Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-426-2012.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/426/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti odporcovi L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. O., B. XXXX/XX, t.č. M.Š. Š., B. XXX/XX, o určenie otcovstva k maloletej W. B., nar. XX.XX.XXXX v L. z navrhovateľky, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, a o úpravu výkonu rodičovský práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva sa z a s t a v u j e.
II. Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej W. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 11.01.2009 po 25,36 Eur mesačne, od 01.07.2010 po 25,38 Eur mesačne, od 01.07.2011 po 26 Eur mesačne, od 01.07.2012 po 26,65 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky.
IV. Za obdobie od 11.01.2009 do 27.06.2013 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 1 072,45 Eur, tento dlh je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
V. Súd styk odporcu s maloletou n e u p r a v u j e, ponecháva ho na dohodu rodičov.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 21.12.2012 a doplneným a opraveným 22.02.2013 sa navrhovateľka - matka maloletej domáha aby súd určil otcovstvo k maloletej a to tak, že odporca L. J. je otcom maloletej. Zároveň navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby maloletá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a odporca aby bol zaviazaný prispievať na ňu výživným. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je narodená mimo manželstva, jej otcom je odporca ktorý však doteraz otcovstvo k maloletej neuznal, nezaujíma sa o ňu, neprispieva na ňu výživné.
Na pojednávaní dňa 27.06.2013 odporca pred súdom uznal otcovstvo k maloletej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, kol. opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Maloletá je narodená mimo manželstva. Má X roky, je zdravá, je v celodennej starostlivosti svojej matky.
Navrhovateľka - matka maloletej je slobodná. Je nemajetná, ničím nevyučená. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, zúčastňuje sa aktivačných prác. Jej mesačný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi spolu s prídavkami na maloletú 145 Eur. Spolu s maloletou býva u svojich rodičov ktorým mesačne prispieva na elektriku 20 Eur, na vodu 5 Eur.
Odporca - otec maloletej je slobodný. Žije s družkou I. B.. So vzťahu s družkou sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra L. B.. Žije spolu s družkou a ich dcérou v byte družkiných rodičov. Na spoločnú domácnosť prispieva najmä jeho družka, ktorá v súčasnosti poberá rodičovský príspevok. Odporca - otec maloletej si brigádnicky zarába, mesačne zarobí cca 120 Eur.
Podľa § 91 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods. 2 zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
O náhrade trov konania ohľadom výroku I. súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a ohľadom ostatných výrokov podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti nemu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v §
221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.