Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Pc-22-2023.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Subarea
23Pc/22/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej navrhovateľky: T. J., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Na E. XC, J., právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, proti osobe povinnej na platenie výživného (manžel): W. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Na E. XC, J. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 19. 06. 2023 sa navrhovateľka (ďalej aj ako „manželka“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnej osobe - manžel (ďalej aj ako „manžel“ alebo „otec“) povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to do právoplatného rozhodnutia o rozvode účastníkov konania.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s povinnou osobou uzatvorili manželstvo dňa 04.06.2015, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - S. J., L.. XX.XX.XXXX. City medzi manželmi postupne ochladli, v dôsledku čoho navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva. S povinnou osobou nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2023. Maloletá S. trpí Aspergerovým syndrómom, čo je vývojová porucha, na základe ktorej je potrebné pre maloletú zabezpečovať špeciálnu starostlivosť. Kvôli uvedenému si navrhovateľka nebola schopná nájsť zamestnanie a privyrába si len sporadicky brigádne. Od septembra tohto roka nastúpi navrhovateľka do zamestnania na polovičný úväzok. Navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná pracovať kvôli zdravotnému stavu maloletej, ktorá si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Po tom, ako manžel opustil spoločnú domácnosť, neprispieva na výživu manželky a maloletej finančne, kupuje do domácnosti potraviny, manželka musí od neho finančné prostriedky opakovane žiadať. Manžel, podľa jeho slov, pracuje v lekárni u svojej matky a zarába mesačne 1 800,- eur. Manžel taktiež disponuje nehnuteľným majetkom v obci N., vedeným na LV č. XXXX. Jediným príjmom manželky je aktuálne 50,- eur mesačne. Mesačné výdavky manželky pozostávajú z výdavkov na bývanie 314,95 eur, mobilný telefón 44,50 eur, strava 20,- eur, hygiena a drogéria 50,- eur, ošatenie a obuv 60,- eur, cestovné 30,- eur, lieky 20,- eur, spolu vo výške 719,45 eur. Mesačné výdavky na maloletú pozostávajú z pomernej časti výdavkov na bývanie, z výdavkov na stravu 200,- eur, hygiena drogéria 20,- eur, ošatenie a obuv 50,- eur, vreckové 20,- eur, spolu vo výške 290,- eur. Navrhovateľka mala vzhľadom na vyššie uvedené za to, že je daná naliehavá potreba odôvodňujúca úpravu vyživovacej povinnosti manžela voči manželke neodkladným opatrením,
3. Na tunajšom súde je vedené konanie pod spisovou značkou 73P/4/2023 o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a to na základe návrhu manželky, doručeného súdu dňa 12.06.2023.
4. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s predmetným návrhom, ako aj so spisovým materiálom v konaní 73P/4/2023, s listinnými dôkazmi a to najmä so sobášnym listom, lekárskou správou o zdravotnom stave maloletej, rodným listom maloletej, predložených matkou, taktiež s vykonanou lustráciou zo Sociálnej poisťovne.
5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 71 ods. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).
14. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
15. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom (§ 366 CMP) nariadiť povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedené sa týka všetkých druhov vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine. Predmetným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti povinnej osobe, ktorej zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa osoby oprávnenej na výživné nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom navrhovateľky a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo nariadené manželovi prispievať na výživu manželky sumou vo výške 200,- eur mesačne. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb osoby oprávnenej na výživné. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.
17. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
18. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že maloletej S. bol v decembri 2022 diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Maloletá aktuálne navštevuje prvý ročník základnej školy, od septembra 2023 nastúpi do druhého ročníka základnej školy. Manželka v návrhu uviedla, že z dôvodu dcérinej diagnózy nepracuje, jej jediný príjem je 50,- eur mesačne. Príjem manžela je podľa tvrdení manželky 1 800,- eur mesačne. Mesačné výdavky vyčíslila manželka na sumu 719,45 eur a mesačné výdavky na maloletú vyčíslila na sumu 290,- eur. Manželka žiadny z tvrdených výdavkov nijakým spôsobom neosvedčila, nepreukázala, nedoložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval niektorý z tvrdených mesačných výdavkov manželky. Manželka ďalej tvrdí, že jej mesačný príjem je 50,- eur. Neuviedla, z čoho tento príjem má. Pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bývaním, manželka neuviedla, kto sa na týchto nákladoch podieľa. Ďalej tvrdí, že manžel má príjem 1 800,- eur mesačne. Z vykonanej lustrácie cez Sociálnu poisťovňu súd zistil, že manžel je zamestnaný v lekárni, s mesačným príjmom 700,- eur brutto. Manželka ďalej v návrhu uviedla, že manžel kupuje do domácnosti potraviny, finančné prostriedky musí od manžela žiadať vždy opakovane. Manželka taktiež uviedla, že od septembra 2023 nastupuje do zamestnania na polovičný úväzok, neuviedla však, o akú práca sa jedná ani akú mesačnú mzdu bude mať. Jedinou nespornou a preukázanou skutočnosťou bezpochyby je to, že maloletá S. trpí Aspergerovým syndrómom, no zo skutočnosti, že od septembra 2022 je žiačkou prvého ročníka základnej školy nesporne vyplýva, že na starostlivosť matky nie je odkázaná 24 hodín denne. Súd sa pokúšal zistiť majetkové pomery manželov aj pripojením si súvisiaceho spisu - 73P/4/2023 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej S., no ani v tom to spise manželka majetkové pomery doposiaľ nevydokladovala. Z lekárskej správy (č. l. 13) priloženej k návrhu vyplýva, že navrhovateľke bolo odporúčané požiadať o opatrovateľský príspevky a príslušné sociálne dávky. Zo spisu nevyplýva, či navrhovateľka skutočne poberá opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o dcéru resp. či poberá príslušné sociálne dávky.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, berúc do úvahy tvrdenia manželky o prispievaní manžela na nákupy potravín ako aj vzhliadnuc priložené dôkazy resp. po zohľadnení toho, že okrem diagnózy maloletej matka ostatné svoje tvrdenia a deklarované výdavky neosvedčila a nepreukázala, súd usudzuje, že
výživa manželka nie je ohrozená v takej miere, aby bola daná neodkladná potreba úpravy vyživovacej povinnosti manžela voči manželke neodkladným opatrením. Manželka ňou tvrdené skutočnosti ohľadom mesačných výdavkov neosvedčila, nepreukázala. Súd teda konštatuje, že nemá objektívne preukázané majetkové pomery manželov. Súd záverom konštatuje, že manželka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti manželovi platiť výživné na manželku. Súd opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s § 366 CMP nariadiť povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z obsahu spisu resp. z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že manžel sa na výžive manželky podieľa, nakupovaním potravín do domácnosti. Súd záverom konštatuje nemal za preukázané, že o výživu manželky nie je postarané vôbec. Keďže neodkladným opatrením možno priznať výživné len nevyhnutnej miere, súd má za to, že skutočnosť, že manžel sa podieľa na nákupe potravín do domácnosti, možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere. Súd preto návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.