Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-353-2012.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/353/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanej: C. U., O..XX.XX.XXXX, V. V. XXXX, XXX XX X. O. Z., t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou U. V., tajomníčkou OS v Humennom o zaplatenie sumy 2.663,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V predmetnej právnej veci sa žalobca pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2.663,830 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške vo výške 0,5%o za každý deň omeškania z jednotlivých dlžných súm nájomného a z dlhu z ročných vyúčtovaní, najmenej však 0,83 eur za každý aj začatý mesiac omeškania od 16. dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia pokiaľ ide o nájomné. Pokiaľ išlo o dlh z vyúčtovania žalobca žiadal poplatok z omeškania od 21.06. nasledujúceho kalendárneho roka do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej prenajať byt a žalovaná sa zaviazala uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaná neuhradila nájomné za obdobie júl 2003 -október 2003, november 2003, február 2004- november 2004, júl 2005- august 2005, október 2005 až december 2005, marec , apríl 2006, júl 2006, september 2006 až december 2006, január 2007 až marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, november 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 v sume za júl 2003 v sume 7,54 eur, august 2003 v sume 25,69 eur, september 2003 v sume 25,69 eur, november 2003 v sume 25,69 eur, február 2004 v sume 25,69 eur, marec 2004 v sume 25,69 eur, apríl 2004 v sume 25,69 eur, máj 2004 v sume 25,69 eur, jún 2004 v sume 25,69 eur, júl 2004 v sume 25,69 eur, august 2004 v sume 25,69 eur, september 2004 v sume 25,69 eur, október 2004 v sume 25,69 eur, november 2004 v sume 25,69 eur, júl 2005 v sume 25,69 eur, august 2005 v sume 25,69 eur, október 2005 v sume 25,69 eur, november 2005 v sume 25,69 eur, december 2005 v sume 25,69 eur, marec 2006 v sume 25,69 eur, apríl 2006 v sume 25,69 eur, jún 2006 v sume 25,69 eur, september 2006 v sume 25,69 eur, október 2006 v sume 25,69 eur, november 2006 v sume 25,69 eur, december 2006 v sume 25,69 eur, január 2007 v sume 9,10 eur, február 2007 v sume 25,69 eur, marec 2007 v sume 25,69 eur, máj 2007 v sume 25,69 eur, jún 2007 v sume 25,69 eur, júl 2007 v sume 25,69 eur, november 2007 v sume 25,69 eur, , január 2008 v sume 25,69 eur, február 2008 v sume 25,69 eur, marec 2008 v sume 25,69 eur a apríl 2008 v sume 25,69 eur a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za roky 2004 v sume 232,09 eur, za rok 2005 v sume 80,50 eur, za rok 2006 v sume 520,91 eur , za rok 2007 v sume 465,84 eur a za rok
2008 v sume 448,70 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradil dlžný nedoplatok spolu vo výške 2.663,83 eur. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkou s číslom pasportu U1286-005-505 A. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.
Počas konania sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej a preto jej súd v tomto konaní ustanovil opatrovníčku a táto vo veci vzniesla námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to nájomnou zmluvou zo dňa 13.11.2002, upomienkou č.U1286 005 505-A, správami o pobyte žalovanej, plnomocenstvom, podpisovou listinou o prevzatí vyúčtovania za rok 2004, 2003, vyúčtovaním nákladov za rok 2009, 2008, 2007, 2006, 2005, 2004,2003 uznaním dlhu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca po predchádzajúcom súhlase Mesta Vranov nad Topľou uzatvorili dňa 13.11.2002 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanej do užívania bytu na adrese Budovateľská 1286, č. bytu 505, na 5. poschodí - byt I. kategórie -garzónka vo výmere 24,96 m2. Za užívanie bytu sa žalovaná zaviazala platiť nájomné vo výške 13,18 eur (397,- Sk) mesačne a za služby sa zaviazala platiť mesačne zálohu vo výške 52,28 eur ( 1575,- Sk). Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu, do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými cenovými predpismi. V súlade s právnymi a cenovými predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného. Doba trvania nájomného vzťahu bola uvedená na dobu určitú od 13.11.2002 do 30.11.2003. Iné dodatky k nájomnej zmluve alebo iné nájomné zmluvy žalobca nedoložil.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2004 vyplýva, že výška nedoplatku žalovanej bola 25.257,-Sk, t.j. 838,38 eur.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2005 vyplýva, že výška nedoplatku žalovanej bola 34.758,-Sk, t.j. 1.153,75 eur.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2006 vyplýva, že výška nedoplatku žalovanej bola 46.487,-Sk, t.j. 1.541,43 eur.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2007 vyplýva, že výška nedoplatku žalovanej bola 28.438,-Sk, t.j. 943,97 eur.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2008 vyplýva, že výška nedoplatku žalovanej bola 1.180,54 eur.
Upomienkou číslo pasportu: U1286 005 505-A zo dňa 02.12.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatkov z nájomného a vyúčtovania spolu sume 1.483,29 za obdobia od 07/2003 do 12/2006 a na zaplatenie penále.
Opatrovníčka voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomné, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie právne následky len ak ten , kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka druhá veta, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa desať rokov odo dňa keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie , plynie premlčacia doba od uplynutia tejto doby.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanej do užívania bytu na adrese Budovateľská 1286, č. bytu 505, na 5. poschodí - byt I. kategórie -garzónka vo výmere 24,96 m2. Za užívanie bytu sa žalovaná zaviazala platiť nájomné vo výške 13,18 eur (397,- Sk) mesačne a za služby sa zaviazala platiť mesačne zálohu vo výške 52,28 eur ( 1575,- Sk). Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu, do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiac. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 13.11.2002 do 30.11.2003. Iné zmluvy ani dodatky nebolo v konaní žalobcom predložené. Z toho teda vyplýva, že od decembra 2003 užívala žalovaná vyššie citovaný byt bez právneho dôvodu. Od júla do novembra 2003 ešte na základe nájomnej zmluvy.
Nakoľko žalovaná v období za ktoré žalobca žiada uhradiť nájomné, t.j. od február 2004-november 2004, júl 2005-august 2005, október 2005 až december 2005, marec , apríl 2006, júl 2006, september 2006 až december 2006, január 2007 až marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, november 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 užívala byt bez právneho dôvodu, žalobcovi za dobu jeho užívania bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevznikol nárok na úhradu nájomného z titulu nájomného vzťahu, ale za dobu užívania bytu mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy (§ 136 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Za obdobie od júla 2003 do október 2003 a v novembri 2003 vznikol žalobcovi nárok na nájomné na základe nájomnej zmluvy, pričom v tomto období žalovaná neuhradila žalobcovi nájomné.
Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z 2.11.2000, sp. zn. 30Cdo 1789/2000).
Žalobca si za obdobie užívania bytu žalovanou, t.j. obdobia február 2004-november 2004, júl 2005- august 2005, október 2005 až december 2005, marec , apríl 2006, júl 2006, september 2006 až december 2006, január 2007 až marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, november 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008 si uplatnil nárok na zaplatenie nájomného vo výške mesačne za február 2004 v sume 25,69 eur, marec 2004 v sume 25,69 eur, apríl 2004 v sume 25,69 eur, máj 2004 v sume 25,69 eur, jún 2004 v sume 25,69 eur, júl 2004 v sume 25,69 eur, august 2004 v sume 25,69 eur, september 2004 v sume 25,69 eur, október 2004 v sume 25,69 eur, november 2004 v sume 25,69 eur, júl
2005 v sume 25,69 eur, august 2005 v sume 25,69 eur, október 2005 v sume 25,69 eur, november 2005 v sume 25,69 eur, december 2005 v sume 25,69 eur, marec 2006 v sume 25,69 eur, apríl 2006 v sume 25,69 eur, jún 2006 v sume 25,69 eur, september 2006 v sume 25,69 eur, október 2006 v sume 25,69 eur, november 2006 v sume 25,69 eur, december 2006 v sume 25,69 eur, január 2007 v sume 9,10 eur, február 2007 v sume 25,69 eur, marec 2007 v sume 25,69 eur, máj 2007 v sume 25,69 eur, jún 2007 v sume 25,69 eur, júl 2007 v sume 25,69 eur, november 2007 v sume 25,69 eur, , január 2008 v sume 25,69 eur, február 2008 v sume 25,69 eur, marec 2008 v sume 25,69 eur a apríl 2008 v sume 25,69 eur, teda vo výške nájomného za ktoré v danom období prenajímal byty rovnakej kategórie a výmery, ako bol byt, ktorý užívala žalovaná. V tomto smere súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s výkonom práva nájmu cudzej veci, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu obvyklého nájomného v danom období.
Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo. Nakoľko zo strany opatrovníčky žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 07.02.2012. V zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že splatnosť nájomného v prípade ním prenajímaných bytových priestorov bola pozadu, do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak by bol žalobca z danom období mal so žalovanou uzatvorené zmluvy o nájme, žalovanej by v takto stanovenej lehote vznikla povinnosť platiť žalovanému nájomné. Za obdobie júl 2003, august 2003, september 2003, november 2003 bola žalovaná v nájomnom vzťahu so žalobcom a k 15. dňu nasledujúceho mesiaca mala platiť nájomné. V tomto smere súd je toho názoru, že uplynutím lehoty splatnosti nájomného, tak ako je vyššie najneskôr pokiaľ ide o posledný dlh za mesiac apríl 2008 sa od 15.05.2008 žalovaná dostala do omeškania s vydaním plnenia z bezdôvodného obohatenia ( u ostaného dlžného nájomného ešte skôr).
Žaloba v danej právnej veci bola na tunajšom súde podaná dňa 07.02.2012 a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu v časti nároku pokiaľ ide o dlžné nájomné a pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako je vyššie vyšpecifikovaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené, došlo k uplynutiu premlčacej doby. Opatrovníčka žalovaného vzniesla v priebehu súdneho konania voči uplatnenému nároku námietku premlčania a preto súd na základe tejto skutočnosti nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd žalobu pokiaľ sa jedná dlžné nájomné spolu s príslušenstvom zamietol.
Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie časti dlhu z vyúčtovania za rok 2004 v sume 232,09 eur, za rok 2005 v sume 80,50 eur, za rok 2006 v sume 520,91 eur , za rok 2007 v sume 465,84 eur a za rok 2008 v sume 448,70 eur a to z titulu vyčísleného nedoplatku v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním.
Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1466/2005: ,, Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka.“
Pokiaľ sa jedná o nedoplatok v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2004 až 2008 žalobca nepreukázal, kedy tieto vyúčtovania doručil žalovanej a kedy si ich žalovaná prevzala a teda kedy nastala jeho splatnosť. Žalobca predložil len prevzatie vyúčtovania za rok 2003 a 2004. Za roky 2004 až 2008 žalovaná nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a teda aj v tejto časti, nakoľko využívala služby žalobcu bez právneho dôvodu, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene poskytnutých služieb. Žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovanej zaplatenie dlžných žalovaných súm po uplynutí 20 dní od doručenia vyúčtovania. V tomto smere nemal súd za preukázané, kedy si vyúčtovanie za roky 2005 až 2008 žalovaná prevzala. Za rok 2004 si vyúčtovanie prevzala dňa 06.05.2005 .
Vzhľadom na uvedené súd v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2005 až 2008 nemal za preukázané, či vyúčtovanie bolo vôbec vykonané a či bolo vykonané správne a riadnym spôsobom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, kedy bolo vyúčtovanie žalovanou prevzaté, resp. doručené. Nakoľko súd danú skutočnosť nemal za preukázanú, nemal teda za preukázané ani to, kedy sa žalovaná pri tomto uplatnenom peňažnom nároku dostal do omeškania, resp. či sa vôbec do omeškania dostala. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti podaného návrhu.
V tejto časti preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok žalobcu na zaplatenie dlhu z vyúčtovania za roky 2005 až 2008 s príslušenstvom zamietol. Vyúčtovanie za rok 2004 si žalovaná prevzala dňa 06.05.2005 avšak v tejto časti tiež nemohol súd nárok žalobcovi priznať, pretože opatrovníčka vo veci vzniesla námietku premlčania, pričom nárok v tejto časti bol podaný na súde po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začal plynúť 21.06.2005 ( splatnosť vyúčtovania bola do 20 dní od jeho prevzatia) , pričom žaloba bola podaná dňa 07.02.2012.
Pre úplnosť súd poukazuje, že neuznal za platnú žalobcom predloženú dohodu o uznaní pohľadávky z 31.03.2005, pretože v zmysle ust. § 558 OZ platí, že ak niekto uzná písomné, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa že dlh v čase uznania trval.
Dohoda o uznaní dlhu podľa citovaných zákonných ustanovení musí obsahovať všetky náležitosti platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V zmysle citovaných zákonných ustanovení na to, aby uznanie záväzku bolo platné zákon vyžaduje okrem iného aj to že dlh musí byť v uznaní konkretizovaný a to sumou ako aj právnym dôvodom. Ak má mať písomné uznanie dlhu dlžníkom právne účinky predpokladané zákonom okrem náležitosti platného právneho úkonu podľa ustanovenia § 34 a nasl. OZ musí byť z formálnej stránky v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 OZ. V písomnom uznaní je treba uviesť, tak dôvod ako aj výšku tohto práva. Na platnosť uznávacieho prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný. Táto požiadavka je splnená napríklad aj odkazom na určitú konkrétnu faktúru. V uznávacom prejave musí byť uvedené, či uznáva sumu v celom rozsahu alebo len časť.
Z uznania dlhu preloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná uznala okrem iných dlhov ( nedoplatky z ročného vyúčtovania za roky 2002, 2003) a záväzok z neplatenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 02/2004 do 11/2004, pričom v uznávacom prejave nebola jasne a zreteľne uvedená konkrétna výška dlh za jednotlivé mesiace, nebolo uvedené presne za ktoré obdobie a v akej sume. Nebol uvedený ani aký je dlh z vyúčtovania a v akej sume. V uznávacom je uvedená len jedná výsledná suma 40.420,-Sk bez bližšieho špecifikovania čo z tejto sumy je dlh za nájomné, za ktoré mesiace a v akej sume a čo je z toho dlh z ročného vyúčtovania za roky 2002, 2003 a v akej sume. Nebol v ňom uvedený ani odkaz na nejakú konkrétnu písomnosť.
Podľa názoru súdu uvedené uznanie dlhu predložené žalobcom nespĺňa všetky náležitosti platného uznania záväzku ( platného právneho úkonu) v zmysle citovaných zákonných ustanovenia a preto nemôže byť toto uznanie záväzku platné. Takýto právny úkon nezakladá právny následok uznania dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Nedošlo teda ani začatiu plynutia novej premlčacej lehoty. Pri nesplnení niektorej z náležitosti, tak ako je to vyššie uvedené nemôže byť tento právny úkon platný (§ 39 OZ ). Z tohto dôvodu preto súd na takýto neplatný právny úkon neprihliadol pretože je absolútne neplatný.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej žiadna náhrada trov konania nevyplýva a ani si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.