Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sp-19-2013.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Košice - okolie, Južná tr. 82, Košice a zúčastnenej osoby: O. M., G. XXX/X, B., občan Slovenskej republiky, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 58/2013 zo dňa 26.02.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 58/2013 zo dňa 26.06.2013.
Navrhovateľovi s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet krajského súdu 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. V 58/13 zo dňa 26.02.2013.
V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 08.01.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 25/2013-PTR, dlžníka zastupovalo združenie ProHelp (ďalej len „ProHelp“), na základe dohody o splnomocnení zo dňa 16.01.2012.
V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil právnu analýzu platnosti - neplatnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31 ods.1, § 32 ods.2, § 37 ods.1, OZ, § 32 ods.1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že si navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, poukazujúc na odbornú literatúru. Uviedol tiež, že splnomocnenec nemá záujem poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu.
Tvrdil, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom, je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Tvrdil, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ani sa na ňu nevzťahuje ust. § 53 Obč. zák..
V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s § 47 správneho poriadku. Správny orgán neuviedol v čom vidí rozpor s dobrými mravmi, v poplatku alebo v úroku z omeškania. Súčasťou spisu nebola zmluva o úvere, ak by aj zmluva o úvere bola neplatná, mohlo by ísť iba o čiastočnú neplatnosť. Správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 OZ pred § 265 Obch. zák., s poukazom na rozhodovaciu prax súdov. Správe katastra neprináleží skúmať platnosť úverovej zmluvy.
V časti V. opravného prostriedku uviedol, že odporcovi prináleží skúmať právne úkony podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona a tieto riadne odôvodniť, v súlade s § 46 Správneho poriadku.
Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní.
Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti.
Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného zdr. ProHelp.
Rovnako neobstojí ani poukazovanie na citované rozsudky NS SR a Krajských súdov v Žiline a Nitre.
Citovaný rozsudok NS SR sa týkal skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere.
Rozsudky krajských súdov, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí, zatiaľ podľa vedomosti navrhovateľa nenadobudli právoplatnosť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že opravný prostriedok nebol dôvodný.
Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 58/2013 zo dňa 26.02.2013 odporca rozhodol podľa § 31 ods.3 katastrálneho zákona (z.č. 162/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov) tak, že na základe návrhu navrhovateľa na vklad záložného práva, ktorej prílohou bola záložná zmluva č.25/2013-PTR zo dňa 08.01.2013, k nehnuteľnostiam uvedenými na LV č. 199, k. ú. Gelnica, návrh na vklad nepovolil.
K námietkam navrhovateľ uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:
Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o predmetnom úvere.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl.20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia s a alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení / § 28 ods. 3 katastrálneho zákona/.
Podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správ a katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom /§ 28 a nasl. katastrálneho zákona/ je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva / záložné právo/ uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia /splnomocnenie/, je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Správny orgán nemá čo dokazovať navrhovateľovi, iba skúmať predkladanú listinu, či je spôsobilá na vklad.
Bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, alebo nie (§ 52, § 53 Obč. zák.) Zmluva o zriadení záložného práva nebola spôsobilá na vklad pre neplatnosť dohody o splnomocnení.
V predmetnom prípade, dohoda o splnomocnení nebola platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Uvedené dohody - takto spracované vo všetkých spotrebiteľských, resp. iných zmluvách navrhovateľa sú absolútne neplatné, s poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 39 Obč. zákonníka. Súd dodáva, že uvedené splnomocnenie sa vzťahuje na všetky právne úkony až po výkon rozhodnutia, aj v prípade exekučných konaní. Z takého splnomocnenia nie je možné vyvodiť záver, že zástupca háji práva dlžníka, naopak, urobil všetko preto, aby sa veriteľ bez akýchkoľvek problémov mohol dostať výkonom takého práva k daným nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom vkladu.
Námietky navrhovateľa, týkajúce sa príslušenstva pohľadávky, výšky poplatkov, úrokov, pokút, či požívajú právnu ochranu alebo nie podľa iných právnych predpisov, najmä § 265 Obchodného zákonníka, keďže príslušenstvo pohľadávky ani v dohode o splnomocnení nie je špecificky určené, či sa bude riadiť Občianskym alebo Obchodným zákonníkom a v akej výške, neboli predmetom tohto konania a z týchto dôvodov správny orgán nezamietol návrh na vklad.
Zo Stanov občianskeho združenia ProHelp, čl. I. bod 1 vyplýva, že uvedené združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II. bod 1, jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred správnymi orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Obč. zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, preto sa vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. § 250q ods.2 prvá veta O.s.p..
Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods.2, § 250k ods.1 O.s.p..
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- Eur za podaný opravný prostriedok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná vete zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- Eur podľa pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.