Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-90-2013.pdf
PDF · 71.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/90/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XXXX/XX, U., o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/2285/2010-10 zo dňa 20. marca 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
V ostatných výrokoch zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,38 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") z dôvodu, že dňa 20.02.2011 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, vykonať. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazal na ich úhradu povinného. Podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom od 30.04.2008 súd priznal odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 Eur a a podľa § 22 vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 29,19 Eur a DPH súhrne vo výške 10,44 Eur zo základu 52,19 Eur.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže na náhradu trov oprávneného alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným po dvoch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu nemožno považovať za včasné, ak sa po troch rokoch toto právo prekluduje. Pritom oprávnený sa má aktívne podieľať na úspešnosti exekúcie včasným podaním návrhu na jej vykonanie. Odvolateľ tvrdil, že rozhodnutie o trovách exekúcie, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný, predstavuje závažný zásah do jeho majetkových pomerov. Po zastavení exekúcie je totiž súdny exekútor povinný postupovať podľa § 60 písm. c/ EP a bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Nadväzne nemá ako vymôcť priznané trovy. Súdny exekútor uviedol, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil v prospech oprávneného, mu nebudú vrátené, nakoľko v prevažnej väčšine prípadov
pohľadávka z titulu trov exekúcie zostáva neuhradená. Domnieval sa, že exekúcia mala byť zastavená len v časti vymáhania nároku oprávneného, a v časti trov exekúcie by sa mala vykonávať ďalej.
Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky, za čo mu nemožno pričítať zavinenie. Následne nemá podľa § 203 ods. 1 EP ani povinnosť náhrady trov exekúcie. Oprávnený dodal, že pre súdneho exekútora je výhodnejšie, ak je k náhrade trov exekúcie "zaviazaný" oprávnený, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu, a teda je "záruka" ich úhrady.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len "O.s.p."), predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o trovách podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti zostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
Podľa názoru odvolacieho súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnený podal dôvodne, keď povinný si svoju povinnosť uhradiť pokutu uloženú mu v blokovom konaní nesplnil. V súvislosti s § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola stanovená lehota, v akej štátny orgán má upustiť od vymáhania povinnosti, aby na seba nepreniesol riziko úhrady trov exekúcie súdneho exekútora, a preto treba vychádzať z predpokladu, že štátne orgány si plnia svoje právomoci v zákonných medziach a medzi ne treba zaradiť aj dôsledne zabezpečenie vymáhania správnych rozhodnutí aj cestou súdneho výkonu či exekúcie.
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie takmer 10 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty (návrh došiel súdnemu exekútorovi dňa 31. mája 2010, prekluzívna lehota uplynula dňa 6.3.2011 - nie ako to nesprávne uvádza okresný súd 20.2.2011). Predmetnú dobu nemožno na účel úspešného vykonania exekúcie, pri zohľadnení konkrétností daného prípadu - osobitne druhu a výšky vymáhanej povinnosti (peňažná pohľadávka v sume 33,19 Eur) - považovať za neprimerane krátku. Hoci aj oprávnený disponoval vykonateľným rozhodnutím už dlhšie, nie je prípustné dospieť k záveru, že tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie necelých 10 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, zavinil zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).
Trovy exekúcie znáša v zásade povinný. Pre rozhodnutie, či oprávnený mohol a mal predvídať zastavenie exekúcie je potrebné posúdiť, či podal návrh na vykonanie exekúcie včas. Dobu podania návrhu na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie posúdiť ako zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného len v prípade návrhov podaných tesne pred uplynutím lehoty. V ostatných prípadoch sa aplikuje ust. § 197 Exekučného poriadku. Od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie do konca lehoty mal exekútor takmer desať mesiacov na vykonanie exekúcie. Oprávnený postup exekučného súdu ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Nedôvodnou odvolacou námietkou je tvrdenie súdneho exekútora o zásahu do jeho majetkových práv. Uvedené totiž vychádza len z jeho odhadu o tom, ktorý z účastníkov je solventnejší, a teda od ktorého jednoduchšie vymôže trovy exekúcie. Výška majetku účastníkov konania však pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je právne významnou skutočnosťou (okrem prípadu nemajetnosti povinného v zmysle § 203 ods. 2 veta prvá, ods. 3 Exekučného poriadku). Neopodstatnenou je tiež námietka odvolateľa v súvislosti
s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu podľa § 60 Exekučného poriadku. Situácia by bola totožná aj v prípade uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Nakoľko zastavenie exekúcie v celom rozsahu je v aktuálnom štádiu už právoplatné, odvolací súd je predmetným výrokom v zmysle § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. viazaný. Je preto bezpredmetné rozvíjať teoretickú úvahu o vhodnejšom, resp. správnejšom postupe ohľadne rozsahu zastavenia exekúcie.
Nakoľko trovy exekúcie v zásade znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), pričom o výnimku, keď ich znáša oprávnený (v súdenej veci podľa názoru odvolateľa podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), v prejednávanom prípade nejde, súd prvého stupňa správne uložil povinnosť náhrady trov exekúcie povinnému.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor nemal úspech v odvolacom konaní a ostatní účastníci si trovy neuplatnili, resp. im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.