivosť, ale nemá jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať. Vzhľadom k tomu, že častejšie striedanie po týždni vyžaduje intenzívnejšie dorozumievanie medzi rodičmi a ich spoluprácu, bolo rodičom odporúčané pracovať na posilnení vzájomnej komunikácie.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaistí jej aktuálne vývinové aj materiálne potreby, pomôže jej prekonať porozvodovú situáciu rodičov, aby nemala pocit definitívnej straty jedného z nich. Takáto forma úpravy rešpektuje jej vôľu a tiež aj pravidlo, že každý z rodičov má právo tráviť so svojím dieťaťom polovicu jeho voľného času. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa neboli potvrdené obavy matky, že by starostlivosť otca o maloletú nebola na požadovanej úrovni alebo že by na jej výchovu nemal potrebné osobnostné predpoklady a z pripojenej kópie žiackej knižky maloletej otcom nebola preukázaná matkina obava, že by otec nevyžadoval plnenie povinností maloletej vrátane pravidelnej prípravy na vyučovanie. Vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru odvolacieho súdu nevylučuje ani rozdielny výchovný prístup rodičov a ich odlišné povahové vlastnosti, pretože takýto model starostlivosti by maloletá zažívala v prípade akejkoľvek formy úpravy ich pomerov a vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa neboli zistené nevhodné pomery, v ktorých otec žije. Pokiaľ matka navrhovala nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov ( ), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a nie je možné priorizovať ho, ale hodnotiť ho ako každý dôkaz podľa jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalcovi zásadne nepatrí právo vyjadrovať svoj názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska použitých metodík a odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane však nemusí akceptovať závery znalca, ktoré sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebné na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami. Keďže v posudzovanom prípade výsledky vykonaného dokazovania umožňovali jednoznačný záver o tom, že je v záujme maloletej zmena výkonu striedavej osobnej starostlivosti, neboli splnené podmienky pre zrušenie napadnutého výroku o striedavej osobnej starostlivosti a vrátenie veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania tak, ako žiadala matka vo svojom odvolacom návrhu. Pokiaľ ide o výrok o výživnom pre mal. N. neboli splnené podmienky pre jeho zrušenie a vrátenie veci ani pre zmenu v zmysle odvolacieho návrhu matky, pretože výživné určené súdom prvého stupňa dostatočne zohľadňuje reálne príjmové pomery rodičov, je primerané odôvodneným potrebám maloletej a navyše, ako to bolo zhodne tvrdené oboma rodičmi po rozhodnutí vo veci samej súdom prvého stupňa, sa príjmové pomery matky zlepšili, pretože sa stala zárobkovo činnou a dosahuje pravidelný príjem. Odvolací súd je toho presvedčenia, že výživné od otca pre mal. N. 200 € mesačne vyrovnáva rozdiel medzi životnou úrovňou otca a matky daný vyšším príjmom otca a vytvára priestor na to, aby mali obaja rovnaké možnosti uspokojovať potreby maloletej. Vzhľadom na nedostatočnú schopnosť rodičov vzájomne komunikovať, čo nemôže byť dôvodom nerešpektovania prejaveného záujmu maloletého dieťaťa byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po rovnaký čas, bolo nevyhnutné v záujme toho, aby si rodičia uvedomili záujem dieťaťa a prispôsobili svoju komunikáciu tomuto záujmu, určiť rodičom povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti ich dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.