Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-83-2023.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Subarea
2Cob/83/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: J.. H. Q., nar. X. H. XXXX, bytom X. XXXXX/XX, XXX XX A. - W. A., zastúpeného: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: RENTAMA s.r.o., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 152 115 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie plnenia zo zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 59Cb/6/2023 - 144 zo dňa 4. 4. 2023 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 59Cb/6/2023 - 144 zo dňa 4. 4. 2023 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 59Cb/6/2023 - 144 zo dňa 4. 4. 2023 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou vo veci samej doručenou súdu 3. marca 2023 sa žalobca domáha, aby súd určil, že zmluva o prevode 10 akcií spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s., so sídlom Bojnická 18, Bratislava, IČO: 35 770 732, uzatvorená 27. novembra 2020 medzi žalobcom a žalovaným v znení neskorších dodatkov (ďalej tiež „zmluva o prevode akcií“) je v celom rozsahu neplatná a uložil povinnosť vrátiť plnenie z tejto zmluvy.
2. Návrhom, doručeným súdu 6. marca 2023 žalobca žiadal, aby súd nariadil v konaní neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť: „zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek úkonov, prijímania akýchkoľvek rozhodnutí a uzatvárania akýchkoľvek zmlúv alebo dohôd, na základe ktorých by došlo k prevodu akcií spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s., sídlo: Bojnická 18, 831 04 Bratislava, IČO: 35 770 732, a to akýmkoľvek spôsobom, bezodplatne alebo za odplatu. Žalobca nie je povinný odkúpiť akcie od žalovaného vo výške 622.665,- EUR až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej a uplynutím 60-dňovej lehoty (10.04.2023) odo dňa doručenia výzvy (08.02.2023) na odkúpenie akcií listom zo dňa 02.02.2023 zo strany žalovaného sa žalobca nedostáva do omeškania so zaplatením sumy 622.665,- EUR, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o neplatnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 59Cb 6/2023“. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil s poukazom na podanú žalobu vo veci samej, pričom vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi list z 2. februára 2023, v ktorom žiada žalobcu o splnenie údajnej povinnosti, aby odkúpil akcie od žalovaného a zaplatil za nich sumu 622.665 Eur z dôvodu, že ziskovosť spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s. od 1. januára 2021 bola menej ako 0 Eur. V uvedenom liste adresoval žalovaný žalobcovi aj vyhrážku, že ak neodkúpi akcie za uvedenú sumu, bude od neho požadovať aj príslušenstvo pohľadávky, poukázal na šikanózne správanie žalovaného, keď mu boli odmontované zadné kolesá na aute a následne zmizlo aj celé auto, o čom sa vedie trestné konanie. Mal za to, že žalovaný bude obdobným spôsobom ako doteraz pristupovať k žalobcovi šikanózne. Pokiaľ by
žalovaný akcie, ktoré nadobudol od žalobcu, previedol na ďalšiu osobu, žalobca by stratil právo viesť exekúciu na tieto akcie. Mohol by sa proti žalovanému domáhať len náhrady škody, toto právo však nezabezpečuje pohľadávku žalobcu tak efektívne ako akcie. Uviedol, že nie je možné osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v takejto situácii poukázaním na konkrétne úkony smerujúce k prevodu tohto obchodného podielu (správne akcií, pozn.), pretože v takom prípade by už zrejme súd ani zasiahnuť nemohol. Zastával názor, že žalovaný konal protiprávne, keď na podklade šikanóznych a zjavne neplatných podmienok právnych úkonov bez právneho dôvodu bez nároku na zaplatenie „odňal“ žalobcovi spoločnosť, za vrátenie ktorej po predaji značnej časti majetku navyše požaduje zaplatenie sumy 622.695 Eur. Nenariadením neodkladného opatrenia by v danom prípade žalobcovi hrozila bezprostredná ujma na majetku spočívajúca v hrozbe ďalšieho prevodu akcií, ktoré získal na podklade zjavne šikanóznej a neplatnej zmluvy, ako aj riziko vzniku ďalších sporov o odkúpenie akcií a zaplatenie sumy 622.665 Eur, za ktoré údajne - podľa názoru žalovaného nezaplatil lebo ani „nemusel“
- v dôsledku uvedenia do omylu žalobcu, ktorý v dobrej viere podpísal právne dokumenty.
3. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 325 ods. 1 a ods. 2; § 326; § 328 ods. 1, ods. 2; § 329 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ktorá vyplýva zo zmluvy o prevode akcií, avšak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, prípadne, že mu hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo dochádza k porušeniu jeho práv v takej intenzite, že to vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že žalovaný k žalobcovi pristupuje šikanózne, nereaguje na výzvy na rokovanie, a preto je dôvodným až do rozhodnutia súdu vo veci samej upraviť vzťahy medzi stranami tak, aby nedochádzalo k vyhroteným situáciám. Zároveň žalobca tvrdil, že nevydaním neodkladného opatrenia by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma, spočívajúca v hrozbe ďalšieho prevodu akcií, ako aj riziko ďalších sporov o odkúpenie akcií a zaplatenie sumy 622.655 Eur. Podľa názoru súdu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil také konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia. Len samotná skutočnosť, že žalobca podal žalobu, v ktorej sa domáha o.i. určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcii alebo jeho všeobecné tvrdenia o hrozbe ďalšieho prevodu akcií, prípadne riziku vyvolania ďalších súdnych sporov bez toho, aby žalobca relevantne odôvodnil opodstatnenosť a naliehavosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujú. Žalobca v návrhu zrozumiteľne nešpecifikoval žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť žalobcom navrhovanej úpravy pomerov strán práve navrhovaným neodkladným opatrením, keďže práve tvrdenie a osvedčenie takýchto skutočností zo strany žalobcu je nevyhnutné pre ustálenie prípadného záveru súdu o existencii bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavej potrebe úpravy pomerov, a ktoré by zakladali dôvodnosť poskytnutia ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu formou neodkladného opatrenia. Žalobca vo vzťahu k žalovanému ani netvrdil žiadne také konanie žalovaného, z ktorého by mohol súd vyvodiť aspoň vyššiu mieru pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne ohrozenia exekúcie, pričom sám v návrhu uviedol, že žiadne konkrétne úkony žalovaného smerujúce k prevodu akcií preukázať ani nevie. Tvrdenie a osvedčenie relevantných skutočností, ktoré by preukazovali naplnenie zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia tak v návrhu žalobcu úplne absentujú, keď žalobca svoj návrh vo svojej podstate odôvodnil len svojím subjektívnymi domnienkami, čo však v žiadnom prípade nemožno zo strany súdu objektívne kvalifikovať, ako bezprostredne existujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia.
4. Pokiaľ ide o znenie navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd rozhodol o tom, že žalobca nie je povinný odkúpiť akcie od žalovaného a uplynutím 60-dňovej lehoty odo dňa doručenia výzvy na odkúpenie akcií sa žalobca nedostáva do omeškania, prvoinštančný súd poukázal na znenie ust. § 325 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého možno neodkladným opatrením uložiť strane povinnosti, ktorých demonštratívny výpočet je uvedený v písm. a) - h). Má za to, že zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že neodkladným opatrením možno v zásade uložiť len povinnosť v pozitívnom zmysle, teda aby strana, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, niečo vykonala (uloženie povinnosti konať určitým spôsobom), nejakého konania sa zdržala (uloženie obmedzenia/zákazu) alebo niečo strpela. V tomto prípade žalobca v podstate navrhoval, aby súd neodkladným opatrením uložil samotnému žalobcovi, že určitú povinnosť konať nemá a zároveň žiadal neodkladným opatrením určiť, že žalobca sa nedostáva do omeškania. Takto formulovaný návrh neodkladného opatrenia je podľa
názoru súdu procesne, ako aj vecne neprípustný, keďže nie je možné, aby súd neodkladným opatrením uložil strane, ktorá návrh podala, negatívne vymedzenú povinnosť, resp. aj určenie právnej skutočnosti závislej od plynutia času. Neodkladné opatrenie s navrhovaným obsahom preto nebolo možné nariadiť.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (okrem iného aj porušenia princípu právnej istoty), rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, zmätočné, protirečivé, čím súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nedostatočne zistil skutkový stav - nesprávne ho vyložil z listín a tento zadefinoval zjavne nepravdivými a protirečivými závermi, keď len uviedol, že v návrhu chýbajú tvrdenia o bezprostredne hroziacej ujme a svoj právny názor nekonfrontoval s tvrdeniami žalobcu a následne právnym stavom. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek úkonov, prijímania akýchkoľvek rozhodnutí a uzatvárania akýchkoľvek zmlúv alebo dohôd, na základe ktorých by došlo k prevodu akcií spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s., sídlo: Bojnická 18, Bratislava, IČO: 35 770 732, a to akýmkoľvek spôsobom, bezodplatne alebo za odplatu. Zároveň žiadal rozhodnúť, že žalobca nie je povinný odkúpiť akcie od žalovaného vo výške 622.665,- Eur až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uplynutím 60-dňovej lehoty (10.04.2023) odo dňa doručenia výzvy (08.02.2023) na odkúpenie akcií listom zo dňa 02.02.2023 zo strany žalovaného sa žalobca nedostáva do omeškania so zaplatením sumy 622.665,- Eur. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení skutkový stav zjavne zjednodušil a výsledkom bagatelizácie skutkového stavy zo strany súdu je zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému až do vydania rozhodnutia vo veci samej, považuje za dôvodné. Je totiž nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán sporu. V opačnom prípade by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma na majetku spočívajúca v hrozbe ďalšieho prevodu akcií, ktoré získal na podklade zjavne šikanóznej a neplatnej zmluvy, ako aj riziko vzniku ďalších sporov o odkúpenie akcií a zaplatenie sumy 622.665,- Eur, za ktoré údajne - podľa názoru žalovaného nezaplatil lebo ani „nemusel“ - v dôsledku uvedenia do omylu žalobcu, ktorý v dobrej viere podpísal právne dokumenty. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bude obdobným spôsobom ako doteraz pristupovať k žalobcovi šikanózne a budú vznikať nové konfliktné situácie, keďže v danom prípade existuje právny spor, ktorý vyrieši až súd v konaní o neplatnosť právneho úkonu. Rovnako tak je tu nebezpečenstvo vzniku ujmy žalobcu, ktorý v dôsledku protiprávneho konania, nemôže vykonávať svoje práva a sú ohrozené jeho základné práva. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nedostatočne zaoberal s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pričom nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý proces. Súd na jednej strane v bode 15 uviedol, že žalobca netvrdil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ochrany, na strane druhej tento svoj právny názor nekonfrontoval so skutkovými tvrdeniami vymedzenými v bode 5 uznesenia a v bodoch I a II návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže byť vzájomne si odporujúce, keď v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Vytýkal prvostupňovému súdu s použitím citácie z právnej teórie ako i s použitím rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, že súd v danom prípade zameral svoje tvrdenia len na formalistický teoretický výklad procesnej právnej normy, pričom vôbec sa nezaoberal tým, že samotný obsah právnej normy je podstatnejší, než legislatívno-technická stránka. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak existuje reálna obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, alebo existuje potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V danom prípade zastáva názor, že žalovaný konal protiprávne, keď na podklade šikanóznych a zjavne neplatných podmienok právnych úkonov bez právneho dôvodu bez nároku na zaplatenie „odňal“ žalobcovi spoločnosť, za vrátenie ktorej po predaji značnej časti majetku (nehnuteľností) navyše požaduje zaplatenie sumy 622.695,- Eur. Poukazuje na to, že nevyhovením návrhu žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na majetku spočívajúca v hrozbe ďalšieho prevodu akcií, ktoré získal na podklade zjavne šikanóznej a neplatnej zmluvy, ako aj riziko vzniku ďalších sporov o odkúpenie akcií a zaplatenie sumy 622.665,- Eur, za ktoré údajne - podľa názoru žalovaného nezaplatil lebo ani „nemusel“ - v dôsledku uvedenia do omylu žalobcu, ktorý v dobrej viere podpísal
právne dokumenty. Súd sa vôbec nevysporiadal s priloženými listinnými dôkazmi, tieto vo svojom rozhodnutí ani len necitoval a vôbec na ne neprihliadal. Súd nesprávne uviedol, že v návrhu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti a tvrdenia takého konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť aspoň pravdepodobnosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne ohrozenia exekúcie. Následne žalobca rozsiahlo v odvolaní opisuje opätovne skutkové tvrdenia z návrhu.
6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému a žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca proti žalovanému domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho jednak v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek úkonov, prijímania akýchkoľvek rozhodnutí a uzatvárania akýchkoľvek zmlúv alebo dohôd, na základe ktorých by došlo k prevodu akcií spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s., a zároveň vo vyslovení súdom, že žalobca nie je povinný odkúpiť akcie od žalovaného vo výške 622.665,- Eur až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej a uplynutím 60-dňovej lehoty odo dňa doručenia výzvy na odkúpenie akcií zo strany žalovaného sa žalobca nedostáva do omeškania so zaplatením sumy 622.665,- Eur, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o neplatnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Bratislava V.
10. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán a k ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred nariadením vypočutí a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebol hodnoverne osvedčený nárok žalobcu a ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v prípade neodkladného opatrenia sa však vyžaduje presvedčivosť návrhu, ako aj hodnoverné osvedčenie všetkých relevantných predpokladov, pričom tvrdenia takéhoto charakteru a ich osvedčenie v návrhu žalobcu úplne absentujú, keď žalobca svoj návrh vo svojej podstate odôvodnil iba tým, že nevydaním neodkladného opatrenia by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma, spočívajúca v hrozbe ďalšieho prevodu akcií, ako aj riziko ďalších sporov o odkúpenie akcií a zaplatenie sumy 622.655 Eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil také konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia. Len samotná skutočnosť, že žalobca podal žalobu, v ktorej sa domáha o. i. určenia neplatnosti zmluvy o prevode akcií alebo jeho všeobecné tvrdenia o hrozbe ďalšieho prevodu akcií, prípadne riziku vyvolania ďalších súdnych sporov bez toho, aby žalobca relevantne odôvodnil opodstatnenosť a naliehavosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia, na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujú. Takéto tvrdenia v žiadnom prípade nemožno zo strany súdu objektívne kvalifikovať ako bezprostredne existujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by nastal stav, ktorý by nezodpovedal primeranosti zásahu do práv žalovaného, keďže by bol súdnym rozhodnutím chránený nárok, ktorý nie je osvedčený. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nebol pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený.
14. Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej žalobca žiadal, aby súd rozhodol o tom, že žalobca nie je povinný odkúpiť akcie od žalovaného a uplynutím 60-dňovej lehoty odo dňa doručenia výzvy na odkúpenie akcií sa žalobca nedostáva do omeškania, prvoinštančný súd správne konštatuje, že v zmysle § 325 ods. 2 CSP, možno neodkladným opatrením uložiť strane povinnosti, ktorých demonštratívny výpočet je tam uvedený a je zrejmé, že neodkladným opatrením možno v zásade uložiť len povinnosť v pozitívnom zmysle, teda aby strana, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, niečo vykonala, nejakého konania sa zdržala, alebo niečo strpela. Keďže žalobca žiadal, aby mu súd uložil, že určitú povinnosť vykonať nemá a zároveň žiadal, že žalobca sa nedostáva do omeškania, odvolací súd má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že takýto petit je procesne, ako aj vecne neprípustný, keďže nie je možné, aby súd neodkladným opatrením uložil strane, ktorá návrh podala, negatívne vymedzenú povinnosť, resp. aj určenie právnej skutočnosti závislej od plynutia času.
15. K odvolacej námietke, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a svoj právny názor nekonfrontoval so skutkovými tvrdeniami vymedzenými v bode 5 uznesenia a v bodoch I a II návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd sa riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. K uvedenej námietke odvolací súd záverom dodáva, že Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a nemožno ho považovať za nepresvedčivé, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d) a písm. e) CSP).