Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/310/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa si sídlom v Bratislava, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, proti povinnému: Hotel PARADISO, s.r.o., IČO: 36 276 294, so sídlom Piešťany, Krajinská č. 11, o vymoženie 5.732,46 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Peter Galo, so sídlom exekútorského úradu Piešťany, E. Belluša 6936/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 30. januára 2012 č. k. -25, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom treťom výroku, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 154,51 eur, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa exekúciu zastavil, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 154,51 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, keď súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 154,51 eur. Predmetná suma pozostáva z odmeny súdneho exekútora v sume 59,76 eur, paušálna odmena v sume 23,24 eur, poštovné v sume 21,33 eur, ako i náhrady za bankové poplatky v sume 35,38 eur. Súd prvého stupňa zároveň súdnemu exekútorovi priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti ktorou bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 154,51 eur. Oprávnený v odvolaní okrem iného namieta, že výrok o trovách exekučného konania nie je bližšie špecifikovaný a z odôvodnenia napadnutého uznesenie nie je zrejmé, z akých úkonov trovy exekučného konania pozostávajú a teda či sú vyčíslené v zmysle platných právnych predpisov. Z uvedených trov nie je zrejmé, či súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú časovú odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj paušálnu odmenu 100,-Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. V takomto prípade by totiž išlo o duplicitné priznanie odmeny za ten istý úkon. Poukazuje na to, že odmena exekútora v paušálne sume 100,-Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie teda nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za niektoré úkony (činnosť) súdneho exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie, a bez uskutočnenia ktorých by k vydaniu poverenia súdom nedošlo. Oprávnený taktiež uvádza, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či si súdny exekútor uplatnil časovú odmenu, či každý úkon špecifikovaný vo vyčíslení počítal samostatne a za každý takýto úkon, bez ohľadu na dĺžku trvania úkonu si započítal sumu 6,64 eur podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 75/2012 Z.Z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.5.2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúcie a nie počet jednotlivých úkonov.

Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. . Oprávnený zároveň uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku DPH 20%, keď z dôvodu, že exekúcia sa začala dňa 9.10.2006 mala byť 19% DPH. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že že presne vyšpecifikuje, prehodnotí a opätovne preskúma vyúčtovanie trov exekúcie z hľadiska účelne vynaložených nákladov potrebných pri vedení exekúcie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.732,46 eur s príslušenstvom priznanému právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, číslo 700-0410099706-GC04/06 zo dňa 20.3.2006. Návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi došiel dňa 9.10.2008 a dňa 24.10.2008 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej Okresný súd Trnava dňa 2.11.2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5207 044258 *. Dňa 22.4.2010 bola oprávnenému doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie spolu s vyúčtovaním trov exekúcie v celkovej výške157,63 eur.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekúcie vo výške 157,63 eur, a prvostupňový súd mu tieto vyčíslené trovy skrátil, pričom prvostupňový súd v tomto smere svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a súdny exekútor sa voči takto priznaným trovám ani neodvolal a s rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj odôvodnením v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje ( ). Teda odvolací súd sa zaoberal primeranosťou a správnym vyčíslením trov exekútora, ktoré navrhovateľ namietal v odvolaní, pričom priznané trovy exekúcie považoval za súladné s vyhl. č. 258/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi prináležia súdnemu exekútorovi patrí

a) hodinová odmena v sume 59,76 eura za 9 hodín účelne vynaložených na exekúciu (9 x 6,64 eura, predtým 200,-Sk) podľa v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 1. mája 2008 (ďalej len „vyhláška“), v spojení s vyhlášky v platnom znení,

b) paušálna odmena v sume 23,24 eura za 7 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (7 x 3,32 eur, predtým 100,-Sk) podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 vyhlášky a § 15 ods. 1 písm. a), c), d), 3 x i), j) vyhlášky.

Súdnemu exekútorovi tiež patrí náhrada za poštovné v sume 21,33 eur, ako i náhrada za bankové poplatky v sume 33,58 eur (§ 22 vyhlášky). Odmenu odvolací súd v súlade s § 240 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006 zvýšil o sadzbu dane z pridanej hodnoty, teda o 20%. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval sporávne, keď teda dospel k záveru, keď súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu

odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a to za viacnásobné doručenia exekučného príkazu, keď má za to, že z dikcie ustanovenia § 15 vyhlášky vyplýva, že každý jednotlivý úkon sa paušálne odmeňuje len pri zisťovaní bydliska, platiteľa mzdy, účtu a majetku povinného, v ostatnom len jedenkrát.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 154,51 eur. Súd prvého stupňa taktiež postupoval správne, keď povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému.

Odvolací súd k námietke oprávneného v ktorej uvádza, že súdnemu exekútorovi prináleží náhrada DPH vo výške 19% a nie 20% tak ako mu priznal súd prvého stupňa z dôvodu, že súdny exekútor úkony z ktorých si uplatňoval náhradu DPH vykonával v čase keď na území Slovenskej republiky platila 19% DPH poznamenáva, že pre priznanie DPH nie je dôležité, kedy súdny exekútor predmetné úkony vykonal, ale kedy mu budú reálne uhradené. V tomto prípade náhrada trov bude exekútorovi uhradená najskôr v roku 2013 teda v čase keď na území Slovenskej republiky platí 20% DPH.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie preto odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených do uplynutia lehoty na odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie ako vecne správne s použitím potvrdil.

Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť (v záujme právnej istoty a i usmernenia súdu prvého stupňa pri rozhodovaní v obdobných veciach v budúcnosti) ešte nasledovné :

Výrok číslo II., ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania považuje odvolací súd za nadbytočný. Pretože odvolanie oprávneného smeruje len proti výroku číslo III., odvolací súd nemohol z dôvodu, že je dôvodmi odvolania viazaný ( ), predmetný výrok čísla II. zrušiť z dôvodu jeho nadbytočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.