Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/112/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: BAUD, a.s., Námestie požiarnikov 2, Kežmarok, IČO: 31 715 028, o vymoženie pohľadávky 49,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -32 zo dňa 20.11.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyslovil, že náhradu trov exekúcie exekútorovi nepriznáva.

Vychádzal zo zistenia, že konanie bolo začaté dňa 27.3.2001, a preto súd pri rešpektovaní prechodných ustanovení Exekučného poriadku, vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z Exekučného poriadku účinného do 25.7.2001. V súlade s § 203 Exekučného poriadku účinného do 25.7.2001 má exekučný súd možnosť, nie povinnosť uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V tomto prípade má súd za to, že oprávnený, ktorý návrh na začatie exekúcie doručil exekútorovi dňa 27.3.2001, pričom povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa 4.10.2010, nemohol s takým časovým predstihom predvídať zánik povinného a tým aj neúspešnosť exekúcie. Nároky exekútora pri výkone exekúcie teda nebudú uspokojené, čo však podľa názoru súdu, podopretého aj judikatúrou (uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. -16), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu, exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie súdny exekútor. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a na náhradu trov zaviazať oprávneného. Poukázal na § 196 ods. 1 exekučného poriadku, v zmysle ktorého patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora (ide o kogentnú právnu normu vyjadrenú slovami „patrí“, nie „môže patriť“). Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho SR garantovaného práva, a to porušenie SR. Riziko nepriznania odmeny a hotových výdavkov znáša exekútor len v prípade zániku oboch účastníkov exekučného konania, t.j. oprávneného i povinného.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (rok 2001) nebolo pochybnosti o riadnom fungovaní spoločnosti a neexistovali ani žiadne indície svedčiace o nemajetnosti povinného.

V prípade, že exekútor pri svojej činnosti zistil, že na strane povinného existujú také skutočnosti, ktoré bránia riadnemu výkonu exekúcie, mohol tieto skutočnosti oznámiť oprávnenému a následne požiadať o jej ukončenie, čím by nevznikli ďalšie náklady na jej neefektívny priebeh. V spise oprávneného sa od roku 2001 do roku 2009 nenachádza žiadna správa o stave výkonu exekúcie a tá z roku 2009 je podaná na popud oprávneného, ktorý dvoma žiadosťami žiada o oznámenie štádia konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Len na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné skutočnosti.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného konania, t.j. 27.3.2001, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 4.10.2010. Uznesenie, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená v zmysle vyššie uvedeného nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2012, preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie z neho vychádzal.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 203 Exekučného poriadku sa pripúšťa možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, teda či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie. V rozpore s cieľom a účelom tohto ustanovenia nie je nepriznanie náhrady trov zastavenej exekúcie, nakoľko ide o ďalšiu zákonnú možnosť.

Z postupu vyplývajúceho zo spisu nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. existencie takej okolnosti u oprávneného, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie bol podaný dňa 27.3.2001 a povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 4.10.2010.

Na záver ešte odvolací súd poznamenáva, že rozhodovanie o trovách konania, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa má oporu v zákonnej úprave (§ 203 Exekučného poriadku). Aplikácia uvedeného ustanovenia súdom prvého stupňa neprekračuje zákonné medze tohto ustanovenia a jej interpretácia nie je účelová ani zjavne svojvoľná. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. . V súvislosti s uvedenou argumentáciou súdneho exekútora odvolací súd uvádza, že súdny exekútor nesie v súvislosti s výkonom exekúcie určité riziko spočívajúce v tom, že nebudú uspokojené všetky jeho nároky. Dané riziko je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.(IV. ÚS 128/08, ) Na základe uvedeného odvolací súd považoval námietky súdneho exekútora za nedôvodné.

Za takejto situácie odvolací súd podľa , uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l a Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie