Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_37P-46-2023.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Subarea
37P/46/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa matky B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. E. X/X, XXX XX B., F. a otca B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G. XXX, práv. zast. JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 37914073, v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci zníženia výživného na maloletého A. A., nar. XX. XX. XXXX.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému A. A., nar. XX. XX. XXXX na sumu 100,- € mesačne. Uviedol, že nesúhlasí s výživným na mal. A. A., nar. XX. XX. XXXX, ktoré mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Mníchov zo dňa 11. 02. 2022, zn. 512F 5130/21 vo výške 418,50 € mesačne, pretože rozsudkom zo dňa 27. 10. 2016, sp. zn. 7P/58/2016-45 mu Okresný súd Ružomberok uložil povinnosť prispievať na výživu maloletému A. A. sumou 40,- € mesačne vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred na účet matky maloletého. Svoju vyživovaciu povinnosť si zodpovedne plní. O zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 418,50 € na sumu 100,- € mesačne. žiada najmä z dôvodu, že jeho mesačné príjmy a výdavky sa takmer rovnajú, keď jeho celkové príjmy sú v sume 1.356,12 € mesačne a mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 1.323,92 €. Okresný súd Mníchov jeho príjmy a výdavky nezohľadnil. Spolu s návrhom predložil súdu fotokópiu rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 7P/58/2016-45 zo dňa 27.10.2016, z ktorého vyplynulo, že súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou po 40,- € mesačne, vždy do každého 15- teho dňa v mesiaci vopred na účet matky maloletého dieťaťa, s tým, že otcovi zameškané výživné nevzniklo. Súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v neobmedzenom rozsahu. Rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/49/2015-73 zo dňa 30.09.2015. Z predloženej fotokópie prekladu osvedčeného odpisu uznesenia Okresného súdu Mníchov zo dňa 11. 02. 2022, zn. 512F 5130/21 vyplynulo, že týmto rozhodnutím bolo odvolanie odporcu (otca maloletého) proti Uzneseniu pre zmeškanie, vydané Okresným súdom Mníchov dňa 15.10.2021 ako neprípustné zamietnuté, nakoľko nebolo podané v zákonnej lehote 1 mesiaca advokátom s oprávnením na vykonávanie činnosti v Nemecku.
2. Na základe výzvy súdu zo dňa 19.06.2023 bolo do súdneho spisu doručené dňa 21.06.2023 prostredníctvom právneho zástupcu otca podanie, v ktorom otec uviedol, že bydliskom maloletého je D.
E. E. X/X, XXX XX B.. Maloletý žije v Nemecku s matkou sedem rokov, navštevuje tam školu, rovnako mu je tam poskytovaná zdravotná starostlivosť.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
6. Podľa čl. 8 Nariadenia, ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.
7. Podľa čl. 10 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania. V danom súdnom konaní ide o konanie týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o rodinnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, kde má prednosť aplikácia úniového práva.
9. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Keďže definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Za obvyklý pobyt mal. dieťaťa sa v zmysle európskej judikatúry považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod, t.j. kde má celkové zázemie. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, má lekára a pod.
10. Súd preskúmaním obsahu návrhu zistil, že v konaní sa vyskytuje cudzí prvok, spočívajúci obvyklom pobyte účastníkov konania. Už zo samotného návrhu otca maloletého, ako aj z jeho odpovede na výzvu zo dňa 21.06.2023 vyplynulo, že maloletý spolu so svojou matkou žije dlhodobo, minimálne 7 rokov, v Nemecku. Maloletý tam navštevuje školu, je mu tam poskytovaná zdravotná starostlivosť. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 7P/58/2016-45 zo dňa 27.10.2016 bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 40,- € mesačne. Následne bolo
výživné zvýšené na základe návrhu matky rozhodnutím Okresného súdu Mníchov zo dňa 15. 10. 2021 vo výške 418,50 € mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu podal otec prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo Uznesením Okresného súdu Mníchov, sp. zn. 512 F 5130/21 dňa 11.02.2022 ako neprípustné zamietnuté.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Nemecku, kde býva spolu s matkou a kde navštevuje aj školské zariadenie a je mu tam poskytovaná zdravotná starostlivosť. Z obsahu spisu nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť záver o objektívnom faktickom zdržiavaní sa maloletého dieťaťa a ťažisku jeho každodenného života na území Slovenskej republiky.
12. Navyše podľa článku 8 Nariadenia povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo. Maloleté dieťa ako oprávnený v danej veci má obvyklý pobyt v Nemecku, pričom Okresný súd v Mníchove rozhodol o zvýšení výživného aj vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého v Nemecku. Právomoc konať vo veci starostlivosti o maloletého má teda príslušný súd v Nemecku, konkrétne Okresný súd v Mníchove, ktorý už aj potvrdil svoju právomoc tým, že vydal rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletého. Otec maloletého ako povinný teda nemôže iniciovať konanie o zmene rozhodnutia o výživnom v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, ako aj príslušné ustanovenia Nariadenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vyhlásil, že nemá právomoc konať o znížení výživného na maloletého, a pre nedostatok právomoci konanie zastavil s prihliadnutím na aktuálny stav v čase začatia konania.
13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§3 ods. 5 písm .a/ CMP, § 362 ods. 1, prvá veta CSP), a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).