Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-243-2011.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/243/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobkyni E. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., I. XXXX/XX, občianky SR, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá došla na súd dňa 27.12.2011 a bola doplnená podaním 16.3.2012 žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 21.9.2011 pod sp. zn. T.-E XXX/XXXX rozhodcom R.. C. V., so sídlom v Q., L. XXXX/X. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 25.9.2011 bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.953,75 € spolu s 0,08% denným úrokom z omeškania dlžnej sumy od 1.10.2008 do 31.5.2010 a 0,025 € denne z dlžnej sumy od 1.6.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Rozhodcovský rozsudok žiadala zrušiť z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 1, písm. c/, f/, g/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Počas rozhodcovského konania popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka a aj preto, že mala dôvodné podozrenie o tom, či rozhodca JUDr. C. V. nie je z konania vylúčený s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože je všeobecne známe v Meste Q., že udržiava nadštandardné vzťahy s právnym zástupcom žalobcu Home Credit Slovakia R.. T. T., ktorého sídlo, kancelária je tiež v Meste Q.. S ohľadom na početnosť obyvateľstva tohto mesta nemožno vylúčiť jej pochybnosti o čom svedčí aj samotná rozhodcovská doložka podľa ktorej majú byť spory z úverovej zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrela rozhodované jediným rozhodcom určeným a to R.. C. V.. Podľa jej slov pokiaľ by bola s touto doložkou oboznámená včas nebola by s ňou súhlasila, pretože by sa takto vopred vylúčila možnosť prejednania sporu u iného rozhodcu. Takýto postup považovala za nezákonný. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu s touto nebola riadne oboznámená tak, aby mala možnosť pochopiť jej význam a obsah a považovala ju za neplatnú s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Následne v priebehu konania poukazovala na to, že jednalo sa o telefonickú zmluvu, kde všetky podmienky dohodla telefónom. Následne jej bola zaslaná zmluva na podpis, ktorú si ani neprečítala a podpísala. V tom čase potrebovala finančné prostriedky pre dcéru. Nekontrolovala to a mala to splácať jej dcéra. Potom čo telefonicky kontaktovali žalovaného tento im uviedol prostredníctvom pracovníčky, že majú zaplatiť v tom čase 60.000,-- Sk. Keďže túto čiastku urovnali považovali to za uhradené a vybavené. Až následne im došiel list od R.. T.. Okrem toho porušenie ustanovení zákona o ochrane práv spotrebiteľa videla v tom, že suma, ktorá je vyčíslená ako sankcia spojená s nezaplatením záväzku je neprimerane vysoká. Aj túto skutočnosť namietala a namietala aj rovnosť strán v konaní.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril jednak písomne dňa 26.11.2012 aj prostredníctvom povereného zástupcu na pojednávaniach. S podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nich bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v platnom znení. Žalobkyňa poukazovala na jednotlivé ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že mali byť porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, že je neplatná rozhodcovská doložka a že bola porušená rovnosť účastníkov konania a rozhodoval vylúčený rozhodca. Ani jednu z uvedených skutočností nepovažovali za preukázanú. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v Hlave 14, § 19 úverových zmluvných podmienok, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Okrem toho poukazoval na Hlavu 14, § 2 úverových podmienok, v ktorej bolo jednoznačne stanovené, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že rozhodcovská doložka zjednaná v ustanovení § 19 týchto úverových zmluvných podmienok sa v rozsahu rozhodovaní konkrétneho majetkového sporu ruší zahájením súdneho konania vo veci konkrétneho majetkového sporu. Žalovaný priamo v úverových zmluvných podmienkach zapracoval možnosť žalobkyne riešiť spory vyplývajúce z existujúceho záväzkového vzťahu aj na všeobecných súdoch, t.j. v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa. Nevyžadoval, aby spory s dodávateľom boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle toho mali za to, že je prijateľnou zmluvnou podmienkou upravenou v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie je v rozpore so zákonom. Takúto dohodu považoval za platnú. Ďalej poukazoval na vyjadrenia žalobkyne, ktorá tvrdila, že ako spotrebiteľ nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, avšak pokiaľ by s týmito podmienkami nesúhlasila mohla sa rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše čo neurobila. V danom prípade sa jednalo o telefónnu pôžičku a v takýchto prípadoch prebieha vybavenie úveru telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky, pričom klientovi je úver schválený, keď dôjde k podpísaniu úverovej zmluvy, až potom sú mu peniaze zaslané na bežný účet. Medzi prednosti telefónnej pôžičky patria nulové poplatky za vybavenie aj predčasné splatenie úveru. V zmysle uvedeného poskytla žalobkyňa svoje osobné údaje, údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli následne zapracované do úverovej zmluvy a táto bola odoslaná na podpis žalobkyni, ktorá ju 11.3.2008 podpísala a spätne vrátila. To znamená, že mala dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami a rozhodnúť sa, či s nimi prejaví súhlas svojim podpisom a odoslaním späť žalobcovi alebo nie, doma. Zmluva bola žalobkyni zasielaná potom čo ju podpísal zástupca 7.3.2008, pričom ňou bola podpísaná 11.3.2008. Nie je pravda, že by tu bola nerovnováha v danom právnom vzťahu, pričom práve žalobkyňa podľa slov žalovaného nedodržala zmluvné podmienky. K týmto skutočnostiam ako aj k ďalším uviedol, že podľa nich nedošlo k porušeniu ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní a nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd na základe žiadosti a návrhu žalobkyne rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uznesením zo dňa 19.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.12.2012 a ďalej vo veci konal.
Na výzvu súdu zaslal rozhodcovský súd kópiu celého spisu vrátane rozhodcovského rozsudku sp. zn. T.-E XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.2011. Z výroku rozsudku rozhodcovského súdu súd zistil, že rozsudok vydal rozhodca R.. C. V., so sídlom Q., L. dňa 21.9.2011 tak, že námietku nedostatku právomoci rozhodcu, ktorú vzniesla v tomto konaní žalobkyňa zamietol. Ďalej zaviazal žalobkyňu (v tom konaní žalovanú) zaplatiť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. istinu vo výške 1.953,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy od 1.10.2008 do 31.5.2010 a s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,025 € denne od 1.6.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, v ktorej žiadala spoločnosť Home Credit Slovakia úrok z omeškania od 1.6.2010 do zaplatenia presahujúci sadzbu 0,025 % denne z dlžnej čiastky zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania. Žalobkyňa si prevzala rozsudok rozhodcovského súdu 29.11.2011. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj kópia úverovej zmluvy s názvom Telefonická pôžička SR, evidenčné číslo 9992, číslo zmluvy 3803047199, z ktorej bolo zistené, že jej bol poskytnutý úver vo výške 60.000,-- Sk s mesačnými splátkami 1.935,-- Sk rozložených na 72 splátok. Zmluva je podpísaná žalobkyňou dňa 11.3.2008 a za žalobcu 7.3.2008. Súčasťou zmluvy je aj návrh na uzavretie úverovej zmluvy a úverové zmluvné podmienky, kde v Hlave 14, § 19 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený R.. C. V., nar. XX.X.XXXX, so sídlom L. ul. XXXX, Q. a to zo zoznamu rozhodcov vedeného R.. C. V., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Ďalej je uvedené, že zmluvné strany berú na vedomie, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní môžu zmluvné strany namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili len z dôvodu, o ktorých sa dozvedeli až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Podľa § 20 vyššie citovanej hlavy zmluvné strany sa dohodli na tom, že rozhodcovská doložka zjednaná v ustanovení § 19 tejto hlavy týchto úverových podmienok sa v rozsahu rozhodovania konkrétneho majetkového sporu vo veci ktorého nebolo zahájené rozhodcovské konanie u jediného rozhodcu ruší zahájením súdneho konania vo veci tohto konkrétneho majetkového sporu. Majetkové spory, ktoré vznikli z tejto úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované vecne príslušným súdom, pričom miestna príslušnosť súdu sa riadi sídlom spoločnosti. Podľa § 18 tejto hlavy svojim podpisom na úverovej zmluve klient potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami sa že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný ustanoveniami týchto dokumentov.
Súd vyzval R.. C. V., aby sa vyjadril k možnej zaujatosti a prepojenosti na právneho zástupcu spoločnosti Home Credit Slovakia R.. T.. Dňa 13.5.2013 bolo doručené súdu vyjadrenie R.. C. V., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru rovnosť účastníkov nebola porušená, nakoľko nie je v žiadnom osobnom alebo inom vzťahu s právnym zástupcom žalovaného, preto nemôže byť s ním akokoľvek prepojený.
Vzhľadom na vyjadrenia a tvrdenia žalobkyne súd si pripojil a oboznámil sa aj so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC X/XXXX, kde sa jedná o konanie, v ktorom sa A. V. (dcéra žalobkyne) domáhala voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zaplatenia istiny vo výške 2.980,09 € s príslušenstvom. Konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1, písm. c/, f/, g/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúmal dodržanie lehoty na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení. Žaloba na tunajší súd došla 27.12.2011. Ako vyplýva z doručeniek založených v rozhodcovskom spise, ktorý je súčasťou tohto spisu rozhodcovský rozsudok žalobkyňa prevzala 29.11.2011. To znamená, že žaloba bola podaná v lehote 30 dní v zmysle ustanovenia § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd ďalej skúmal, či sú splnené dôvody na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní tak ako ich vymedzila žalobkyňa v úvode žaloby a tiež v priebehu konania. Žalobkyňa napádala rozhodcovský rozsudok zo štyroch dôvodov upravených v ustanovení § 40 ods. 1, písm. c/, f/, g/ a j/. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1, písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Bližšie konkretizovať tento dôvod žalobkyňa nevedela, uviedla len, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Potvrdila, že sa jednalo v tomto prípade o telefonickú pôžičku, kde údaje telefonicky oznámila žalobcovi a následne na to jej bola doručená úverová zmluva spolu s úverovými podmienkami, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka domov, túto podpísala. Podľa jej vlastných slov ju nečítala, nekonzultovala, bola rada, že dostala peniaze. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Vzhľadom k tomu súd skúmal v akej forme bola rozhodcovská zmluva, ktorej platnosť žalobkyňa namietala uzavretá. Z úverovej zmluvy podpísanej žalobkyňou 11.3.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Hlavy 14, §§ 18, 19, 20 vyplýva, že rozhodcovská zmluva má formu rozhodcovskej doložky k úverovej zmluve. Bola uzavretá písomne a podpísaná oboma zmluvnými stranami. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keďže žalobkyňa ako klientka spoločnosti žalovaného túto zmluvu podpísala, prejavila svoju vôľu slobodne, vážne, jednoznačne a zrozumiteľne. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam mal za to, že rozhodcovská zmluva je platná. Žalobkyňa nepreukázala neplatnosť tejto rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia súd nepovažoval rozsudok rozhodcovského súdu za neplatný. Ďalší z dôvodov, pre ktorý podala žalobkyňa žalobu bol v zmysle ustanovenia písm. f/ dôvod, pre ktorý sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. V konaní nepredložila žalobkyňa žiaden relevantný dôkaz o tom, že by bol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 9 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodca R.. C. V. vylúčený, resp. že by nemohla jeho vylúčenie dosiahnuť zo svojej viny. Naopak rozhodcovský spis tvorí súčasť súdneho spisu na čl. 55 - 116 spisu s tým, že nikde nevyplýva namietanie zaujatosti rozhodcu R.. C. V. prejednať a rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Žalobkyni boli riadne doručené návrh, voči ktorému sa vyjadrila, zaslala vyjadrenie k vyjadreniu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Namietala nedostatok právomoci o námietke, ktorej súd rozhodcovským rozsudkom rozhodol tak, že námietku nedostatku právomoci zamieta. Jednalo sa o vyjadrenie doručené dňa 25.7.2011 spolu so vznesenou námietkou nedostatku právomoci a poukazovaniu na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku považovala ustanovenia, ktoré na základe rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade pred rozhodcovským súdom preskúmal rozhodca rozhodcovskú doložku s poukazom na Hlavu 14, § 20 a 19 úverových podmienok. V danom prípade bola rozhodcovská doložka zjednaná ako alternatíva občiansko-súdneho konania. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že „Je pritom logické, že voľba medzi rozhodcovským alebo súdnym konaním náleží strane, ktorá v danom vzťahu konanie začne. Právomoc rozhodcu vec rozhodnúť je teda daná, lebo rozhodcovská doložka nebola zjednaná ako výlučná“. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že nebol preukázaný ani ďalší z dôvodov, na ktorý žalobkyňa v podanej žalobe poukazuje a nepredložila dôkaz o tom, že vo veci rozhodoval rozhodca, ktorý mal byť postupom podľa § 9 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčený. Ďalší dôvod uplatnený v konaní žalobkyňou bola tá skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní mala byť porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pričom je odkaz na ustanovenie § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní. Bližšie tento dôvod akým je porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania žalobkyňa neodôvodňovala poukazovala len na tie isté skutočnosti aké uplatnila v ustanovení písm. f/ a to, že rozhodoval rozhodca, ktorý má sídlo tak ako právny zástupca žalovaného v Q. a vzhľadom na veľkosť mesta je predpoklad, že sa s rozhodcom pozná. Poškodený účastník môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti ak sa mu neposkytla rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv. Zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená ak druhá strana nedostala napr. návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo odňalo právo na vyjadrenie, či podanie vzájomného návrhu. V danej veci súd nezistil žiadne takéto porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Naopak žalobkyňa prostredníctvom svojho v tom čase právneho zástupcu reagovala na podania, zasielala vyjadrenia, namietala nedostatok právomoci, to znamená, že nebola porušená zásada rovnosti. Pokiaľ ide o hypotézu toho, že sa má R.. V. s R.. T. poznať je to len hypotetická námietka ničím nepodložená a nepreukázaná najmä v kontexte s vyjadrením R.. C. V., rozhodcu, ktorý v rozhodcovskom konaní rozhodoval a zaslal súdu vyjadrenie na základe výzvy. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že ani táto zásada rovnosti porušená rozhodcovským konaním nebola a aj z tohto dôvodu nie je daná zákonná podmienka pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Posledným dôvodom, pre ktorý žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok bol v zmysle písm. j/ dôvod ten, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Konkrétne poukazovala na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka, kde sa mala požadovať neprimerane vysoká suma ako sankcia spojená s nezaplatením záväzku. Súd naopak zistil práve z rozhodcovského rozsudku, že úrok z omeškania, ktorý bol priznaný spolu s dlžnou istinou bol priznaný v zákonom stanovenej výške aj s poukazom na zmenu právnych predpisov, kde od 1.6.2010 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, kde bola určená maximálna výška úroku z omeškania s odkazom na vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. V dôsledku zmeny legislatívnej bol v
prevyšujúcej časti nárok spoločnosti Home Credit Slovakia v časti uplatneného príslušenstva zamietnutý a žalobkyňa bola zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania od 1.6.2010 v maximálnej zákonom stanovenej výške. Pokiaľ ide o úroky z omeškania dovtedy vychádzal z dohodnutého zmluvného úroku z omeškania z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dohodnutých medzi účastníkmi konania, v dôsledku ktorých došlo k zosplatneniu dlžného úveru. Ani tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súd nezistil. Keďže bol súd viazaný návrhom prezentovaným zo strany žalobkyne ďalšie dôvody, pre ktoré by mohlo dôjsť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku neskúmal. Žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému prináležalo právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko sa jedná o návrhové konanie v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovaný náhradu žiadnych trov nepožadoval, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).