Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-112-2013.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. F., nar. XX. XX. XXXX, N. XX/X, X., o vymoženie sumy 1.483,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/349/2011 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 3475/11u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/349/2011-10 zo dňa 12. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 03. 2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 70090/10 vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. dňa 20. 12. 2010. Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24. 06. 2005, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, boli všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode IX. Záverečné ustanovenia bola obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je neplatná, preto exekučný titul vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným poriadkom. Poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné, pričom cieľom tohto prieskumu je
zistiť, či je povaha samotného plnenia v súlade s právom. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 10. 2009 pod sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 a na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. V bode 47 vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora C-40/2008 je uvedené, že zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že do 31. 12. 2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, a pokiaľ teda bola zmluva o úvere uzavretá pred dňom 01. 01. 2008 (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 51,98 eur s DPH.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 14. 12. 2012 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že súdny exekútor disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom (Exekučným poriadkom) napr. pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie, nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania. Súdny exekútor nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu, tento spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predloží v zmysle § 44 Exekučného poriadku súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. V opačnom prípade, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 11. 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 07. 03. 2011, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. dňa 20. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. EP 70090/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 01. 2011 a vykonateľnosť dňa 04. 02. 2011. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 07. 03. 2011 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 12. 11. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 03. 2011 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. dňa 20. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. EP 70090/10. O jeho vydanie požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2032392 zo dňa 24. 06. 2005, ktorej súčasťou sú i všeobecné obchodné podmienky. V týchto podmienkach je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.
V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2032392 zo dňa 24. 06. 2005 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
K námietke oprávneného v podanom odvolaní týkajúcej sa použitia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2032392, čo bolo dňa 24. 06. 2005, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú i rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.