Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2To-52-2013.pdf
PDF · 103.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/52/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2013 prejednal odvolanie obžalovaného E. P. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2013, sp. zn. 8T/10/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.04.2013, sp. zn. 8T/10/2013 bol obžalovaný E. P. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 29.09.2012 v čase okolo 05.00 hod. v Z. na ulici X. v osobnom motorovom vozidle zn. KIA Ceed ED/ B5P11/M51AZ1 EČ Z.edej metalízy svojou fyzickou silou prekonal obranu R. V. (nar. XXXX), ktorá v čase skutku mala 17 rokov potom ako vozidlo uzamkol sa z miesta vodiča presunul na zadné miesta vozidla a proti vôli svedkyne R. V. sa jej začal dotýkať na intímnych miestach, na čo mu ona povedala, aby s tým prestal a udrela ho po líci, kedy jej obžalovaný svojou rukou chytil obe ruky, vykrútil jej ich dozadu a spolu ich držal za jej chrbtom, prinútil ju, aby si na zadnom sedadle ľahla na brucho, vyhrnul jej šaty na chrbát a po odsunutí spodného prádla vykonal s ňou súlož, pričom R. V. sa bránila kopaním a kričaním, plakala a potom ako povedala že to tak nenechá a že to nahlási na polícii obžalovaný so súložou prestal.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože proti nemu podal ihneď po vyhlásení odvolanie obžalovaný proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch obhajca uviedol, že obžalovaný považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, založený na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a tiež z dôvodu nevykonania ďalšieho potrebného dokazovania v zmysle návrhov obhajoby a napokon aj z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o procesné pochybenia, vytýka prvostupňovému súdu predovšetkým dve skutočnosti. Jednak že vykonal hlavné pojednávania dňa 12.03.2013 napriek tomu, že poškodená R. V. sa z účasti na tomto hlavnom pojednávaní ospravedlnila a jednak to, že v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval zhodu vo výpovediach svedkov (okrem U. V.) z prípravného konania a hlavného pojednávania. Pokiaľ ide o hlavné pojednávanie dňa 12.03.2013 mal súd podľa názoru obhajoby po výsluchu obžalovaného
vypočuť bezprostredne svedkyňu R. V. nakoľko práve pri vedení dokazovania takýmto spôsobom by bolo možné najlepšie posúdiť hodnovernosť jednotlivých rozdielnych výpovedí a prípadné vzniknuté rozpory medzi výpoveďami obžalovaného a poškodenou odstrániť konfrontáciou, čo by nepochybne umožnilo lepšie hodnotenie týchto dvoch proti sebe stojacich výpovedí. Naviac obhajoba poukázala na skutočnosť, že na tomto pojednávaní bolo okrem výsluchu obžalovaného vykonané aj ďalšie dôkazy výpoveďami viacerých svedkov pričom matka poškodenej, U. V., sa nachádzala na pojednávaní ako verejnosť a neskôr po viac ako mesiaci a pol bola vypočúvaná súdom ako svedkyňa. Takýto postup nie je možné považovať za správny, pričom uvedená skutočnosť o prítomnosti svedkyne na predošlom hlavnom pojednávaní by mala aspoň vyplývať z odôvodnenia súdu prvého stupňa a bolo potrebné sa s ňou vysporiadať pri hodnotení výpovede tejto svedkyne. Čo sa týka písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku obhajoba uvádza, že súd prvého stupňa poukazuje najmä na výpovede z prípravného konania skonštatovaním, že títo na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní. Pokiaľ však ide o výpovede svedkyne R. V. z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní v týchto sú rozpory, ktorými sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Uvedené platí aj o vzťahu k svedkom E. B. a Z. V.. Ďalej obhajoba vytýkala rozdiely medzi vyhlásením rozsudku kedy súd uviedol, že vzhľadom na námietky obhajoby neprihliadal pri rozhodovaní na znalecký posudok PhDr. R. I., no v písomnom odôvodnení naopak už naň poukazuje. Napokon za nesprávne považuje obhajoba aj odmietnutie takmer všetkých návrhov na doplnenie dokazovania a to najmä vzhľadom na celkovú dôkaznú núdzu. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania sa obhajoba zaoberá jednotlivými vykonanými dôkazmi a ich celkovým hodnotením súdom prvého stupňa. Poukázala na skutočnosť, že proti sebe stoja dva základné dôkazy, a to výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej, ktoré sa líšia v zásadnej otázke, či k pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou došlo proti jej vôli, donútením zo strany obžalovaného a prekonaním ňou kladeného odporu tak ako tvrdí poškodená, alebo k nemu došlo na základe súhlasu poškodenej tak, ako tvrdí obžalovaný pričom tento prerušil ihneď ako poškodená prejavila svoju nevôľu z dôvodu, že ju to bolí. Za existenciu takýchto dvoch protichodných tvrdení bolo potrebné starostlivo sa zaoberať všetkými okolnosťami na správne a objektívne objasnenie priebehu skutku. Súd prvého stupňa však v tomto smere nepostupoval správne a nevyhodnotil starostlivo všetky skutočnosti vyplývajúce z dokazovania a to samostatne a súčasne v ich vzájomnej súvislosti a nadväznosti. V ďalšej časti podrobne poukazuje na neobjasnené okolnosti týkajúce sa udalostí pred barom N. v Z., kedy poškodená nastupovala do taxíku obžalovaného, pričom obžalovaný navrhol v tejto súvislosti vypočuť ako svedka Z. P. na odstránenie rozporov medzi výpoveďami obžalovaného, poškodenej a svedka E. B.. Prvostupňový súd však uvedeného svedka nevypočul pričom jeho výpoveď by mohla byť dôležitá z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej R. V. ako celku. Pritom tento svedok by mohol spolu s ďalšími dvoma osobami, ktorých identitu sa zatiaľ nepodarilo zistiť aj keď podľa názoru obhajoby to bolo možné, ozrejmiť celú situáciu pred nastupovaním do taxíku, čo by mohlo napomôcť prevereniu tvrdení poškodenej. Ďalej poukázal na rozpory medzi tvrdením poškodenej o množstve požitých alkoholických nápojov pred skutkom a zápismi o vykonanej dychovej skúške. Na základe odborného vyjadrenia zadováženého obhajobou bolo zistené, že poškodená sa v čase skutku nachádzala v stave podnapitosti až ľahkej opitosti, čo podľa názoru obžalovaného môže vysvetľovať nepresnosti v popise udalostí poškodenou a súčasne je táto skutočnosť dôležitá pre správny záver o vierohodnosti jej svedeckej výpovede. Zo strany obhajoby bolo preto navrhnuté doplnenie dokazovania o vykonaní odborného prepočtu zameraného na zistenie či tvrdenie poškodenej o čase a množstve požitého alkoholu je objektívne prijateľné, čo prvostupňový súd odmietol. Ďalej tiež poukazovala obhajoba na rozpory vo výpovediach poškodenej týkajúcej sa poranenia vzniknutého strhnutou náušnicou, kedy táto uvádzala, že poranenie ucha zistila až v nemocnici na gynekologickom vyšetrení, avšak z lekárskych správ takéto poranenie poškodenej nevyplýva. Na ozrejmenie uvedenej otázky preto mali byť vypočutí lekári vykonávajúci prehliadku tela poškodenej, avšak takýto návrh na doplnenie dokazovania taktiež prvostupňový súd odmietol. Ďalšou dôležitou skutočnosťou bolo to, že pri gynekologickom vyšetrení neboli na tele poškodenej zistené žiadne známky poranení a stôp po násilí a to nielen na tele, ale ani na vonkajšom genitále. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa potom javí obhajobe nutnosť vykonania vyšetrovacieho pokusu, či rekonštrukcie kedy možno najobjektívnejším spôsobom preveriť vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej pričom tento úkon by bolo potrebné vykonať za účasti znalcov z odboru zdravotníctva na posúdenie prijateľnosti jej tvrdení o použití konkrétneho ňou popisovaného násilia zo strany obžalovaného v konkrétnej polohe a priestoroch konkrétneho osobného motorového vozidla na zadných sedadlách pri zatvorených dverách aj kvôli negatívnym nálezom pri prehliadke jej tela. Aj keď obhajoba takýto dôkaz navrhovala, súd toto odmietol vykonať len s konštatovaním, že absencia známok násilia na tele poškodenej sama o sebe ešte nevylučuje násilné konanie obžalovaného. Rozpor vo výpovedí poškodenej obhajoba vidí aj v jej
tvrdení, že obžalovaný mal uzamknúť vozidlo a ona sa tak nemohla z neho dostať von. K prevereniu tejto skutočnosti mal byť pribratý do konania znalec z odboru dopravy, ktorý by posúdil tvrdenie poškodenej z hľadiska technickej prijateľnosti. Napokon pokiaľ ide o znalecký posudok znalca PhDr. R. I. z odboru psychológia, tento nie je možné považovať za riadny a spôsobilý dôkazný prostriedok, jednak z dôvodu že znalec sa v posudku vyjadroval k právnym otázkam, čo mu neprináleží, ale aj z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti, ktoré neboli odstránené ani výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní. Pritom tento znalec konštatoval pri hodnotení osoby poškodenej, že táto nemá dispozície byť vyzývavá a predvádzať sa pred okolím, čo však je v rozpore so skutočnosťami zistenými obhajobou o aktivitách poškodenej a znalec sa k týmto skutočnostiam žiadnym zodpovedajúcim spôsobom nevyjadril. Pokiaľ ide o ďalší znalecký posudok znalca z odboru psychológie PhDr. P. X., tento je dostatočne zrozumiteľný a preskúmateľný avšak možno mu vytknúť to, že bol podaný znalcom pre odvetvie klinická psychológia dospelých a naviac so značným časovým odstupom od spáchania skutku. Pritom znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že prepočet množstva alkoholu u poškodenej v čase spáchania skutku nebolo v jeho možnostiach vykonať avšak súčasne pripustil, že táto skutočnosť by mohla mať vplyv na závery jeho znaleckého posudku. Aj z uvedeného teda vyplýva, že návrhy na doplnenie dokazovania prednesené pred súdom prvého stupňa boli dôvodné. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplynuli teda podľa názorov obhajoby viaceré významné pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej R. V., ktorá je pritom jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku. V priebehu dokazovania vyplynulo, že na objektívne posúdenie pravdivosti jej svedeckej výpovede bolo nutné vykonať viacero dôkazov, ktoré boli aj navrhnuté obhajobou avšak tieto prvostupňový súd odmietol vykonať a nepostupoval v tomto smere správne. Svoje rozhodnutie o vine obžalovaného založil na subjektívnych úvahách pričom takýto postup obžalovaný hodnotí ako nesprávny. Preto obhajoba v súlade so svojimi oprávneniami zadovážila odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk v odbore zdravotníctvo a farmácia na posúdenie prijateľnosti svedeckej výpovede poškodenej po množstve a čase požitia alkoholických nápojov pred skutkom a tiež zadovážila odborné vyjadrenie znalca z odboru dopravy k prijateľnosti tvrdenia poškodenej o nemožnosti otvorenia zadných dverí vozidla, kde malo dôjsť ku skutku. Tieto predloží na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Napokon k zdôvodneniu odvolania pripojil obžalovaný list U. Y., ktorý bol doručený bratovi obžalovaného a ten ho poskytol obhajcovi, pričom z predmetného listu vyplývajú viaceré skutočnosti, ktoré môžu mať význam z hľadiska hodnotenia vierohodnosti výpovede poškodenej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a buď vec vrátil súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného z pod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu oslobodí.
Odvolanie písomne odôvodnil aj sám obžalovaný, ktorý podrobne popísal priebeh skutku tak, ako ho vnímal on a uviedol, že poškodená nevypovedá pravdu. Ani znalecké dokazovanie podľa jeho názoru nemôže žiadnym vyšetrením jednoznačne určiť, či poškodená hovorí pravdu alebo nie. Podrobne popísal okolnosti objednania a nastupovania do jeho taxíku poškodenej a ďalších osôb, pričom vo výpovedi poškodenej sú nepochybne rozpory v tom, kto za taxík platil a kto ho vlastne objednával. Na odstránenie týchto rozporov žiadali vypočuť svedka Z. P. v čom im nebolo vyhovené. Poškodená ďalej tvrdila, že v čase skutku nešli okolo žiadni ľudia ani motorové vozidlo, čo evidentne nie je pravda pretože ako potvrdil vo výpovedi taxikár L. N., tento išiel so svojím motorovým vozidlom okolo ich auta, kde sa skutok mal stať aj v tomto teda klamala. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že v zadnej časti motorového vozidla, kde sa mal stať skutok sa svietilo, čo bolo spôsobené zlým zabuchnutím dverí poškodenou pri jej presadaní z predného sedadla dozadu, čo vyvracia verziu skutku poškodenej. Výrazný rozpor v jej výpovediach podľa obžalovaného je v jej vyjadreniach, týkajúcich sa toho, čo mala vlastne hovoriť pri samotnej súloži obžalovanému. Keď mala tento rozpor odstrániť na hlavnom pojednávaní uviedla, že už to presne ani nevie a nepamätá si, pretože bola v šoku. Zase sa teda potvrdilo, že klame. Poškodená sa pretvaruje, akou údajnou traumou trpí, pričom však necelé dva mesiace od skutku chodí celá vysmiata do barov, kde bola videná. Poškodená podľa jeho názoru taktiež klame v tom, že náušnica, ktorá bola nájdená v motorovom vozidle jej musela byť strhnutá. Ak by to tak bolo, zistila by to okamžite na mieste vzhľadom na bolesť a taktiež by sa bola bývala našla nejaká krv. Ani otec poškodenej si po jej príchode domov nevšimol chýbajúcu náušnicu a zranené ucho. Taktiež spôsob a poloha, ktorú popisuje poškodená, v ktorej sa mali nachádzať pri skutku nasvedčuje skutočnosti, že klame. Nevie si predstaviť, že by jej jednou rukou držal ruky za chrbátom a druhou, voľnou, robil všetky činnosti, ako ich popisovala poškodená. Neskôr podľa názoru obžalovaného zistila, že takáto jej verzia je ťažko uveriteľná, preto pred súdom uviedla, že ruky jej obžalovaný pritlačil za chrbát svojím kolenom. Je zrejmé, že poškodená
upravuje svoje výpovede podľa toho, ako jej to vyhovuje. Preto je nepochopiteľné, že okresný súd vyhodnotil jej výpoveď za vierohodnú napriek zjavným rozporom. Nepochopiteľné je tiež to, prečo po údajnom znásilnení nevolala ihneď na políciu, neodišla z auta preč, ale dokonca sa nechala ním zaviesť až domov. Ak by sa skutku dopustil, určite by následne nešiel do mesta, kde sa zdržiaval dva a pol hodiny ale ponáhľal by sa domov, do sprchy aspoň čiastočne zmyť zo seba prípadné biologické stopy a oprať veci, ktoré mal oblečené. Skutočnosť, aká je poškodená herečka, čiastočne potvrdzuje aj list od nejakého U. Y., ktorého obžalovaný nikdy nevidel a ktorý jeho brat odovzdal obhajcovi a ten to predložil súdu. Podľa jeho názoru dokazovaním nebol zabezpečený žiadny taký dôkaz usvedčujúci ho zo spáchania predmetného skutku preto žiadal aby odvolací súd rozhodol v intenciách návrhu uvádzaného v písomnom odôvodnení podanom jeho obhajcom.
Do rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného obhajca doručil súdu doplnok k odbornému vyjadreniu Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s. r. o., Bratislava, forensic.sk a znalecký posudok z odboru cestnej dopravy znalca Ing. U. G. s návrhom, aby odvolací súd doplnil o tieto dôkazy dokazovanie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, obžalovaný E. P. aj jeho obhajca zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, pričom obhajca upresnil, že pokiaľ ide o obhajobou predložený znalecký posudok z odboru cestnej dopravy a doplnok k odbornému vyjadreniu vypracovaný Inštitútom forensic.sk, ponecháva na zváženie súdu, či tieto dôkazy vykoná odvolací súd na verejnom zasadnutí, alebo budú vykonané v neskoršom štádiu konania po prípadnom vrátení súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Tieto dôkazy majú dokladovať dôvodnosť odvolania. Obžalovaný aj obhajca navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, ako sa domáhali v písomných dôvodoch odvolania.
Zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
Pokiaľ ide o odvolaním vytýkané procesné pochybenia prvostupňového súdu, tu je potrebné uviesť, že procesný postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov pokiaľ ide o poradie výsluchu svedkov nebol v rozpore so zákonom. Samotná skutočnosť, že poškodená sa dňa 12.03.2013 nedostavila k výsluchu na hlavné pojednávanie, nebola dôvodom na jeho odročenie, najmä s prihliadnutím na to, že boli predvolaní a vypočúvaní aj ďalší svedkovia a znalci, pričom je nutné poukázať na zásadu hospodárnosti a tiež nutnosti konať vo veci bez prieťahov, najmä ak ide o väzobnú vec. Čo sa týka námietky, že matka poškodenej U. V. sa nachádzala na pojednávaní dňa 12.03.2013 ako verejnosť a neskôr po viac ako mesiaci a pol bola vypočúvaná súdom ako svedkyňa, je nutné poukázať na to, že túto svedkyňu navrhla vypočuť až prokurátorka na predmetnom pojednávaní. Nie vinou súdu teda došlo k takémuto stavu, ktorý napokon vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Uvedené však nemá za následok nezákonnosť takéhoto dôkazu, no je nutné takýto dôkaz hodnotiť i vzhľadom na túto okolnosť ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení. Napokon k namietanému rozdielu medzi vyhlásením rozsudku a jeho písomným vyhotovením je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil rozdiely vo vyhlásených výrokoch a poučení s písomným vyhotovením rozsudku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa, odvolací súd nemá ako zistiť rozdiely medzi ústnym odôvodnením a jeho písomným vyhotovením. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia je pri vyhlásení v zásade stručnejšie ako v písomnom vyhotovení, kedy sa môže čiastočne líšiť od vyhláseného v tom, že je podrobnejšie. Nemôže však ísť o zmenu v skutkových zisteniach, majúcich vplyv na právne posúdenie veci, pričom k takejto zmene ani nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom z nižšie uvedených dôvodov zrušený, nezaoberal sa už podrobnejšie tvrdeniami obhajoby o nesúlade vyhlásenia a vyhotovenia rozhodnutia v súvislosti so znaleckým posudkom znalca PhDr. R. I..
Na druhej strane odvolací súd zaoberajúc sa dôkaznou situáciou dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne pri svojom rozhodovaní v súvislosti s odstránením vzniknutých rozporov a pochybností, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné, najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli tak pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a tiež, že rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
V prejednávanej veci proti sebe stoja dva priame dôkazy a to výpoveď poškodenej R. V. na jednej strane a výpoveď obžalovaného na druhej strane. Podstata výpovedi poškodenej je v jej tvrdení, že k pohlavnému styku medzi ňou a obžalovaným došlo proti jej vôli, tento ju znásilnil na zadnom sedadle motorového vozidla (taxíku) a na prekonanie jej odporu použil násilie. Naproti tomu obžalovaný tvrdí, že k pohlavnému styku medzi nimi došlo dobrovoľne, teda so súhlasom poškodenej, pričom na jej upozornenie, že ju to bolí so súložou skončil. Žiadny ďalší priamy dôkaz vo veci zadovážený nebol, ostatné dôkazy sú len podporné, nepriame. Za takého stavu je potom nevyhnutné, aby sa pokúsil súd náležite objasniť skutkový stav a preveriť pravdivosť výpovedí zadovážením všetkých do úvahy prichádzajúcich a dostupných dôkazov, ktoré by mohli nasvedčovať pravdivosti verzie jednej, alebo druhej strany, najmä ak je reálna možnosť ich vykonať. Súd prvého stupňa takto nepostupoval a zamietol všetky ďalšie dôkazy navrhnuté obžalovaným, ale aj prokurátorkou, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci. Pritom je nutné súhlasiť s názorom obhajoby, že poškodená pokiaľ sa mala vyjadriť k niektorým dôležitým skutočnostiam priebehu udalostí detailnejšie, vypovedala čiastočne odlišne od prípravného konania a pri popise priebehu znásilnenia sa časti jej výpovede javia ako veľmi všeobecné, nepresné, resp. nie vo všetkom logické. Týka sa to najmä podrobnejšieho popisu použitia násilia obžalovaným na prekonanie jej odporu (keďže pri lekárskej prehliadke neboli na tele zistené žiadne poranenia), ako sa ona bránila, opisu polôh obžalovaného a jej samotnej v motorovom vozidle, podrobnosti súvisiace s otvorením resp. neotvorením dverí a ich zamknutím, kde raz uvádzala, že sa jej ich podarilo otvoriť, avšak obžalovaný ich zabuchol, neskôr vypovedala, že sa ich len pokúšala otvoriť, no nepodarilo sa jej to, lebo boli zamknuté a napokon uviedla, že si už nepamätá a pod. Spomínané skutočnosti ešte neznamenajú, že poškodená nevypovedá pravdu, avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nevyčerpal všetky možnosti na náležité objasnenie veci a preverenie jej tvrdení, čo je nepochybne nevyhnutné na rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného. Z hľadiska preverenia pravdivostí tvrdení poškodenej, resp. obžalovaného a hodnotenia ich výpovedí ako celku bolo tiež potrebné objasniť okolnosti predchádzajúce skutku súvisiace s objednávaním taxíku obžalovaného, platením a samotným nastupovaním do neho, keďže v tomto smere aj napriek vykonaným dôkazom pretrvávajú značné rozpory. Obhajoba, ale aj prokurátorka navrhovali v súvislosti s tým vypočuť svedka Z. P., čo však súd odmietol. Tento svedok by pritom mohol naviac stotožniť dve ďalšie osoby mužského pohlavia, ktoré sa viezli s poškodenou a obžalovaným v taxíku tesne pred skutkom a ktoré by mohli potvrdiť, že poškodená žiadala obžalovaného, aby najskôr vyložil ju a až potom tieto osoby, s čím obžalovaný nesúhlasil. Taktiež súd prvého stupňa nedostatočne venoval pozornosť tvrdeniam poškodenej o množstve požitých alkoholických nápojov a časovom období ich konzumácie pred skutkom ktoré uvádzala, čo nekorešponduje s nameranými hodnotami pri dychovej skúške. V prípade, že by sa preukázal u nej stav strednej a vyššej opitosti, mohla by totiž táto skutočnosť (ako pripustil PhDr. X.) mať vplyv na závery znaleckých posudkov znalcov psychológov. Aj keď takýto vysoký stupeň ovplyvnenia alkoholickými nápojmi z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol potvrdený, bolo potrebné sa objasnením uvedenej skutočnosti zaoberať.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci bude potrebné znovu vypočuť podrobnejšie samotnú poškodenú k okolnostiam, za akých sa skutok mal stať, so zameraním na odstránenie naznačených nepresností a rozporov v jej výpovediach. Za účelom preverenia výpovedí obžalovaného a poškodenej bude podľa názoru odvolacieho súdu tiež nevyhnutné vykonať rekonštrukciu priebehu skutku v motorovom vozidle totožného typu podľa verzií poškodenej a obžalovaného a za ich účasti, pričom odvolací súd uvedomujúc si určitý možný negatívny vplyv takéhoto úkonu na poškodenú, avšak nevyhnutný z hľadiska závažnosti prípadu uvádza, že tento úkon je potrebné vykonať za pomoci figurantov približne rovnakej výšky a váhy. Pri tomto úkone by mali figuranti postupovať podľa pokynov obžalovaného a poškodenej, ktorí jasne a podrobne popíšu priebeh skutku od momentu zastavenia motorového vozidla. Poškodená by mala popísať ako malo použité násilie voči nej, akým spôsobom sa bránila, v akej polohe sa mali obaja nachádzať pri samotnej
súloži, ako boli otočení ako aj ďalšie dôležité okolnosti. Taktiež bude potrebné vypočuť svedka Z. P. k okolnostiam súvisiacim s objednávaním taxíku obžalovaného, platením a nastupovaním do neho. Uvedený svedok by mal tiež poznať aj ďalšie dve osoby, ktoré sa viezli s poškodenou a obžalovaným v taxíku tesne pred skutkom, preto by sa mal vyjadriť k ich totožnosti a následne bude potrebné tieto osoby vypočuť. Taktiež by mal súd vykonať znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy predložený obhajobou, týkajúci sa posúdenia systému zamykania dverí na motorovom vozidle obžalovaného, ako aj doplnok k odbornému vyjadreniu č.68/2013 zaoberajúci sa vyjadrením poškodenej o množstve požitých alkoholických nápojov a nameranými hodnotami pri dychovej skúške a tieto vyhodnotiť spolu s ďalšími dôkazmi. K uvedenému doplnku by sa mala vyjadriť aj poškodená. Podľa výsledku dokazovania súvisiacich s objasnením množstva požitých alkoholických nápojov poškodenou, by súd mal následne tiež zvážiť dopočutie znalcov psychiatrov. Poškodená by sa tiež mala vyjadriť k listu U. Y., pričom odvolací súd ponecháva na úvahu súdu prvého stupňa nutnosť vypočuť túto osobu ako svedka. Až po takto doplnenom dokazovaní bude podľa názoru odvolacieho súdu možné rozhodnúť v súlade so zákonom o vine, či nevine obžalovaného, pričom je nutné podotknúť, že súd prvého stupňa bude musieť vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých nutnosť by vyplynula z doplneného dokazovania. Napokon je nutné uviesť, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri rozhodovaní poškodeného Z. V. o uplatnenom nároku na náhradu škody, keď tohto v zmysle § 256 ods.3,4 Tr.por. s použitím § 46 ods.3 Tr.por. nepripustil do konania. Poškodeného mal správne s jeho nárokom na náhradu škody, keďže si ju uplatnil včas, avšak túto nijako nešpecifikoval ani nevyčíslil, odkázať na občianske súdne konanie.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr.por. zrušil a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.