Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/2/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu O.. A. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX/XX, T. T., zastúpený splnomocnencom Mgr. Martinom Valom, so sídlom Sokolovská 5, Praha 8, Česká republika proti žalovanému Ing. Ivan Kupčok - DIAGO s.f., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 32 229 178, zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Moyzesova 12, Brezno o zaplatenie 41 709,97 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 41 709,97 Eur spolu s úrokom z omeškania 16 % ročne zo sumy 41 709,97 Eur od 1.1.2003 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O náhrade trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca si návrhom zo dňa 31.10.2005 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy v tom čase 1 256 554,60 Sk s príslušenstvom, a to titulom zaplatenia provízie, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení, ktorú účastníci uzavreli 2.4.2001 pod č. č. LBX/001/2001 a tiež si uplatnil nárok na zaplatenie odstupného podľa ust. po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 2.4.2001. Uvedený zmluvný vzťah bol ukončený na základe výpovede žalovaného zo dňa 23.9.2002 ku dňu 31.10.2002. Podľa Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001 (ďalej len zmluva), ktorú účastníci uzavreli 2.4.2001 žalobca sa zaviazal pre žalovaného vykonávať prieskum trhu, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť, tlmočnícke služby, a to predovšetkým v oblasti Ruskej federácie, Bieloruska, Ukrajiny, Maďarska, Českej republiky a Slovenskej republiky, prípadne na iných dohodnutých územiach, týkajúcich sa nákupu a predaja dohodnutých druhov tovaru. V zmysle zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení sa žalovaný zaviazal uhrádzať pravidelne za túto činnosť žalobcovi mesačne sumu 25 000,-- Sk, uhrádzať mu náklady súvisiace s touto jeho činnosťou a uhradiť mu províziu na dohodnuté obchodné prípady formou rámcovej kúpnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a tretími osobami vo výške 20 % zo zisku.

Po ukončení zmluvného vzťahu oznámil žalovaný žalobcovi, že vykoná vyúčtovanie vzájomnej spolupráce do 11.10.2002, neskoršie oznámil termín 31.10.2002, nakoniec vykonal vyúčtovanie dňa 4.12.2002 a zaslal ho žalobcovi a v tomto vyúčtovaní mu oznámil výšku dosiahnutých príjmov z realizovaných obchodných prípadov vo výške 5 187 387,-- Sk za rok 2001, z toho čistý zisk vo výške 8,3 %, teda 430 553,-- Sk, pričom 20 % z takto dosiahnutého zisku bolo 86 110,60 Sk a vyplatené náhrady, tzn. cestovné, stravné a telefón za rok 2001 372 989,50 Sk. Za rok 2002 dosiahnutý príjem z obchodov sprostredkovaných žalobcom predstavoval 20 484 159,-- Sk, z toho čistý zisk 8,8 % 1 761 637,60 Sk a 20 % provízia potom predstavovala sumu 352 328,50 Sk. Vyplatené náhrady zo strany

žalovaného žalobcovi predstavovali za rok 2002 424 647,40 Sk. Podľa rekapitulácie, ktorú uviedol žalovaný vo svojom vyúčtovaní zo dňa 4.12.2002, 20 % zo zisku dosiahnutého žalovaným v roku 2001 a 2002 v sume 438 439,10 Sk odpočítal náhrady, ktoré vyplatil žalovaný žalobcovi v sume 797 636,90 Sk, teda rozdiel je mínus 359 198,80 Sk. Z prílohy k vyúčtovaniu vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi 705 065,50 Sk, pričom táto suma bola doplnená o ďalšiu sumu 25 485,70 Sk, ktorú nakoniec žalovaný uhradil žalobcovi potom, ako sa žalobca domáhal tohto nároku cestou súdu, teda celkovo uhradil žalovaný žalobcovi náhrady za rok 2001 a 2002 podľa čl. 7 zmluvy vo výške 730 551,20 Sk. Žalobca s takýmto vyúčtovaním nesúhlasil a navrhol stanoviť základ a výšku provízie za obdobie existencie zmluvného vzťahu od 2.4.2001 do 31.10.2002 tak, že obrat dosiahnutý zo vzájomného obchodu stanovil sumou 25 000 000,-- Sk, priemerný zisk dosiahnutý žalovaným ako následok spolupráce so žalobcom mal byť vo výške 5 000 000,-- Sk, teda 20 % z dosiahnutého zisku a dohodnutá výška provízie 20 % z takto dosiahnutého zisku potom predstavovala sumu 1 000 000,-- Sk. Žalobca sám navrhol náklady, ktoré dovtedy žalovaný vyplatil žalobcovi, teda 730 551,20 Sk, tieto náklady odpočítať od vypočítanej výšky provízie a žiadal pôvodne, aby mu žalovaný uhradil sumu 369 448,80 Sk (teda 1 000 000,-- Sk - 730 551,20 Sk = 269 448,80 Sk).

Skutočnosť, že sa žalobca žalobným návrhom domáhal zaplatenia provízie vo výške 770 146,40 Sk žalobca zdôvodnil tak, že pôvodne od výšky vypočítanej provízie 1 000 000,-- Sk odpočítal náhrady 730 551,20 Sk preto, že sa snažil získať aspoň nejakú províziu za vykonávanú činnosť, ale po porade so svojím právnym zástupcom sa rozhodol, že bude požadovať od žalovaného výšku provízie tak, ako je uvedená v žalobe 20 % zo zisku zisteného podľa účtovnej závierky, ale 20 % z obvyklého zisku v odbore činnosti, v ktorej podniká žalobca aj žalovaný. Obvyklá výška zisku je podľa žalobcu najmenej 15 % z obratu, a z takto zisteného zisku ustálil výšku provízie 20 %.

Okrem žalovanej sumy provízie 770 146,40 Sk, žiadal žalobca priznať aj odstupné po ukončení zmluvného vzťahu, a to v zmysle ust. , pretože si nárok na odstupné uplatnil listom zo dňa 3.12.2002, teda v jednoročnej lehote od ukončenia zmluvného vzťahu a uplatnil si nárok na zaplatenie odstupného vo výške 486 408,20 Sk, a to v zmysle ust. za dobu 19 mesiacov trvajúceho zmluvného vzťahu.

Okresný súd v Brezne, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni nárok žalobcu rozsudkom zo dňa 4.7.2006 zamietol, a to z dôvodu, že mal zato, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ustáleniu výšky dosiahnutého zisku u žalovaného za rok 2001 v sume 430 553,-- Sk a za rok 2002 v sume 1 761 637,60 Sk a žalobca nenamietal takúto výšku zisku vykázaného žalovaným vo vyúčtovaní, ale namietal, že obvyklá výška zisku nie je 8,3 v roku 2001 a 8,6 v roku 2002, ale najmenej 15 %. Súd vychádzal z výšky zisku vykázaného žalovaným, ktorú žalobca nenamietal, potom súd dospel k záveru, že výška provízie vypočítaná z takto ustáleného zisku za rok 2001 predstavuje sumu 86 110,60 Sk a za rok 2002 352 327,50 Sk. Od takto zistenej sumy súd odpočítal už vyplatené náklady a paušálne odmeny, ktoré vyplatil žalovaný žalobcovi po dobu trvania zmluvného vzťahu, keď vychádzal z listu žalobcu žalovanému zo dňa 18.11.2002, kde si sám žalobca odpočítal od vypočítanej provízie 1 000 000,-- Sk dovtedy vyplatené náklady a aj náhradu výdavkov, teda sumu 730 551,20 Sk a mal zato, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o tom, že od vypočítanej výšky provízie je potrebné odpočítať dovtedy vyplatené náhrady a paušálnu odmenu. Z dosiahnutého zisku za rok 2001 430 553,-- Sk - vypočítaná provízia 86 110,60 Sk a vyplatené náhrady za rok 2001 372 989,50 Sk a v roku 2002 z dosiahnutého zisku 1 761 637,60 Sk bola vypočítaná provízia 352 327,50 Sk a vyplatené náhrady 424 647,40 Sk, teda žalobcovi nevzniklo voči žalovanému právo na úhradu provízie pokiaľ žalovaný uhradil žalobcovi dovtedy vyúčtované dohodnuté náklady spojené s činnosťou obchodného zástupcu a dovtedy vyúčtované paušálne odmeny 25 000,-- Sk mesačne, pretože súd bol toho názoru, že nárok na províziu tak, ako si ju uplatnil žalobca návrhom na začatie konania nemala opodstatnenie v dojednanom zmluvnom postupe medzi účastníkmi ohľadom spôsobu a výšky výpočtu provízie za činnosť, ktorú vykonával žalobca pre žalovaného. Teda pokiaľ išlo o províziu, súd nárok v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady zaplatenia odstupného, súd konštatoval, že žalobca nepreukázal súdu vznik nároku na odstupné, nepreukázal splnenie podmienok, ktoré predpokladá ust. a , preto návrh aj v tejto časti zamietol. Okresný súd v Brezne teda svojím rozsudkom zo dňa 4.7.2006 návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku Okresného súdu v Brezne podal odvolanie žalobca a na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zo dňa 4.7.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo svojom odôvodnení na strane 9 (č.l. 179 súdneho spisu) uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporná výška obratu, ktorú dosiahol žalovaný počas trvania spolupráce so žalobcom na základe zmluvného vzťahu za rok 2001 a 2002, keď za rok 2001 ustálil výšku obratu v sume 5 187 387,-- Sk a v roku 2002 20 480 459,-- Sk, sporná je ale výška zisku, resp. základu, z ktorého za roky 2001 a 2002 má sa provízia vo výške 20 % vypočítať. Keďže údaje o výške zisku, z ktorého sa má vypočítať provízia sú iné podľa výpočtov žalobcu a iné podľa výpočtov žalovaného a účastníci tieto údaje navzájom spochybňujú a namietajú, pričom ide o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, bude potrebné, aby súd prvého stupňa podľa ust. nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, pričom úlohou znalca bude vypočítať výšku zisku za rok 2001 a za rok 2002, ktorý dosiahol žalovaný za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie zmluvného vzťahu založeného zmluvou zo dňa 2.4.2001. Zo zisku vypočítaného znalcom potom súd prvého stupňa následne vypočíta výšku provízie žalobcu za rok 2001 a 2002 podľa dohody zmluvných strán vo výške 20 % zo zisku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku na odstupné, súd druhého stupňa konštatoval, že rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ zamietol nárok žalobcu na vyplatenie odstupného, je predčasné so zreteľom aj na to, že až po vykonaní znaleckého dokazovania bude zrejmé, či žalovaný má alebo nemá vyplatiť žalobcovi províziu a v kladom prípade, v akej výške. Uviedol, že vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným získal pre neho nových zákazníkov, resp. rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, teda splnenie podmienky podľa ust. žalobca preukázal, pričom je potrebné skúmať ešte splnenie podmienky podľa ust. , a to že vyplatenie odstupného z prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi je spravodlivé.

Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Banskej Bystrici Okresný súd v Brezne nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 31/2008, pričom otázku položenú jej súdom zodpovedala tak, že určila, že za obdobie od 2.4.2001 do 31.12.2001 dosiahol žalovaný za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 2.4.2001 zisk 13 129,40 Sk a za rok 2002 od 1.1.2002 do 31.11.2002 55 548,40 Sk. Znalkyňa uviedla, že výpočet hrubého zisku za jednotlivé zrealizované obchodné prípady nie je možné urobiť, pretože nie sú k dispozícii výdavky za každý obchodný prípad, pretože jednoduché účtovníctvo neumožňuje viesť analytickú evidenciu tak, ako je to v účtovníctve podvojnom. Znalkyňa ďalej uviedla, že v sústave jednoduchého účtovníctva je zisk určený rozdielom príjmov a výdavkov, a keďže z výkazov žalovaného vyplýva, že žalovaný mal za účtovné obdobie roku 2001 zisk pred zdanením, teda hrubý zisk 181 788,-- Sk a v roku 2002 189 275,-- Sk, pre výpočet výšky zisku žalovaného za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas ich zmluvného vzťahu, bolo nutné ustáliť výšku príjmov, ktoré dosiahol žalovaný z týchto obchodných prípadov. Výšku príjmov zisťovala porovnaním zoznamu obchodných partnerov O.. A. T. pri plnení úlohy so skutočne vystavenými a uhradenými faktúrami za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného. Po tomto porovnaní ustálila znalkyňa príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za obdobie od 2.4.2001 do 31.12.2001 vo výške 7 213 949,99 Sk a od 1.1.2002 do 31.11.2002 35 837 675,90 Sk. Výpočtom zisku podľa vzorca: dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku x percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný, znalkyňa ustálila výšku zisku za obdobie od 2.4.2001 do 31.12.2001 na 13 129,40 Sk a od 1.1.2002 do 31.11.2002 55 548,40 Sk.

Proti záverom znaleckého posudku namietal žalobca a znalkyňou určenú výšku zisku považoval za nesprávnu, keď podľa neho znalkyňa zaradila pre výpočet zisku také položky, ktoré nespadajú do času trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čím došlo k zníženiu zisku. Podľa neho ďalej do príjmov a výdavkov nesprávne zaradila také položky, ktoré s predmetom zmluvy nesúvisia, keďže pri svojich postupoch zaradila všetky položky príjmov i výdavkov zo všetkých predmetov podnikania žalovaného za rok 2001 a 2002, ktorých bolo 21, pričom žalobca vykonával činnosť, ktorá súvisela len s jednou podnikateľskou činnosťou žalovaného, a tiež uviedol, že žalovaný je povinný preukázať priradenie

jednotlivých výdavkov k jednotlivým obchodným prípadom. Ak tak neurobí, nemôže súd na ne pri svojom rozhodovaní prihliadať.

Súd nariadil znalkyni vypracovať dodatok k znaleckému posudku s tým, že úlohou znalkyne bolo doplniť Znalecký posudok č. 31/2008 a vypracovať dodatok k nemu tak, že jej úlohou bude vypočítať výšku zisku za obdobie od uzavretia zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným, teda od dňa 2.4.2001 do dňa 31.10.2002, za realizované obchodné prípady medzi žalobcom a žalovaným, a to zisku ako rozdielu medzi príjmami a výdavkami len z obchodných prípadov realizovaných podľa zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. Znalkyňa doručila súdu 6.11.2008 dodatok k znaleckému posudku pod č. 70/2008 a v závere uviedla, že na zadanú otázku nie je možné odpovedať, nakoľko sa v archíve žalovaného nezachovali účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť výšku výdavkov, ktoré prislúchajú k jednotlivým obchodným prípadom realizovaných medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy zo dňa 2.4.2001, teda od 2.4.2001 do 31.10.2002.

Na základe takýchto záverov znalkyne súd konštatoval, že z vykonaného znaleckého dokazovania nie je možné vypočítať výšku provízie žalovaného tak, ako to určil okresnému súdu Krajský súd v Banskej Bystrici. Keďže znaleckým dokazovaním súd nezistil výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť, vychádzal z výšky príjmov žalovaného, ktoré tento uviedol vo vyúčtovaní zo 4.12.2002, keďže ide o príjmy žalovaného zo vzájomnej obchodnej spolupráce, t.j. podľa zmluvy, ktoré sú vo výške 25 671 546,- Sk a sú približne rovnaké s výškou predpokladanou žalovaným, teda 25 mil. Sk (č.l. 20 súdneho spisu).

Námietku žalobcu, že znalkyňa ustálila výšku príjmov žalovaného v roku 2001 7 213 949,99 Sk a v roku 2002 35 837 675,90 Sk, a teda zisk žalovaného musel byť ešte vyšší ako predpokladal žalobca, súd považoval za irelevantnú, pretože znalkyňa vysvetlila, že zistenie príjmov žalovaného z obchodných prípadov, na ktorých sa podieľal žalobca je nutné pre výpočet zisku žalovaného za sledované obdobie podľa jedného zo spôsobov výpočtu zisku, ktoré uviedla vo svojom znaleckom posudku, teda podľa spôsobu 3, a teda len samotné zistenie príjmov bez zistenia výdavkov nie je dôkazom toho, že žalovaný mal vyšší zisk ako predpokladal žalobca.

Znalkyňa v Znaleckom posudku č. 31/2008 a tiež v dodatku č. 70/2008 v závere konštatuje, že výšku zisku z príjmov žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca nie je možné zistiť rozdielom medzi príjmami a výdavkami, pretože výdavky nie je možné zistiť.

Žalobca svoj nárok opieral o obvyklú výšku zisku, a to 15 % z podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy. V zmysle zmluvy podľa čl. VII. bod 3 zmluvy si účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie. Žalovaný vykonal vyúčtovanie výšky zisku v roku 2001 430 553,- Sk a v roku 2002 1 761 637,60 Sk. Spôsob vedenia účtovnej evidencie pre zistenie výšky zisku si účastníci nedohodli. Zo záverov znaleckého posudku súd výšku zisku za každý obchodný prípad zvlášť nezistil, preto vychádzal z vyúčtovania žalovaného zo dňa 4.12.2002, keď výšku obratu (príjmov) žalovaný uviedol sumou 25 671 546,-- Sk a žalobca 25 mil. Sk. Potom súd akceptoval dohodu účastníkov podľa zmluvy, a to podľa poslednej vedy čl. VII. bod 3 zmluvy a listu žalobcu z 18.11.2002 a na vypočítanú províziu 438 438,10 Sk započítaval vyplatené náklady a paušálnu odmenu 730 551,20 Sk (č.l. 20), t.j. výsledok záporný - 292 113,10 Sk, teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol, preto súd nárok na zaplatenie provízie zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odstupné, ktorý si tento uplatnil v sme 486 408,20 Sk, tu okresný súd rešpektujúc názor krajského súdu, že žalobca pre vznik nároku na odstupné preukázal splnenie podmienky podľa priznal žalobcovi odstupné v zmysle a v priemere provízií za celé zmluvné obdobie od 2.4.2001 do 31.10.2002, t.j. za 19 mesiacov, pričom súd za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo 4.12.2002, t.j. sumu 438 437,92 Sk, potom pri zmluvnom období 19 mesiacov je priemer provízie 23 075,68 Sk, t.j. 765,97 Eur mesačne, teda súd priznal žalobcovi odstupné vo výške 765,97 Eur. Vo zvyšku nárok na odstupné zamietol.

Odstupné súd priznal s úrokom z omeškania od 1.1.2003, pretože listom z 3.12.2002 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Keďže ale nepreukázal súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od

1.1.2003. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 16 % ročne, preto mu súd podľa priznal úrok z omeškania vo výške 16 % ročne, hoci základná (diskontná) úroková sadzba NBS bola od 18.11.2002 do 25. 9.2003 6,5 %.

Ďalej sa súd v tomto rozsudku vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný voči nároku žalobcu. Súd bol toho názoru, že žalobný návrh bol podaný 31.10.2005, teda v 4-ročnej premlčacej lehote podľa , pričom si právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 3.12.2002 uplatnil u žalovaného (č.l. 23 súdneho spisu) nárok na zaplatenie provízie nie podľa výpočtu žalovaného, ale podľa výpočtu žalobcu, a to z obvyklého zisku (15 %) a nie zo zisku, ktorý uviedol vo vyúčtovaní zo 4.12.2002 žalovaný.

Tým istým listom si uplatnil žalobca u žalovaného odstupné, teda do jedného roka od skončenia zmluvy, ktorá sa skončila 31.10.2002, a to v súlade s ust. , preto súd námietku žalovaného ohľadom uplatneného nárok žalobcu na odstupné zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval správanie žalovaného, ktorý súhlasil so znaleckým dokazovaním na zistenie príjmov a výdavkov za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného za každý obchodný prípad zvlášť a následne dôkazy (účtovné doklady) znalkyni nepredložil. Súd bol toho názoru, že žalovaný už v čase rozhodovania súdu o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania musel vedieť, že takéto dôkazy nemá.

Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 18.6.2009 podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný sa odvolal proti výroku rozsudku, v ktorom súd priznal žalobcovi odstupné, keď uviedol, že žalobca dostal viac, ako mu prináleží už na províziách, zo samotného rozsudku vyplýva, že vyúčtovanie vzájomnej spolupráce bolo v neprospech žalobcu, a to v sume 292 113,10 Sk, tzn. že by mal žalobca vrátiť žalovanému neoprávnene prijaté sumy. Tak isto namietal proti právnemu názoru súdu, ktorý ustálil, že nárok žalobcu na zaplatenie odstupného nie je premlčaný, tvrdil naďalej, že nárok žalobcu na vyplatenie odstupného je premlčaný, a preto žiadal v tejto časti rozsudok okresného súdu zmeniť.

V odvolaní proti rozsudku okresného súdu žalobca uviedol, že nie je správny záver súdu, ktorý ustálil, že žalovaný nemal povinnosť viesť evidenciu jednotlivých obchodných prípadov, tzn. evidenciu príjmov a výdavkov samostatne pre jednotlivé obchodné prípady zvlášť. Vedenie evidencie príjmov a výdavkov žalovaným samostatne pre jednotlivé obchodné prípady vyplýva jednak z ust. , a jednak z dojednania zmluvných strán v zmysle zmluvy zo dňa 2.4.2001, keď z dojednania zmluvných strán vyplýva podľa čl. VII ods. 3 zmluvy v spojení s listom žalobcu zo dňa 22.10.2001, že provízia sa vypočítava za dohodnuté a realizovaná obchodné prípady. Pokiaľ žalovaný neviedol evidenciu spôsobom, ktorý je nevyhnutný na výpočet provízie podľa čl. VII ods. 3 zmluvy, nemôže byť táto skutočnosť pripočítavaná ku škode žalobcu. Takým konaním totiž nepochybne žalovaný spôsobuje žalobcovi škodu, keď sa chová, resp. choval v rámci záväzkového vzťahu tak, aby nebolo možno vypočítať províziu jeho obchodného partnera, teda žalobcu. Uviedol, že žalovaný musel viesť výdavky podľa jednotlivých stredísk, keď na túto skutočnosť žalobca upozornil súd na pojednávaní dňa 15.7.2008 a k tomuto svojmu tvrdeniu predložil aj príslušné daňové doklady (str. č. 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 15.7.2008). Ak by však žalovaný neviedol v štruktúrovanej forme príjmy a výdavky, také delenie je nepochybne možné vykonať aj s odstupom, keď sa jedná o zatriedenie príjmov a výdavkov podľa obsahu predmetu toho ktorého výdavku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyúčtovaní zo dňa 4.12.2002, ktoré súd zobral za rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku žalobcu, uviedol nepravdivé údaje, ktorá skutočnosť bola zistená predovšetkým znaleckými posudkami. Ďalej uviedol, že niekoľkokrát požiadal žalovaného o predloženie písomného potvrdenia z rozpisom hlavných položiek, ale žalovaný nikdy pravdivé písomné potvrdenie, teda vyúčtovanie, nepredložil, avšak v súdnom konaní bola preukázaná výška príjmov z dohodnutých a zrealizovaných obchodných prípadov. Žalobca ďalej poukázal na závery znaleckého posudku č. 31/2008, z ktorého vyplýva, že celkové príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie roku 2001 bolo 7 213 949,99 Sk a v roku 2002 35 837 675,90 Sk. Z uvedeného vyplýva, že celkové príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie roku 2001 a 2002 predstavujú 43 051 625,89 Sk, a práve v súvislosti so závermi znaleckého posudku poukázal žalobca na nepravdivé údaje uvedené žalovaným vo vyúčtovaní

zo dňa 4.12.2002. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodal účtovnú dokumentáciu ani v náhradnom termíne 31.10.2008, znalkyňa skonštatovala, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v archíve spoločnosti žalovaného nie je možné vypracovať doplnenie k znaleckého posudku tak, ako jej bolo uložené v uznesení Okresného súdu v Brezne. Príjmy z jednotlivých obchodných prípadov realizovaných medzi žalobcom a žalovaným boli zistené pri vypracúvaní znaleckého posudku č. 31/2008 z počítačových zostáv (kniha vystavených faktúr za jednotlivých odberateľov za rok 2001 a 2002), ktoré predložil O.. O. P.. Za jediné, v súdnom konaní preukázané výdavky, je možné považovať čiastku 730 551,20 Sk, teda súhrn čiastok vyplatených žalobcovi ako paušálnu odmenu a náklady v zmysle zmluvy z 2.4.2001. K výpočtu tejto čiastky poskytol podklady samotný žalobca, a to ako znalkyni, tak aj na pojednávaní 28.5.2009. Ďalej žalobca uviedol, že nie je správny záver súdu, keď vychádzal zo súhlasného vyhlásenia zmluvných strán, že nepovažujú za spornú výšku príjmov 5 187 387,-- Sk za obdobie roku 2001 a 20 484 159,-- Sk za rok 2002, celkom 25 671 546,-- Sk za dobu trvania zmluvného vzťahu, keď súd nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu, ktorými rozporoval správnosť údajov uvedených v liste zo dňa 4.12.2002. Súdu boli známe okolnosti, za ktorých súhlasné vyhlásenie žalobcu a žalovaného ohľadom príjmov vzniklo. Ich podkladom bolo nepravdivé a úmyselné zavádzajúce uvedenie údajov v liste žalovaného zo dňa 4.12.2002. Tieto vyhlásenia boli urobené žalobcom ale v dobe, keď žalobca nedisponoval správnymi údajmi a bol odkázaný na tvrdenie žalovaného. Teda súd po zvážení všetkých okolností mal vychádzať pri stanovení príjmov, výdavkov a zisku zo skutočností, ktoré mu boli známe v dobe vyhlásenia rozsudku, a týmito skutočnosťami boli výška príjmov za sledované obdobie roku 2001 a 2002. Čo sa týka výdavkov, je nepochybné, že žalovaný mal na svoju obranu poskytnúť daňové doklady preukazujúce jeho výdavky vynaložené na príjmy dosiahnuté činnosťou žalobcu. Ak tak žalovaný neučinil, súd musí použiť pre výpočet zisku a provízie dosiahnuté a preukázané príjmy bez odpočítania nepreukázaných výdavkov. Žalobca mal teda zato, že mu vznikol nárok na províziu v zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy vo výške 20 % z rozdielu preukázaných príjmov žalovaného z obchodných prípadov realizovaných žalobcom, teda 43 051 625,89 Sk, ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 31/2008 zo dňa 14.5.2008 a výdavkov žalovaného na obchodné prípady realizované žalobcom (730 551,20 Sk), ako vyplýva z faktúr predložených žalobcom, t.j. 20 % z čiastky 42 321 074,69 Sk. Provízia by teda predstavovala čiastku 8 464 214,94 Sk, teda 280 960,46 Eur. Keďže si žalobca uvedomuje, že táto čiastka vyplýva predovšetkým z toho, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť v zmysle preukázania skutočných výdavkov a neoznačil tieto svoje výdavky, žalobca trvá len na tej uplatnenej čiastke, ktorú si uplatnil v žalobnom návrhu, teda vo výške 770 146,40 Sk, resp. 25 564,18 Eur, teda celú uplatnenú čiastku, ktorá nepredstavuje vyššie vypočítanú províziu.

Pokiaľ ide o súdom priznanú výšku odstupného žalobca namietal proti výpočtu výšky odstupného, pretože žiadal odstupné vo výške zodpovedajúcej ročnej provízii, súd však mu priznal len odstupné vo výške zodpovedajúcej jednomesačnej provízii, z toho dôvodu žalobca žiadal, aby mu súd priznal čiastku 16 145,80 Eur, teda 486 408,20 Sk. Teda žalobca navrhoval, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok okresného súdu a priznal mu uplatnený nárok, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe odvolania účastníkov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zo dňa 18.6.2009 v časti výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 765,97 Eur zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, v ostatných častiach rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie žalobca s tým, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici považuje za vecne nesprávny, keď uviedol, že sa nestotožňuje s právnymi závermi Okresného súdu v Brezne a Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudky považuje za vecne a právne nesprávne. Žalobca podal dovolanie do všetkých výrokov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.5.2010 a ako dovolací dôvod tvrdil dôvod v zmysle ust. , keď tvrdil, že účastníkovi konania, konkrétne žalobcovi a dovolateľovi sa postupom súdom odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že napadol rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 18.6.2009 včas podaným odvolaním. V podanom odvolaní žalobca uviedol, ako je zrejmé z obsahu jeho odvolania, v súlade s ust. a skutočnosti, ktoré má odvolanie obsahovať. Dovolateľ vyčítal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, že sa riadne nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Pokiaľ by sa totiž Krajský súd v Banskej Bystrici zaoberal všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, musel by svoje závery riadne uviesť a odôvodniť v rozsudku - 15 riadkov odôvodnenia na strane 11 sa zaoberá iba po vecnej stránke jedným nárokom žalobcu (nárok na odstupné) a druhému nároku žalobcu - nároku na

províziu nevenoval Krajský súd v Banskej Bystrici žiadnu pozornosť. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím postupom odňal účastníkovi konania - žalobcovi možnosť konať pred súdom s ohľadom na skutočnosť, že vo veci nebolo nariadené pojednávanie, odvolanie a doplnenie odvolania súd jedinými úkonmi žalobcu ako odvolateľa, ak teda súd neprihliadal ani k jednému z týchto podaní, spôsobil tak situáciu, že žalobca v podstate pred súdom nemohol konať, aj keď svoje úkony riadne súdu adresoval a doručil. Vzhľadom na dôvody uvedené v dovolaní teda žalobca navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok, a to tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v plnom rozsahu, prípadne, že ak dovolací súd dospeje k názoru, že uplatnený nárok žalobcu nemôže v plnom rozsahu priznať na podklade urobeného dokazovania, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, a taktiež rozsudok Okresného súdu v Brezne a vrátil vec súdu prvého stupňa k ďalšiemu konaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací uznesením zo dňa 30.6.2011 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd považoval odôvodnenie rozhodnutia k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu v Brezne, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 765,97 Eur s príslušenstvom tak, že žalobcu zamietol, za nedostatočné a nepresvedčivé v rozpore s ust.

V odôvodnení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení zo dňa 5.9.2007, zaviazal žalovaného na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur s úrokom z omeškania od 1.1.2003 do zaplatenia s poukazom na ust. a a 369 ods. 1 . Odvolací súd mal zato, že nárok na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur nebol uplatnený v prekluzívnej lehote v zmysle ust. a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok na zaplatenie odstupného, preto odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že túto výzvu od žalobcu nedostal. Odvolací súd však absolútne nevyhodnotil dôkazy týkajúce sa doručenia a oznámenia zástupcu, že si uplatňuje svoje práva podľa ust. . Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ktorému dôkazu označenému a predloženému žalobcom neuveril, naopak, ktorému dôkazu označenému zo strany žalovaného a predloženého žalovaným na podporu jeho tvrdenia, že žalobcovi nevzniklo právo na odstupné, uveril. Teda odôvodnenie krajského súdu o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odstupné považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Z toho najvyšší súd ustálil, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. v spojení s ust. , a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.1.2013 rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 18.6.2009 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že odvolanie žalobcu považuje za dôvodné, pretože sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, v ktorej spochybňoval vyúčtovanie zo dňa 4.12.2002 predložené žalovaným. Ďalej skonštatoval, že zo Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 2.4.2001 nepochybne vyplýva spôsob výpočtu provízie, pričom táto zmluva bola predložená žalovaným v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa a súdu bola známa. Z čl. VII bod 3 zmluvy vyplýva, že úhrada vynaložených nákladov žalovaného sa nezapočítava na províziu, pretože sa jedná o samostatné nároky, pričom je v zmysle zmluvy možné len ich odpočítať od celkového príjmu, teda zisku žalobcu. Ďalej skonštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného viesť evidenciu príjmov a výdavkov samostatne pre jednotlivé obchodné prípady, pričom táto povinnosť žalovaného vyplýva z ust. a z čl. VII uzavretej zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. Ďalej súhlasil s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní, že pokiaľ žalovaný neviedol evidenciu spôsobom, ktorý je nevyhnutný pre výpočet provízie podľa čl. VII ods. 3 zmluvy, nemôže byť táto skutočnosť pripočítaná na ťarchu žalobcu. Tiež sa stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný musel viesť výdavky podľa jednotlivých stredísk, pričom žalobcu

upozornil na túto skutočnosť súd na pojednávaní 15.7.2008 a k tomuto svojmu tvrdeniu predložil príslušné daňové doklady. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že výpočet provízie je možné vykonať len tým spôsobom, že od príjmov žalovaného z jednotlivých obchodných prípadov realizovaných žalovaným sa odpočítajú výdavky žalovaného za obchodné prípady realizované žalobcom. Keďže žalovaný tvrdil, že dokumentáciu ohľadom preukázania výdavkov zoskartoval, podľa názoru odvolacieho súdu možno jeho výdavky posudzovať iba na základe dokladov predložených žalobcom (počítačové zostavy), ktoré predložil súdu ako aj znalcovi, a to do výšky 730 550,20 Sk, ktoré boli vyplatené ako paušálna odmena a náhrada v zmysle uzavretej zmluvy.

Teda krajský súd vyslovil názor, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa zváži doplnenie znaleckého posudku o vyjadrenie sa znalca k výške skutočných príjmov žalovaného za rozhodné obdobie, pretože vyúčtovanie predložené žalovaným zo dňa 4.12.2002 nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz pre posúdenie skutočných výdavkov žalovaného. Po zistení skutočnej výšky príjmov a odpočítaní nákladov (v prípade, že žalovaný nepredloží ani v ďalšom konaní dôkazy o svojich výdavkoch) je potrebné odpočítať iba tie výdavky, ktoré preukázal žalobca a predložil súdu. Z uvedenej čiastky je potom možné vypočítať províziu vo výške 20 % tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy. Pokiaľ ide o nárok na odstupné, súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, nezdôvodnil odstupné vo výške zodpovedajúcej jednomesačnej provízii, a z toho dôvodu odvolací súd pre absenciu zdôvodnenia tohto uplatneného nároku zákonným spôsobom rozhodnutie v tejto napadnutej časti zrušil s tým, že vyslovil názor, že je potrebné priznať žalobcovi odstupné vo výške ročnej provízie, pričom sa bude vychádzať pri jej výpočte z provízie vypočítanej na základe vyššie uvedeného doplneného znaleckého dokazovania.

Okresný súd v Brezne po zrušení rozsudku okresného súdu nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov a ešte pred pojednávaním vyžiadal od účastníkov a ich právnych zástupcov, aby zaslali súdu návrhy na vykonanie dokazovania. Na výzvu súdu, aby účastníci doplnili návrhy na vykonanie dokazovania sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca nevyjadrili a žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nevzniesli. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pri rozhodovaní vychádzal z už predložených dôkazov, teda zo znaleckého posudku, a pokiaľ žalovaný nenavrhol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, podľa jeho názoru má súd vychádzať z už predložených dôkazov, ktoré obsahuje súdny spis a rozhodnúť o nároku žalobcu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a záverov tohto uznesenia.

Na pojednávaní právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd doplnil znalecké dokazovanie, a to v zmysle záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici v tom smere, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a aby bola v rámci neho zisťovaná skutočná výška príjmov a výdavkov žalovaného, ktoré v priebehu znaleckého dokazovania sa bude snažiť žalovaný získať náhradným spôsobom, tzn. dotazmi, potvrdeniami alebo inými náhradnými dôkazmi od bývalých obchodných partnerov žalovaného, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal.

Žalobca sa k takémuto návrhu na vykonanie dokazovania vyjadril, že podľa jeho názoru, nie je potrebné doplnenie znaleckého posudku, pokiaľ ide o príjmy, lebo tie sú presne určené a zistené v znaleckom posudku a sú stanovené podľa tých dôkazov a podkladov, ktoré predložil žalovaný, a pokiaľ ide o výdavky, ktoré sú dôležité pre výpočet zisku, o týchto žalovaný vyhlásil, že ich nemá k dispozícii a z toho titulu má zato, že nemá zmysel ďalej dopĺňať znalecký posudok. Pokiaľ ide o snahu žalovaného, aby sa znalec vyjadril k znaleckému posudku alebo zabezpečeniu ďalších dôkazov týkajúcich sa výdavkov, žalobca uviedol, že neverí, že takéto dôkazy jestvujú, predovšetkým, že môžu byť zabezpečené a za druhé, a to je dôležitejšie, v tomto spore mal žalovaný sedem rokov na to, aby tieto výdavky preukázal. Pokiaľ sa doteraz správal tak, že nechcel preukázať výdavky úmyselné, podľa názoru žalobcu, pretože najskôr tvrdil, že tieto výdavky preukáže, a keď ich mal predložiť znalkyni, tak tak neučinil, je toho názoru, že tieto výdavky pravdepodobne dnes sú nepreukázateľné. Pokiaľ by sa aj objavili nejaké dôkazy, má pochybnosti o tom, že sú pravé a z toho dôvodu aj s ohľadom na tú dlhú dobu, po ktorú prebieha spor a koľko možností mal žalovaný, aby tieto výdavky preukázal, je toho názoru, že by to bolo nehospodárne a bol toho názoru, že nie je možné ani dôveryhodným spôsobom takéto výdavky preukázať, z toho dôvodu navrhol, aby súd tie výdavky, ktoré sú doteraz známe a ktoré boli predložené, aby tieto výdavky ustálil ako skutočné výdavky žalovaného za rozhodujúce obdobie a rozdiel medzi ustálenými príjmami v znaleckom posudku a výdavkami, ktoré boli doteraz preukázané, aby z týchto bol stanovený zisk a z týchto vypočítaná provízia a tak isto aj nárok na odstupné. Ďalej zástupca žalobcu uviedol, že rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané v roku 2011, rozhodnutie krajského súdu v januári 2013 a

podľa , sú účastníci povinní preukázať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tzn. že majú tak urobiť presne a jasne, teda majú označiť, akými dôkazmi chcú ktorú tú skutočnosť preukázať. Keďže tak doteraz žalovaný neurobil a dôveryhodným spôsobom nepreukázal svoje výdavky za jednotlivé obchodné prípady realizované za jednotlivé obchodné prípady, ktoré zrealizoval na základe spolupráce so žalobcom, obstaranie náhradných dôkazov po takom dlhom čase zániku zmluvného vzťahu považuje za nemožné, resp. takto predložené dôkazy do súdneho konania za nedôveryhodné. Uviedol, že už dávno uplynuli všetky lehoty podľa zákona o účtovníctve na prípadnú archiváciu takýchto dokumentov aj u obchodných partnerov žalovaného.

Okresný súd v Brezne vzhľadom na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý uviedol, že pokiaľ žalovaný nepreukáže súdu výdavky za jednotlivé obchodné prípady zvlášť, má Okresný súd v Brezne vychádzať pri výpočte zisku z tých výdavkov, ktoré boli doteraz preukázané. Keďže doteraz boli v konaní preukázané výdavky žalovaného, a to tie, ktoré spočívajú v úhrade paušálnych nákladov a skutočných nákladov z obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, ktoré predložil v konaní žalobca vo výške 730 551,20 Sk a príjmy za obdobie spolupráce medzi žalobcom a žalovaným sú ustálené v znaleckom posudku znalkyne č. 31/2008 za obdobie od 2.4.2001 do 31.12.2001 239 459,27 Eur a od 1.1.2002 do 31.12.2002 vo výške 1 189 592,91 Eur, resp. spolu 43 051 625,89 Sk, rozdiel medzi príjmami a výdavkami je potom 42 321 074,69 Sk, provízia teda predstavuje 8 464 214,94 Sk, resp. 280 960,46 Eur. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie provízie v sume 770 146,40 Sk, teda 25 564,18 Eur, a keďže na svojom návrhu zotrvával a žiadal priznať ďalej len sumu 25 564,18 Eur, súd mu túto sumu v zmysle záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici priznal. Krajský súd v zrušujúcom uznesení ustálil, že pre výšku provízie má súd vychádzať zo zistených príjmov uvedených v znaleckom posudku č. 31/2008 a z výdavkov, ktoré preukáže žalovaný, a pokiaľ ich nepreukáže z tých, ktoré doteraz preukázané boli. Preukázané boli len výdavky, ktoré preukázal žalobca, a to tie, ktoré vznikli tak, že mu žalovaný uhradil dohodnuté paušálne odmeny a náklady v súvislosti s obchodnou činnosťou v sume 730 551,20 Sk. Teda súd postupoval pri priznaní provízie v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď pokiaľ ide o ďalšie dokazovanie, teda vyslovený názor krajského súdu, aby zvážil prípadné doplnenie znaleckého dokazovania, súd je toho názoru, že ďalšie znalecké dokazovanie v konkrétnom prípade neprinesie zistenie skutočností, ktoré by dôveryhodným spôsobom preukázali existenciu výdavkov žalovaného za každý obchodný prípad zvlášť. Z doteraz zistených skutočností a tvrdenia žalovaného, že jestvujúce dôkazy o výdavkoch za každý obchodný prípad zvlášť skartoval, teda ich nevie súdu preukázať a jeho tvrdenie na pojednávaní 6.6.2013, že náhradným spôsobom obstará tieto doklady po uplynutí viac ako 10 rokov od uzavretia jestvujúceho obchodného vzťahu, súd považuje za neprijateľné nariadenie ďalšieho dokazovania na zistenie výdavkov žalovaného, aj vzhľadom k tvrdeniu žalobcu, že takto predložené dôkazy nebude považovať za dôveryhodné, aj vzhľadom na možnosť žalovaného takéto dôkazy, teda dôkazy o existencii svojich výdavkov predkladať v priebehu súdneho konania, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

Pokiaľ ide o výšku odstupného, okresný súd rešpektoval názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení, keď krajský súd uviedol, že okresný súd má priznať žalobcovi odstupné vo výške ročne provízie, pričom bude vychádzať pri jej výpočte z výšky provízie vypočítanej na základe už uvedených záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pokiaľ ide o výšku odstupného, pri ustálenom príjme podľa znaleckého posudku a výdavkov, ktoré preukázal žalovaný a ustálení provízie vo výške 8 464 214,94 Sk, resp. 280 960,46 Eur (8 464 214,94 Sk : 19 x 12) je 5 345 819,-- Sk, resp. 177 448,71 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil len sumu 16 145,80 Eur, preto mu súd priznal sumu vo výške 16 145,80 Eur v zmysle ust. za 12 mesiacov, teda vo výške ročného odstupného v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Súd priznal nárok žalobcovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne podľa od 1.1.2003, pretože v decembri 2002 zaslal žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu žalobcovi prvýkrát podklady, z ktorých tento mohol ustáliť a dožadovať sa provízie a odstupného.

O náhrade trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (, ) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).