Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. N., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov M. N., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na S. ul. č. XX právne zastúpenej JUDr. Alenou Rudohradskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Moldavskej č. 8 a K. A., nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. - S., H. K. č. XX v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 68 zo dňa 5.10.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -11 zo dňa 23.09.2003 vo výroku o osobnej starostlivosti a výživnom tak, že maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50 Eur počnúc dňom 30.06.2011 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Dlžné výživné za obdobie od 30.06.2011 do 30.09.2012 vo výške 751,67 Eur uložil matke zaplatiť otcovi do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom. Uviedla, že v súčasnosti sa nachádza v resocializačnom zariadení VIA LUX- Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov, kam bola prevezená z psychiatrickej liečebne. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 400 Eur, z ktorého uhrádza sumu 243,97 Eur za pobyt v uvedenom zariadení, svojej matke prispieva sumou 60 Eur na služby spojené s užívaním bytu na S. ul. č. XX, pričom po odpočítaní všetkých nákladov jej ostane suma 46,03 Eur na úhradu nevyhnutných potrieb (hygienické potreby a pod.) Zastávala názor, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť, že trpí vážnou psychickou chorobou, ktorá jej bráni zamestnať sa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť jej povinnosť prispievať na výživu maloletej H. mesačne sumou 30 Eur a nezaviazať ju na úhradu dlžného výživného resp. rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom potvrdiť, avšak povinnosť prispievať na výživu maloletej matke učiť až odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výrok rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti matky na maloletú vrátane počiatku jej plnenia, správne určil výšku dlžného výživného a spôsob jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. . Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za presvedčivé, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho závermi a na zdôraznenie správnosti dodáva, že prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom v prípade, ak si túto povinnosť neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah vyživovacej povinnosti. Kritériami pre určenie výživného sú pritom popri odôvodnených potrebách dieťaťa schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (ust. , Zákona o rodine). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určení výšky výživného sú odlišné podľa okolností každého konkrétneho prípadu a závisia najmä od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a pod. Miera týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životnou úrovňou. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, za odôvodnené potreby detí je potrebné výlučne považovať ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu prospešné pre zdravý všestranný vývoj dieťaťa.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že maloletá H. navštevuje 5. ročník základnej školy a v osobnej starostlivosti otca je od Veľkej noci 2011, nakoľko matka maloletej bola v dôsledku vážnej psychickej choroby hospitalizovaná na I. psychiatrickej klinike v Košiciach a odtiaľ bola premiestnená do resocializačného zariadenia, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Otec maloletej je zamestnancom spoločnosti U.S. Steel s priemerným mesačným príjmom vo výške 949,13 Eur, so svojou manželkou a ich spoločnou dcérou žijú v rodinnom dome, kde má podľa vykonaného šetrenia pomerov maloletá H. vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývoj. Matka o maloletú neprejavuje žiaden záujem a na jej výživu ničím neprispieva, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.03.2012 vyplýva, že matka maloletej je poberateľkou invalidného dôchodku mesačne vo výške 455,20 Eur, teda nie vo výške 400 Eur ako matka uvádza vo svojom odvolaní. Z tohto dôvodu odvolací súd, aj po zohľadnení výdavkov, ktoré má matka v súvislosti jej pobytom v resocializačnom zariadení (243,97 Eur mesačne), zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne. Takto určené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej a pomery na strane povinného rodiča (matky). V tomto zmysle odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo znamená, že rodič je povinný svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa nebolo ohrozené.

Odvolací súd sa stotožňuje aj výškou dlžného výživného (v sume 751,67 Eur), na ktorého úhradu súd prvého stupňa zaviazal matku maloletej. V konaní totiž bolo preukázané, ako už odvolací súd uviedol, že matka neprispela na výživu maloletej H. od času, keď bola maloletá vo výlučnej starostlivosti otca žiadnou sumou. Navyše súd prvého stupňa v zmysle ust. povolil matke zaplatiť dlžné výživné v dlhšej ako všeobecnej paričnej lehote t.j. v 90 - dňovej lehote.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.