Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-65-2013.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Subarea
26Cob/65/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, R., zast. JUDr. Jozefom Cakom, advokátom so sídlom Štefana Moyzesa 25, Trnava, proti odporcovi: 1/ Ing. Z. S., L.., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, N., zast. JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom Búdková 12, Bratislava, 2/ Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XX, Bratislava, o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu spoločníka, o odvolaní odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/48/2007-180 zo dňa 15. marca 2013, v časti II. a III. výroku, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/48/2007-180 zo dňa 15. marca 2013 v časti II. výroku týkajúceho sa náhrady trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 129,33 eura pozostávajúce výlučne z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odvolací súd odvolanie odporcu v 1. rade týkajúce sa III. výroku napadnutého uznesenia o vrátení súdneho poplatku o d m i e t a.
Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi súd vrátil súdny poplatok za návrh vo výške 325,31 eura, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1 a 3 OSP konštatujúce, že vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa ešte pred tým, než sa začalo pojednávanie, konanie zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Súdny poplatok vrátil v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3, 4, 6 a 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a navrhovateľovi súd vrátil súdny poplatok za návrh vo výške 325,31 eura, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti II a III. výroku.
Poukázal na to, že napadnuté uznesenie je v časti o vrátení poplatku priamo Z. E. v rozpore so zákonným znením, pretože aj v spise sa nachádzajú doklady o neoprávnenej ich platbe a to z účtu spoločnosti. Jednalo by sa tak o neoprávnenú manipuláciu s financiami a teda trestné konanie a preto v prípade vrátenia platby priamo Z. E., by sa jednalo o neoprávnené osobné obohatenie. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania a s poukazom na § 146 ods. 1 a 2 OSP uviedol, že odporca v 1. rade nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania ani nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V konaní vznikli odporcovi v 1. rade náklady spojené s právnym zastupovaním jeho osoby a preto si uplatňuje voči navrhovateľke priznanie povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 131,85 eura, vypočítané podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena advokáta za jeden úkon právnej pomoci s poukazom na vyššie uvedené predstavovala výšku 1.465,- Sk (1/13 výpočtového základu) + 190,- Sk (1/100 výpočtového základu) + 331,- Sk (20% DPH) spolu 1.986,- Sk. V danej veci boli vykonané dva úkony právnej pomoci prevzatie a príprava a písomné podanie na súd, spolu odmena vo výške 3.972,- Sk/ 131,85 eura. S poukazom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie v tejto časti zmeniť tak, že súd prizná odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 131,85 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
K odvolaniu odporcu v 1. rade sa vyjadril aj navrhovateľ, pričom uviedol, že žiada napadnuté uznesenie potvrdiť a zároveň si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade je v časti II. výroku dôvodné.
Podľa § 146 ods. 1 OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti II a III. výroku týkajúceho sa náhrady trov konania a vrátenia súdneho poplatku a zistil, že odvolanie odporcu v 1. rade je dôvodné iba v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 OSP. V ostatnej napadnutej časti III. výroku bolo potrebné odvolanie odporcu v 1. rade odmietnuť ako podané osobou na jeho podanie neoprávnenou.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Jedná sa o ustanovenie § 146 ods. 2 OSP veta prvá a druhá. Z citovaného zákonného ustanovenia § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že v prípade zastavenia konania, ku ktorému došlo na základe späťvzatia návrhu, sa súd pri rozhodovaní o trovách konania, musí najskôr vysporiadať s tým, či nejde o prípad predpokladaný druhou vetou § 146 ods. 2 OSP. To znamená, či žalobca svoj dôvodne podaný návrh
nevzal späť len v dôsledku správania žalovaného (myslí sa tým správanie po podaní žaloby, napr. zaplatenie dlhu). Ak nejde o tento prípad, súd na náhradu trov žalovaného (za predpokladu, že mu nejaké vznikli a uplatnil si ich) zaviaže žalobcu. Pojem „zavinenie“, použitý v uvedenom ustanovení, sa totiž v zmysle ustálenej judikatúry súdov posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Tým, že žalobca bez uvedenia dôvodu alebo z dôvodu, ktorý nespočíval v správaní žalovaného, zobral svoj návrh na začatie konania späť, urobil procesný úkon, ktorý mal za následok zastavenie konania, a teda zavinil to, že sa konanie muselo zastaviť bez možnosti meritórneho rozhodnutia. V danom prípade, navrhovateľka späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že v súčasnosti nie je žaloba aktuálna a nie je daný sporový dôvod na konanie a aj vzhľadom na 5 ročné obdobie, ktoré uplynulo od podania návrhu. Návrh teda nebol vzatý späť pre správanie odporcu v 1. rade po začatí konania a preto platí, že navrhovateľka urobila procesný úkon, ktorý mal za následok zastavenie konania, a teda zavinila to, že sa konanie muselo zastaviť bez možnosti meritórneho rozhodnutia (procesné zavinenie), preto bola dôvodná aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP.
O náhrade trov konania odporcu v 1. rade odvolací súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že odporcovi v 1. rade priznal trovy konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 08.09.2008 a písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaných k návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu spoločníka zo dňa 08.09.2008, každý vo výške 48,63 eura podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov, t.j. do 31.12.2008 (ďalej len „vyhláška“), režijného paušálu vo výške 2x 6,31 eura, spolu 12,62 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH z odmeny vo výške 19,45 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu náhrada trov konania vo výške 129,33 eura. Odvolací súd odporcovi v 1. rade nepriznal v rámci náhrady trov právneho zastúpenia 20% DPH aj z náhrad hotových výdavkov, nakoľko v zmysle prechodného ustanovenia § 20a vyhlášky k úpravám účinným od 01.06.2009, za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Zvýšenie odmeny aj náhrad o daň z pridanej hodnoty sa zaviedlo až novelou č. 209/2009 účinnou od 01. júna 2009.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním môže predovšetkým účastník konania. Občiansky súdny poriadok toto oprávnenie účastníka konania formuluje všeobecne bez akéhokoľvek obmedzenia (§ 201 OSP), aj napriek tomu sa však toto právo vykladá zužujúco. To znamená, že právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma na jeho právach.
V predmetnom konaní napadnutým III. výrokom súd prvého stupňa navrhovateľovi súd vrátil súdny poplatok za návrh vo výške 325,31 eura, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti napadnutého uznesenia. Odporcovi v 1. rade tak v tomto prípade nebola napadnutým uznesením súdu prvého stupňa v časti III. výroku spôsobená žiadna ujma a výrok o vrátení súdneho poplatku vo výške 325,31 eura sa ho vôbec netýka.
Vzhľadom na to, že odporcovi v 1. rade napadnutým uznesením v časti týkajúcej sa vrátenia súdneho poplatku nebola uložená žiadna povinnosť na zaplatenie a napadnutý výrok sa ho vôbec netýka, nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie povinného podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP v tejto časti odmietol, ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 OSP tak, že úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.