Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanej: P. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. B. X .V. X., XXX XX M. N. C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. Y., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie sumy 89,59 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.01.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 89,59 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac zo sumy 89,59 eur od 21.06.2004 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej prenajať byt a žalovaná sa zaviazala uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaná neuhradila vyúčtovanie za rok 2003 vo výške 89,59 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaná dostala do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradila dlžný nedoplatok vo výške 89,59 eur. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanej upomienkou s číslom pasportu 10G67-001. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.

V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 02.07.2012 vydal platobný rozkaz č. k. -11, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej a nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu, uznesením zo dňa 07.03.2013, č. -29 súd platobný rozkaz zrušil a následne uznesením zo dňa 07.03.2013, č.k. -31 jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.

Opatrovníčka vo veci vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Nájomnou zmluvou zo dňa 05.01.1999, upomienkou zo dňa 24.01.2012, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2003, správami o zisťovaní pobytu žalovanej, vyjadrením opatrovníčky a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca po predchádzajúcom súhlase Mesta Vranov nad Topľou uzatvorili dňa 05.01.1999 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanej do užívania bytu na adrese Sídlisko 1 Mája G/67, číslo bytu 36, na 1. poschodí - byt I. kategórie pozostávajúci z troch izieb, predsiene kuchyne a príslušenstva vo výmere 70,62 m2. Za užívanie bytu sa žalovaná zaviazala platiť nájomné vo výške 12,35 eur (372,- Sk) mesačne a za služby sa zaviazala platiť mesačne zálohu vo výške 39,57 eur ( 1.192,- Sk). Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu, do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými cenovými predpismi. V súlade s právnymi a cenovými predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného. Doba trvania nájomného vzťahu bola uvedená na dobu určitú od 01.01.1999 do 14.10.1999. Iné dodatky k nájomnej zmluve žalobca nedoložil.

Upomienkou číslo pasportu: 036-H zo dňa 24.11.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania za rok 2003 vo výške 89,59 eur a penále.

Opatrovníčka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2013 voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania.

Podľa v znení platnom a účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa platného a účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa a , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená nájomná zmluva a že táto zmluva v zmysle príslušných vyššie uvedených ustanovení je svojou povahou aj zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá medzi žalobcom

- právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného prenájom nehnuteľností, vrátane bytového hospodárstva a na druhej strane žalovanou - spotrebiteľom ako fyzickou osobou. Táto zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.

Súd mal ďalej za preukázané, že za roku 2003, za ktoré žiada žalobca uhradil nedoplatok z vyúčtovania účastníci konania neboli v zmluvnom vzťahu, bola spisu bolo doložená len nájomná zmluva na obdobie od 01.01.1999 do 14.10.199. V roku 2003 žalovaná napriek tomu byt reálne užívala. Nakoľko žalovaná byt užívala bez právneho dôvodu, žalobcovi za dobu jej užívania bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevznikol nárok na úhradu dlhu z vyúčtovania za poskytovanie služieb spojených s bývaním ale vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto smere, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy ( ), ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z 2.11.2000, sp. zn. ).

Podľa príslušných ustanovení sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr za tri roky, keď k nemu došlo. Nakoľko zo strany opatrovníčky žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 24.1.2012. V zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pokiaľ sa jedná o nedoplatok v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2003 v sume 89,59 eur v uvedenom období žalovaná nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a teda v tejto časti, nakoľko žalovaná využívala služby žalobcu bez právneho dôvodu, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene poskytnutých služieb. Žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovanej zaplatenie tejto sumy po uplynutí 30 dní od doručenia vyúčtovania. V tomto smere nemal súd za preukázané, že vyúčtovanie za rok 2003 žalovaná prevzal a kedy, teda kedy a či nastala jeho splatnosť. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd v danom smere nemal za preukázané, či vyúčtovanie bolo vôbec vykonané a či bolo vykonané správne a riadnym spôsobom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, kedy boli vyúčtovania

žalovaným prevzaté, resp. doručené. Nakoľko súd danú skutočnosť nemal za preukázanú, nemal teda za preukázané ani to, kedy sa žalovaná pri tomto uplatnenom peňažnom nároku dostala do omeškania, resp. či sa vôbec do omeškania dostal. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti podaného návrhu súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Súd poukazuje, že opatrovníčka vo veci vzniesla námietku premlčania. Vzhľadom na odstúp času je pravdepodobne, že ak by na toto vyúčtovanie vznikol žalobcovi nárok, bol by premlčaný, pričom opatrovníčka vo veci vzniesla námietku premlčania.

Podľa ( ďalej len ,,“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej žiadna náhrada trov konania nevyplýva a ani si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.