Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/90/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XXXX/XX, U., o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -10 zo dňa 20. marca 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

V ostatných výrokoch zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,38 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd exekúciu zastavil v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") z dôvodu, že dňa 20.02.2011 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, vykonať. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na , , a Exekučného poriadku a zaviazal na ich úhradu povinného. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom od 30.04.2008 súd priznal odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 Eur a a podľa vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 29,19 Eur a DPH súhrne vo výške 10,44 Eur zo základu 52,19 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže na náhradu trov oprávneného alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným po dvoch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu nemožno považovať za včasné, ak sa po troch rokoch toto právo prekluduje. Pritom oprávnený sa má aktívne podieľať na úspešnosti exekúcie včasným podaním návrhu na jej vykonanie. Odvolateľ tvrdil, že rozhodnutie o trovách exekúcie, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný, predstavuje závažný zásah do jeho majetkových pomerov. Po zastavení exekúcie je totiž súdny exekútor povinný postupovať podľa § 60 písm. c/ EP a bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Nadväzne nemá ako vymôcť priznané trovy. Súdny exekútor uviedol, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil v prospech oprávneného, mu nebudú vrátené, nakoľko v prevažnej väčšine prípadov

pohľadávka z titulu trov exekúcie zostáva neuhradená. Domnieval sa, že exekúcia mala byť zastavená len v časti vymáhania nároku oprávneného, a v časti trov exekúcie by sa mala vykonávať ďalej.

Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky, za čo mu nemožno pričítať zavinenie. Následne nemá podľa § 203 ods. 1 EP ani povinnosť náhrady trov exekúcie. Oprávnený dodal, že pre súdneho exekútora je výhodnejšie, ak je k náhrade trov exekúcie "zaviazaný" oprávnený, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu, a teda je "záruka" ich úhrady.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa , (ďalej len ""), predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie vo výroku o trovách podľa ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti zostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Podľa názoru odvolacieho súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnený podal dôvodne, keď povinný si svoju povinnosť uhradiť pokutu uloženú mu v blokovom konaní nesplnil. V súvislosti s o priestupkoch nebola stanovená lehota, v akej štátny orgán má upustiť od vymáhania povinnosti, aby na seba nepreniesol riziko úhrady trov exekúcie súdneho exekútora, a preto treba vychádzať z predpokladu, že štátne orgány si plnia svoje právomoci v zákonných medziach a medzi ne treba zaradiť aj dôsledne zabezpečenie vymáhania správnych rozhodnutí aj cestou súdneho výkonu či exekúcie.

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie takmer 10 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty (návrh došiel súdnemu exekútorovi dňa 31. mája 2010, prekluzívna lehota uplynula dňa 6.3.2011 - nie ako to nesprávne uvádza okresný súd 20.2.2011). Predmetnú dobu nemožno na účel úspešného vykonania exekúcie, pri zohľadnení konkrétností daného prípadu - osobitne druhu a výšky vymáhanej povinnosti (peňažná pohľadávka v sume 33,19 Eur) - považovať za neprimerane krátku. Hoci aj oprávnený disponoval vykonateľným rozhodnutím už dlhšie, nie je prípustné dospieť k záveru, že tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie necelých 10 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, zavinil zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).

Trovy exekúcie znáša v zásade povinný. Pre rozhodnutie, či oprávnený mohol a mal predvídať zastavenie exekúcie je potrebné posúdiť, či podal návrh na vykonanie exekúcie včas. Dobu podania návrhu na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie posúdiť ako zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného len v prípade návrhov podaných tesne pred uplynutím lehoty. V ostatných prípadoch sa aplikuje ust. § 197 Exekučného poriadku. Od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie do konca lehoty mal exekútor takmer desať mesiacov na vykonanie exekúcie. Oprávnený postup exekučného súdu ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Nedôvodnou odvolacou námietkou je tvrdenie súdneho exekútora o zásahu do jeho majetkových práv. Uvedené totiž vychádza len z jeho odhadu o tom, ktorý z účastníkov je solventnejší, a teda od ktorého jednoduchšie vymôže trovy exekúcie. Výška majetku účastníkov konania však pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je právne významnou skutočnosťou (okrem prípadu nemajetnosti povinného v zmysle § 203 ods. 2 veta prvá, ods. 3 Exekučného poriadku). Neopodstatnenou je tiež námietka odvolateľa v súvislosti

s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu podľa § 60 Exekučného poriadku. Situácia by bola totožná aj v prípade uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Nakoľko zastavenie exekúcie v celom rozsahu je v aktuálnom štádiu už právoplatné, odvolací súd je predmetným výrokom v zmysle v spojení s viazaný. Je preto bezpredmetné rozvíjať teoretickú úvahu o vhodnejšom, resp. správnejšom postupe ohľadne rozsahu zastavenia exekúcie.

Nakoľko trovy exekúcie v zásade znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), pričom o výnimku, keď ich znáša oprávnený (v súdenej veci podľa názoru odvolateľa podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), v prejednávanom prípade nejde, súd prvého stupňa správne uložil povinnosť náhrady trov exekúcie povinnému.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor nemal úspech v odvolacom konaní a ostatní účastníci si trovy neuplatnili, resp. im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.