Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-112-2013.pdf
PDF · 71.1 KB
Case nature
Subarea
16CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Regionálne riaditeľstvo Košice, Štúrova 7, Košice, IČO: 00 151 700, proti povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXX/XX, R. F. Q., o vymoženie 259,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 6Er 1048/2002-14 zo dňa 21.04.2010, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,59 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 203 ods. 1 ( súd prvého stupňa nedopatrením uviedol ods. 1, hoci mal byť uvedený ods. 2, ktorého znenie však súd prvého stupňa správne citoval) zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok) v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vychádzajúc z uvedeného zaviazal súd oprávneného na náhradu trov exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi trovy podľa § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa § 14 cit. vyhlášky priznal odmenu za prevzatie a štúdium návrhu a exekučného titulu v rozsahu 30 minút, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v rozsahu 20 minút, vypracovanie výzvy povinnému a upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 45 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v rozsahu 20 minút (2 hodiny účelne vynaložené x 6,64 Eur). Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky priznal odmenu za získanie poverenia 3,32 Eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy 2 x 3,32 Eur a každé zisťovanie majetku 2 x 3,32 Eur, teda paušálna odmenu v celkovej výške 16,60 Eur. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky priznal poštovné vo výške 7,11 Eur a telekomunikačné výdavky 1,32 Eur. Oprávnený je povinný zaplatiť náhradu trov exekúcie spolu vo výške 38,31 Eur zvýšenú o 19 % DPH - 7,28 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal odmenu podľa jednotlivých úkonov, ale spočítal časové intervaly, ktoré súdny exekútor uviedol na vykonanie jednotlivých úkonov.
Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o trovách exekúcie, podal včas odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výškou trov exekúcie. Mal za to, že pri úkonoch prevzatie a štúdium návrhu a exekučného titulu, vypracovanie výzvy oprávnenému a vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, ide o administratívne práce v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Náhrada za ne je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Rovnako žiada prehodnotiť ich časové hľadisko z dôvodu časovej neprimeranosti a duplicity úkonov. S prihliadnutím na uvedené žiada nepriznať trovy exekúcie.
Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal uznesenie vo výroku o trovách exekúcie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2003, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V prípade zastavenia exekúcie môže byť súdnemu exekútorovi priznaná zo strany oprávneného len náhrada tých trov exekúcie, ktoré potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. Účelnosť treba posudzovať podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok, ktoré vznikli pri vykonávaní exekúcie. Účelnosť vykonania konkrétneho úkonu exekučnej činnosti posudzuje v konečnom dôsledku exekučný súd.
Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Súd môže uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie len za podmienok a v rozsahu stanovenom jednak v § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ako aj v § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení platnom do 30.6.2006, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Odvolací súd po posúdení vyčíslenej a priznanej výšky trov exekúcie dospel k záveru, že súdu prvého stupňa nemožno pri priznávaní trov exekúcie nič vytknúť. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Pokiaľ ide o úkony prevzatie a štúdium návrhu a exekučného titulu, vypracovanie výzvy oprávnenému a vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, odvolací súd poznamenáva, že dané položky nie je možné subsumovať pod pojem administratívne práce. Pojem administratívne práce zahrňuje všetky administratívne úkony vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Jedná sa o všetky úkony súvisiace so zakladaním a vedením exekučných spisov, s manipuláciou, s úschovou, či archiváciou exekútorských spisov upravenou vo výnose Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998 - 60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. V prípade uvedených položiek však ide podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne o úkony odmeňované v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktoré smerujú k vymáhaniu pohľadávky oprávneného.
Za dôvodné nemožno taktiež uznať odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa duplicitného odmeňovania jednotlivých úkonov, pretože podľa názoru odvolacieho súdu priznať časovú a paušálnu odmenu súčasne vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. v rozhodnom čase nevylučovala.
Pokiaľ ide o výhradu oprávneného týkajúcu sa neprimeranosti času stráveného pri vykonávaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa starostlivo posúdil časové intervaly potrebné na vykonanie jednotlivých úkonov a tie nemožno vyhodnotiť ako neprimerané.
So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Preto oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.