Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-207-2010.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/207/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Z. V., W.. XX.X.XXXX, F. L. XX, XXX XX T., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Polakovičom, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanej: E. Ž., C.. F., W.. XX.X.XXXX, F. T.-L., T. Q. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Bujňákom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o strpenie povinnosti výstavby oplotenia, takto
rozhodol:
žalobný návrh z a m i e t a,
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 25.10.2010 pôvodne domáhal toho, aby súd určil, že hraničná čiara medzi pozemkami zapísanými na N. Č.. XXX, na parcele č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX E. N. Č.. XXX na parcele č. XXXX/X, XXXX/X v V. Ú. L. ide od lomového bodu XXX až po lomový bod XXX, podľa rozhodnutia č. D. XXX/XXXX - V. a grafické prílohy zo dňa 22.1.2008 L. V. T.. V priebehu konania opakovane disponoval žalobným návrhom žiadajúc o pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, naposledy žiadajúc, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná strpieť výstavbu oplotenia žalobcom na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX V. Ú. L., a to na hraničnej čiare medzi pozemkami zapísanými na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami zapísanými na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v V. Ú. L. prechádzajúcej po modrej línii medzi lomovými bodmi č. X, X E. X, vykreslenej v grafickej prílohe č. X znaleckého posudku K.. R. F. Č.. XX/XXXX zo dňa 21.10.2012. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi účastníkmi je spor o hranicu susediacich pozemkov. On sám je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v V. Ú. L. ako pozemky s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X E. XXXX od roku 2002. Na týchto pozemkoch stál v minulosti starý dom, ktorý bol v roku 2007 zbúraný a na jeho základoch bol v roku 2008 a 2009 postavený nový dom. Hranica medzi pozemkami v jeho vlastníctve a pozemkami žalovanej viedla 1 m od starého domu. Žalovaná si v roku 1981 postavila garáž, ktorá mala stáť 1 m od susedného pozemku, čo však nerešpektovala. Postavila ju 1 m od starého domu, čím zasiahla aj na pozemok vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne. Žalobkyňa dala garáž dodatočne skolaudovať v roku 2009 a zakresliť. Je na LV č. XXX na pozemku parcely č. XXXX/X. Toto jej konanie považuje za zásah do svojich vlastníckych práv. Svoje právo na určenie hranice opiera o rozhodnutie č. D. XXX/XXXX/Kr z 22.1.2008, ktoré zväčšilo výmeru pozemkov v jeho vlastníctve o 8 m2. Na účel výstavby nového domu bol spracovaný geometrický plán č. XXX/XXXX z 27.8.2008. Tento geometrický plán osvedčuje okrem iného to, že hranica medzi jeho pozemkami a pozemkami žalovanej tiahne sa aj cez jej garáž.
Žalovaná k pôvodnému petitu žalobného návrhu sa vyjadrila tak, že je nedôvodný. Tak, ako je v súčasnosti v prírode vyznačená hranica, tak prebiehala minimálne od roku 1975. Právny predchodca žalobcu ako aj jej právny predchodca vytýčenú hranicu rešpektovali a nikdy neboli medzi účastníkmi spory o jej priebeh. Jej garáž bola postavená v súlade so stavebným povolením a ani po jej výstavbe priebeh medzi hranicami sporný nebol. Priestor za garážou vždy užívala ona, čistila ho. O to, že aj táto časť je v jej vlastníctve svedčí aj fakt, že v tejto časti od cesty stojí plot, ktorý postavil ešte pôvodný vlastník jej pozemku.
Po poslednej úprave petitu žalobného návrhu, ktorý vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý si na vlastné náklady dal vyhotoviť žalobca žalovaná uviedla, že znalec určil priebeh hranice správne tak, ako to vždy tvrdila ona a nie ako tvrdil žalobca, že hranica má prebiehať cez garáž, ktorú žalobca chcel zbúrať a odstrániť. Žalobcovi nič nebráni na hranici, ako ju určil znalec, postaviť oplotenie. Žalobca na takej žalobe ako žiada nemá žiaden právny záujem. Neexistuje dôvod na to, aby vec riešil súd. Ona žalobcovi v postavení oplotenia nebráni.
Súd vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom spojenou s výsluchom účastníkov, výpisom z listu vlastníctva, rozhodnutím L.U. V. T., geometrickým plánom, stavebným povolením, znaleckým posudkom a ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Na LV č. XXX V. Ú. L. je ako vlastník pozemkov Z.-V. XXXX/X vo výmere 205 m2 - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X vo výmere 133 m2 - zastavané plochy a nádvoria a XXXX o výmere 225 m2 zapísaný žalobca; na pozemku p. č. Z.-V. XXXX/X je postavená stavba - rozostavaný rodinný dom.
Na LV č. XXX V. Ú. L. je ako vlastníčka pozemkov Z.-V. XXXX o výmere 146 m2 - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrady, XXXX/X o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a XXXX o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaná žalovaná; na pozemku parcele Z.-V. XXXX je zapísaná stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom a na pozemku parcele číslo XXXX/ X stavba so súpisným číslom XXXXX - garáž.
Znalec K.. R. F. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom 21.10.2012 uviedol, že v teréne zameral skutkový stav so širšími vzťahmi tak, aby bolo možné vykonať rekonštrukciu hraníc dotknutých pozemkov. Na základe výpočtov a testovania dát dospel k záveru, že pri kartografickom spracovaní súčasnej mapy katastra nehnuteľnosti došlo k pochybeniu, keď na rozhraní parciel číslo XXXX a číslo XXXX je v mape hranica vykreslená v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania a merania. Znalec uviedol, že v súčasnom období neexistuje pôvodný rodinný dom na parcele číslo XXXX, pretože bol zbúraný. Súčasná novostavba rodinného domu nie je identická s pôvodnou zbúranou stavbou. Na základe výsledkov priameho merania v teréne a rekonštrukciou originálnych omerných mier z meračského náčrtu znalec určil lomové body vlastníckej hranice medzi pozemkami účastníkov konania. Vlastnícku hranicu znalec vykreslil v grafickej prílohe znaleckého posudku modrou líniou prechádzajúcou medzi lomovými bodmi X, X E. X.
Žalobca na žalobnom návrhu trval odôvodňujúc zotrvanie na svojom postoji predchádzajúcimi susedskými spormi. Potvrdil, že čo sa týka výstavby plota, túto výstavbu na stavebnom úrade neohlásil poukazujúc na to, že oplotenie riešené je v stavebnom povolení; stavebné povolenie, na ktoré žalobca poukázal bolo vydané 5.6.2008 Y. T. pod číslom T.-Č., pričom žiadateľmi o stavebné povolenie na pozemku parcele číslo XXXX sú R. J. Y. a jeho manželka E. Y..
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
V občianskom súdnom konaní súd rozhoduje podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.)
V čase, keď súd rozhodoval o žalobnom návrhu, žalobca trval na tom, že súd má žalovanej uložiť povinnosť strpieť výstavbu oplotenia na vlastníckej hranici medzi susediacimi pozemkami účastníkov zakreslenej znalcom v znaleckom posudku vykonanom na jeho vlastné požiadanie.
Jeho žalobný návrh bol negatórny; podstatou takého návrhu je procesná ochrana smerujúca k tomu, aby sa odstránil stav porušenia práva. Žalobca musí tvrdiť a dokázať existenciu právnych skutočností, na ktoré právo viaže existenciu práva k veci o ktorú ide a musí dokázať, že do jeho práva žalovaný zasahuje. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom žalobcu, ktorým vymedzuje subjekty, predmet a obsah konania pred súdom; aby bol žalobca úspešný, je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť. Z dôkazného prostriedku, ktorý si dal vyhotoviť samotný žalobca - znaleckého posudku je zrejmé, že pri podávaní žaloby aj v priebehu konania až do času, než znalec vyhotovil znalecký posudok sa pri lokalizácii vlastníckych hraníc medzi pozemkami žalobca mýlil. Ako nepravdivé sa ukázalo jeho pôvodné tvrdenie, že vlastnícka hranica má prechádzať cez garáž žalovanej. Žalovaná znalecký posudok nespochybnila, vyhlásila, že nemá nič proti tomu, aby si na znalcom potvrdenej hranici žalobca postavil plot. Ak žalobca trval, aby súd jeho žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť strpieť výstavbu plotu, ktorú do času rozhodnutia príslušnému stavebnému úradu neohlásil odvolávajúc sa len na stavebné povolenie vydané v konaní, v ktorom nie je ani stavebníkom, sú ním tretie osoby, nie účastníci konania, nezostávalo iné než žalobu hodnotiť ako zbytočne vyvolávajúcu konanie, a preto ju súd ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím na opakované dispozičné úkony žalobcu smerujúce k zmenám petitu žalobného návrhu (§ 151 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.