Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-282-2012.pdf
PDF · 85.48 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/282/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I. V., nar. XX. T. XXXX, bytom U., I. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. októbra 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. októbra 2012 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 10. septembra 2012, pretože pri konštatovanej 35%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyjadrené percento jeho zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce jeho zdravotným ťažkostiam. Rozhodnutiu odporkyne predovšetkým vytýkal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu vo vzťahu k jeho zníženej pracovnej schopnosti nebolo zobraté do úvahy jeho ochorenie chrbtice. Poukázal tiež na dôsledky jeho duševného ochorenia.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a predložil aktuálne ortopedické a neurologické nálezy.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne a obsah písomného vyjadrenia zo 7. februára 2013. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala tiež na to, že posudkový lekár ústredia náležite odôvodnil a vyargumentoval zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa v porovnaní s posudkom posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne a to vývojom jeho zdravotných ťažkostí, zlepšením jeho duševného ochorenia, ktoré aktuálne nepodmieňuje ani dočasnú pracovnú neschopnosť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s písomným vyjadrením odporkyne, s aktuálnymi lekárskymi nálezmi predloženými na pojednávaní a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (v zásade trvajúci viac ako 1 rok) zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu pracovnej schopnosti sa nesčítavajú, ale percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca možno zvýšiť, maximálne o 10%, ak závažnosť jeho ďalších zdravotných postihnutí ovplyvňuje jeho pracovnú schopnosť alebo, ak je pokles pracovnej schopnosti dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 35-45%. Pre určenie konkrétneho percenta sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Podľa kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozmedzí 20-35%. Rozhodujúce je funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny, utrpený úraz, či vykonaná operácia chrbtice pokles pracovnej schopnosti poistenca nespôsobuje.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 25. augusta 2012 žiadosťou z 10. septembra 2012. Za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 24. septembra 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z psychologického, psychiatrického, neurologického vyšetrenia a z CT vyšetrenia LS chrbtice z priebehu roka 2012 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil depresívne epizódy v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľ s odborným vzdelaním, je od jesene 2011 v liečbe psychiatra pre depresiu na reaktívnom podklade po problémoch v práci a strate zamestnania. V apríli 2012 absolvoval psychologické vyšetrenie so záverom depresívneho prežívania stredného stupňa. Psychomotorické tempo a koncentrácia boli len ľahko spomalené, kvalita asociačnej produkcie bola dostatočná, organické zmeny neboli potvrdené. V poslednom psychiatrickom náleze bol konštatovaný pôvod psychických ťažkostí v somatickej oblasti, bolo uvedené mierne zlepšenie nálady bez potreby práceneschopnosti. Uviedol, že ochorenie nie je možné hodnotiť ako chronickú depresiu alebo recidivujúcu duševnú poruchu, pretože duševné ťažkosti navrhovateľa sú psychiatrom hodnotené ako depresívna epizóda, čomu zodpovedá priznaný pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Pre krátkosť liečby a zistené prejavy neurologického ochorenia navrhovateľa nepovažoval jeho dorzalgie za posudkovo významné. Nebol preukázaný závažný neurologický deficit, postihnutie nervu fibularis nebolo podložené objektívnym vyšetrením, neboli zistené poruchy reflexov ani parézy. CT vyšetrenie nepreukázalo jednoznačne útlak koreňov. Funkčný deficit bol zistený len minimálny. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 24. januára 2013 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného neurologického a ortopedických vyšetrení z roku 2012 a 2013 a dospel k inému posudkovému záveru. Na rozdiel od prvoposudzovateľa považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia a so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b). Pokles jeho pracovnej schopnosti pri takto zistenom funkčnom postihnutí vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol od júna 2011 liečený psychiatrom pre reaktívnu depresívnu epizódu ľahkého až stredne ťažkého stupňa, s postupnou remisiou ochorenia, čo bolo preukázané psychiatrickými nálezmi z júla a septembra 2012. Aktuálne jeho duševné ťažkosti nepodmieňujú ani pracovnú neschopnosť. V popredí klinického obrazu sú bolesti chrbtice, pre ktoré je liečený neurológom a bolesti váhonostných zhybov, pre ktoré bol vyšetrený ortopédom. V objektívnom neurologickom náleze je popísaný polytopný vertebrogénny algický syndróm v hrudnej a driekovej chrbtici s prejavmi koreňového dráždenia v oblasti L5 vľavo. CT vyšetrením driekovej chrbtice boli dokumentované degeneratívne zmeny a ľahké vyklenutie medzistavcových platničky L4-5 a L5-S1, pri ktorých dochádza k poruchám statiky a dynamiky chrbtice s ojedinelými prejavmi koreňového dráždenia, pre ktoré doposiaľ nebol ani intenzívnejšie liečený. Miernej funkčnej poruche hrudnej a driekovej chrbtice so zohľadnením aj vzdelania a pracovného uplatnenia navrhovateľa zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Ortopedickým vyšetrením bola u navrhovateľa zistená artróza bedrových kĺbov a kolien II. stupňa, z hľadiska funkcie len s ľahkým obmedzením, preto uvedené ochorenie nepovažoval za posudkovo významné. Stav po akútnom úraze ľavého kolena vyžaduje len dočasnú pracovnú neschopnosť a liečbu, preto uvedené ochorenie nie je posudkovo významné a nezodpovedá ani zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého stavu.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov a v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k zníženej pracovnej schopnosti zohľadnili vývoj jeho zdravotných ťažkostí. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa v čase posudzovania a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. Hoci neboli posudkové závery posudkových lekárov zhodné v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, čo bolo náležite, logicky a presvedčivo odôvodnené vývojom zdravotných ťažkostí navrhovateľa, podloženými priebežnými odbornými lekárskymi nálezmi, vo vyjadrenej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti sa obidvaja posudkoví lekári zhodli. Vznik invalidity navrhovateľa nebol ani pri jednom z označených rozhodujúcich zdravotných ťažkostí naplnený.
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa platnej právnej úpravy invalidita predpokladá pokles pracovnej schopnosti poistenca o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri aktuálne preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa v rámci posudzovania jeho zdravotného stavu na pobočke a neskôr na ústredí Sociálnej poisťovne bolo s ohľadom na vývoj jeho zdravotných ťažkostí správne určené jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie. S ohľadom na jeho funkčné prejavy bolo správne zaradené v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a na pobočke aj na ústredí Sociálnej poisťovne bol pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrený v rámci zákonných možností. Pri
preukázanom priebehu, vývoji a závažnosti pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa neboli tieto správne považované za posudkovo významné, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Navrhovateľom predložené odborné neurologické a ortopedické nálezy a prepúšťacia správa z ortopedickej hospitalizácie nedokumentovali iný, resp. zhoršený stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali, preto nepovažoval krajský súd za potrebné ich dodatočné posudkové vyhodnotenie. Prepúšťacia správa z ortopedickej hospitalizácie dokumentovala vykonanú operáciu ľavého kolena, ktorá nemala posudkový význam vzhľadom na krátkodobú liečbu stavu po vykonanej operácii v rámci ktorej ešte nebolo možné vyhodnotiť jej výsledky.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citovanú právnu úpravu krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako zákonné a vecne správne. Odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím správne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a úspešnej odporkyni zákon právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.